Molière — Lakomec: komédia chamtivosti a analýza postáv

Táto práca bola overená naším učiteľom: 16.01.2026 o 20:46

Typ úlohy: Analýza

Pridané: 16.01.2026 o 20:15

Zhrnutie:

Preštudujte Molièreov Lakomec: komédia chamtivosti, s analýzou postáv, dejovým zhrnutím, literárno-historickým kontextom a inscenačnými poznámkami pre školu.

Jean-Baptiste Poquelin (Molière) — Lakomec: Komédia chamtivosti ako zrkadlo ľudskej slabosti

Úvod

Francúzsky dramatik Jean-Baptiste Poquelin, známy ako Molière, vstúpil do literárneho panteónu ako jeden z najvýznamnejších autorov klasicistickej éry. Jeho hra „Lakomec“ (Le Misanthrope), napísaná v roku 1668, patrí k mimoriadnym divadelným kusom, ktoré sa stáročia pravidelne objavujú na javisku, a to nielen vo Francúzsku, ale aj na Slovensku. Práve „Lakomec“ je komédia, v ktorej autor s ostrou iróniou kritizuje ľudskú posadnutosť majetkom, no zároveň poukazuje na univerzálny konflikt medzi rozumom a vášňami. Tézou tejto eseje je, že Harpagon je grotesknou, tragikomickou personifikáciou ľudskej chamtivosti, pričom v jeho postave Molière odhaľuje slabiny nielen jednotlivca, ale aj celej spoločnosti, v ktorej je majetok povýšený nad ľudské vzťahy. V nasledujúcich kapitolách sa pozriem na historické a literárne pozadie diela, stručne zhrniem dej, rozanalyzujem formu, postavy, témy, jazyk, inscenačný potenciál a možné kritické prístupy. Záverom zhrniem hlavné argumenty a preskúmam, prečo „Lakomec“ zostáva stále aktuálny i v súčasnosti.

Literárno-historický kontext

Molière, vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin, bol nielen dramatikom, ale aj skúseným hercom a režisérom. Jeho diela sú úzko späté s prostredím francúzskeho dvora Ľudovíta XIV., kde spolu s vlastným hereckým súborom získal mimoriadny vplyv a rešpekt, napriek početným sporom s cirkevnou či meštianskou morálkou. Molièrov prínos do klasicistickej literatúry spočíva predovšetkým v dôslednom dodržiavaní jednoty miesta, času a deja. Lakomec je typickým príkladom päťdejstvovej komédie, ktorá reflektuje obdobie, kedy sa súkromný život, rodina a obchod prelínali a navzájom ovplyvňovali.

Francúzsky klasicizmus v 17. storočí uctieval rozum, miernosť a kontrolu afektov. Divadelné hry boli prísne regulované a od autorov sa očakávala logická výstavba deja. Peniaze i rozvaha boli pre rastúcu vrstvu buržoázie zároveň objektom obdivu, ale aj zdrojom spoločenskej paranoje. Molièrov Lakomec predstavuje satirický pohľad na túto klímu, pričom využíva komické prvky na odhalenie pokrytectva a egoizmu doby.

Stručné zhrnutie deja

V srdci príbehu stojí Harpagon, starnúci parížsky lakomec, ktorého existencia sa točí výlučne okolo peňazí. Jeho posadnutosť úsporami vytvára konflikty nielen s vlastnými deťmi, Cléantom a Elizou, ale ovplyvňuje aj osudy okolitých postáv. Cléante aj Eliza túžia po láske: Cléante po Marianně, Eliza po Valérovi. Harpagon však plánuje získať Mariannu pre seba, zatiaľ čo pre Elizu dohaduje manželstvo z číreho kalkulu, nie z lásky. Služobníctvo — najmä šibalský La Flèche a Máster Jakub — dodáva hre komické zvraty. Veľkú časť napätia tvorí hľadanie Harpagonovho ukrytého pokladu, čím vrcholí tragikomická honba za majetkom. Rozuzlenie prináša nečakané zistenie o Valérovom pôvode, prekážky sú odstránené a v duchu komédie sa všetko končí zmierením, aj keď Harpagon ostáva zatrpknutý bez svojho pokladu.

Kompozičné a dramatické aspekty

Molièreova hra je klasickou päťaktovou komédiou. Prvé dejstvo predstavuje hlavné postavy a konflikty, ďalšie dejstvá ich rozvíjajú, gradujú až do bodu, keď Harpagon zistí, že mu ukradli poklad. Počas celej hry sa prepletá rytmus rýchlych dialógov a komických výmen s pomalšími monológmi, kde Harpagon odhaľuje svoju paranoju. Jednota miesta (Harpagonov dom) vytvára klaustrofobický pocit a podnecuje situácie, keď postavy narazia na seba, skrývajú sa za záves, či započujú časť rozhovoru. Tieto farsové prvky — úniky, maskovanie a komické nedorozumenia — nastavujú zrkadlo absurdite Harpagonovho sveta.

Analýza postáv

Harpagon

Hlavná postava je zosobnením extrémnej chamtivosti. Jeho správanie hraničí s karikatúrou: schováva peniaze do truhlice, paranoidne podozrieva aj vlastných potomkov. Je katalyzátorom konfliktu: jeho lakomosť ničí rodinné vzťahy a deformuje morálne normy okolia. Harpagonova tragikomičnosť spočíva v tom, že hoci je smiešny, je v ňom aj čosi tragické — jeho city, obavy a osamelosť pôsobia dojmom skutočného ľudského utrpenia, len extrémne vyostreného. Príkladom je scéna, keď s hrôzou zistí krádež svojho pokladu (IV. dejstvo), kde Molière využíva opakovanie, zvýšenú dikciu a fyzickú expresiu pre ešte väčší komický i tragický účinok.

Cléante a Eliza

Harpagonove deti sú jeho protikladom: túžia po úprimnej láske, po slobode rozhodovania o vlastnom osude. Ich vzťah ku otcovi je napätý, keďže sú objektom jeho manipulácie. Ich morálne hodnoty — vernosť, citové väzby — kontrastujú s otcovým svetom bezcitného kalkulu. Cléante aktívne bojuje proti otcovi, pričom využíva pomoc La Flècha. Eliza naopak pôsobí pasívnejšie, avšak aj ona nakoniec prejaví odhodlanie postaviť sa za svoju lásku k Valérovi.

Marianna a Valére

Vo francúzskej komediálnej tradícii plnia milenci funkciu hybných síl deja. Marianna je objektom túžby zároveň pre Harpagona i Cléanta — čím sa prehlbuje grotesknosť situácie. Valére, zasa oddaný a vynaliezavý, pracuje ako správca v Harpagonovom dome len preto, aby bol nablízku svojej drahej Elize. Vytrvalosť oboch postáv ukazuje silu lásky, schopnej vzdorovať nespravodlivým pravidlám sveta dospelých.

Služobníctvo a Frosina

La Flèche a Máster Jakub, ako aj intrigánka Frosina, nie sú len pasívnymi figúrami, ale aktívnymi tvoričmi deja. Ich prostredníctvom sa ukazuje, ako spoločenský systém poskytuje možnosti šikovným manipulátorom. Frosina majstrovsky balansuje medzi záujmami všetkých strán; La Flèche, vtipný a prefíkaný, posúva dej vopred a predstavuje zdravý rozum v absurdnom svete chamtivosti.

Témy a motívy

Najsilnejším motívom je chamtivosť. Harpagonova posadnutosť peniazmi nie je iba jeho osobná vlastnosť, ale symptóm celej doby, kedy sa city, vôľa a sloboda dostávajú pod nadvládu majetku. Peniaze určujú každé rozhodnutie, manželstvá sú obchodom a morálka len predstieranou slušnosťou. Konflikt generácií je ďalším nosným motívom: mladí si želajú riadiť svoj život, zatiaľ čo starší im zväzujú ruky. Dôležitou témou je aj pretvárka spoločenskej morálky — na povrchu Harpagon káže čestnosť, v súkromí je však lakomcom bez svedomia. Motív pokladu symbolizuje nielen materiálne istoty, ale aj iluzórnosť šťastia založeného na bohatstve. Humor je formou kritiky, ktorá umožňuje divákovi bezpečne sa smiať, ale aj zamyslieť nad vlastným vzťahom k materiálnu.

Jazyk, štylistika a rétorika

Molière písal Lakomca v próze, čo bolo na vtedajšiu dobu nezvyčajné (vo francúzskych divadelných hrách prevažovala veršovaná reč). Tento štýl posilnil prirodzenosť replík, zvýšil dôraz na komický timing a pripravil priestor pre rýchle slovné výmeny. Rétorické figúry, akými sú hyperbola („Zomriem, keď stratím svoju truhlicu!“), opakovanie (posadnuté uisťovanie o vlastnom bohatstve) či irónia („Veľa lásky k deťom sa nevypláca!“), dávajú dialógom iskrivosť. Hra s menami (Harpagon — od slova harpago, lúpežník) a množstvo metafor „pokladu“, „úlovku“ a pod., neustále pripomína čitateľovi a divákovi centrálny motív.

Divadelné a inscenačné aspekty

Lakomec patrí medzi najčastejšie inscenované komédie aj v slovenskom prostredí (napríklad SND, Divadlo Astorka či regionálne scény). Tradičné inscenácie čerpajú z vizuálnej estetiky 17. storočia — honosné kostýmy, parochne, okázalý nábytok. Moderné adaptácie však často premiestňujú dej do súčasnosti — korporátne prostredie, digitálny svet peňazí —, čím zvyšujú aktuálnosť textu. Réžia si žiada dôraz na fyzický humor (padanie, škrípanie zámkami, gúľanie očí), šikovnú prácu s rekvizitami (kufor, truhlica ako centrálne objekty na scéne) a výrazné rytmické tempo. Hudba a zvukové efekty podporujú humorné momenty a podčiarkujú iróniu.

Možné interpretačné pohľady

Zo sociologického pohľadu je Lakomec ostrou satirou na buržoázny materializmus — zdrojom nešťastia nie je len jeden chamtivý jednotlivec, ale systém, ktorý také správanie podporuje. Psychologická optika zase vidí v Harpagonovi človeka postihnutého obsesívno-kompulzívnou poruchou; jeho závislosť na peniazoch je podobná závislosti na inej látke. Z pohľadu rodu a rodovej politiky fascinujú postavy ako Frosina či Eliza: ženy sú tu objektami obchodu, no Frosina manipuluje situáciou na svoje účely a odhaľuje slabiny patriarchálnych pravidiel. Prvky triednej analýzy (napríklad Marx) by zvýraznili transakčný charakter medzi sociálnymi vrstvami, pričom služobníctvo často pôsobí omnoho morálnejšie než ich zamestnávatelia.

Argumentácia a odpoveď na protiargumenty

Mohlo by sa zdať, že Lakomec je „len“ satira alebo ľahká komédia bez hlbšej myšlienky. No Molièrov dôraz na detail, jemné psychologizovanie postáv a prepojenie individuálneho a spoločenského robí z diela viac než iba frašku. Harpagon nie je len terčom smiechu, ale aj obžalobou celej spoločnosti, ktorá sa klaňala peniazom viac ako medziľudskosti. Takáto interpretácia nachádza odozvu i v súčasnosti, keď konzumný spôsob života často vedie k odcudzeniu a osamelosti.

Záver

Na záver možno povedať, že Molièrov Lakomec je dráma, ktorá s nadčasovou aktuálnosťou odhaľuje komické i smutné aspekty extrémnej chamtivosti. Groteskne prehnaná postava Harpagona zostáva symbolom ľudskej slabosti, no zároveň zrkadlom spoločenských pomerov. Molière majstrovsky kombinuje klasicistickú formu s ostrou satirou a farsovou hravosťou, vďaka čomu hra nestráca na príťažlivosti ani dnes. Otázky, ktoré otvoril, rezonujú naprieč storočiami: Je lakomosť len individuálnou slabosťou, alebo aj spoločenskou chorobou? Nezmenilo sa toho od Molièrových čias až tak málo? Práve preto Lakomec zostáva dielom hodným pozornosti každého študenta i diváka.

---

Záverom, Molièrov Lakomec nie je iba vtipným pohľadom na jedného lakomca, ale výstižným obrazom celoeurópskej mentalitiy, ktorá zostáva podnes aktuálna. Práca s týmto textom je tak výnimočnou príležitosťou nie len pre hlbšie pochopenie klasicistickej literatúry, ale aj ako inšpirácia na kritické zamyslenie sa nad vlastným životom v kontexte spoločenského diania.

Ukážkové otázky

Odpovede pripravil náš učiteľ

Aký je hlavný odkaz hry Molière — Lakomec: komédia chamtivosti a analýza postáv?

Hlavný odkaz Lakomca je kritika extrémnej chamtivosti a jej vplyvu na medziľudské vzťahy. Hra ukazuje, že posadnutosť majetkom ničí rodinu i spoločenskú morálku.

Ako je charakterizovaná postava Harpagona v Molière — Lakomec: komédia chamtivosti a analýza postáv?

Harpagon zosobňuje extrémnu lakomosť, jeho správanie je tragikomickým zobrazením ľudskej slabosti. Je katalyzátorom konfliktu, ktorý deformuje okolitý svet.

Aké sú hlavné motívy diela Molière — Lakomec: komédia chamtivosti a analýza postáv?

Najvýraznejším motívom je chamtivosť, prevaha majetku nad citmi a konflikt generácií. Motív pokladu symbolizuje iluzórnosť šťastia založeného na bohatstve.

Čím je špecifická kompozícia v Molière — Lakomec: komédia chamtivosti a analýza postáv?

Kompozícia je klasická päťdejstvová so silným využitím farsových prvkov a klaustrofobického prostredia. Dialógy a komické výmeny strieda tragikomický tón.

Prečo je Molière — Lakomec: komédia chamtivosti a analýza postáv dielo aktuálne aj dnes?

Lakomec ostáva aktuálny, pretože nastoľuje univerzálne otázky materializmu a ľudskej povahy. Témy chamtivosti a pokrytectva sú rezonujúce aj v súčasnej spoločnosti.

Napíš za mňa analýzu

Tagi:#literatura #lakomec #rozbor