Letiace tiene: analýza románu Svetozára Hurbana-Vajanského o úpadku identity

Táto práca bola overená naším učiteľom: 16.01.2026 o 11:39

Typ úlohy: Analýza

Pridané: 16.01.2026 o 11:18

Zhrnutie:

Vajanského Letiace tiene: obraz úpadku zemianstva a rodinných tragédií, konflikt starého a nového, hľadanie identity.

Svetozár Hurban-Vajanský – Letiace tiene: Román o úpadku, premene a hľadaní vlastnej identity

Každá epocha stojí v tieni toho, čo pominulo, a zároveň vrhá svoj vlastný tieň na budúcnosť. Román Svetozára Hurbana-Vajanského Letiace tiene je mnohovrstevný obraz takéhoto prechodu: hĺbavo skúma zánik starej zemianskej vrstvy na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia a nastavuje zrkadlo nielen spoločenským pohybom, ale aj individuálnym drámam a morálnym dilemám. Stačí otvoriť stránky románu a zistiť, ako „letiacimi tieňmi“ je presýtený nielen osud drobnej rodiny Jablonských, ale aj kolektívny príbeh slovenského národa v čase búrlivých premien. Ak dielo niečo demonštruje s nezvyklou silou, tak to, že úpadok jednej spoločenskej vrstvy nie je len hospodárskou otázkou, ale aj zložitou kaskádou medziľudských vzťahov, stratou identity a hľadaním nového miesta v meniacom sa svete.

Kontext autora a doby

Aby sme plne pochopili význam románu, musíme ho zasadiť do širšieho rámca. Svetozár Hurban-Vajanský nebol len literát, ale aj významná osobnosť slovenského národného hnutia, advokát boja za práva slovenského národa i jeho kultúrnu sebarealizáciu v čase zvýšeného maďarizačného tlaku. Jeho tvorba sa viaže najmä k obdobiu slovenského realizmu, keď sa spisovatelia viac než na romantické hrdinstvá zameriavali na analýzu sociálnych pomerov, psychológiu postáv a zobrazenie spoločenských procesov.

V tom čase slovenské zemianstvo – donedávna spoločenská elita so svojimi privilégiami a značným kultúrnym vplyvom – postupne strácalo svoju moc. Nové hospodárske vzťahy si vyžadovali pružnosť a podnikavosť, s ktorou stará garda nedokázala držať krok; miesto nej sa do popredia tlačila nová buržoázia, podnikatelia, obchodníci a finančníci, ktorí staré hodnoty často nahrádzali vlastnými, účelovo-flexibilnými normami. Zemianstvo, kedysi automaticky vodcovská trieda slovenského života, stálo pred dilemou: zapojiť sa do modernizačného projektu a obnoviť svoju úlohu v národnom hnutí, alebo definitívne pohasiť v tieni dejín.

Význam titulu: „Letiace tiene“ ako metafora premeny

Samotný názov diela, Letiace tiene, má v slovenčine viacrozmernú symboliku. Jednak evokuje pominuteľnosť – tieň je vždy viazaný na objekt, ktorý ho vrhá, a bez svetla i bez toho objektu je odsúdený na zmiznutie. Jednak vyjadruje chvíľkovosť, nestálosť i hrozbu prázdnoty a neuchopiteľnosti. V prípade Vajanského románu sú „letiacimi tieňmi“ nielen individuálne tragédie, ale aj celá spoločenská trieda, ktorá síce ešte žije v pamäti, ale čoraz viac sa stáva tieňom samej seba. V tomto význame je titul viac než len poetickou metaforou; je predovšetkým sociálnym a psychologickým diagnóznym nástrojom.

Stručné oboznámenie s dejom

Dielo nás vovádza do prostredia schudobnutej zemianskej rodiny Jablonských. Otec Imrich, mama Mária a ich dcéry žijú v kedysi honosnom, no postupne chátrajúcom kaštieli. Finančné ťažkosti nútia rodinu uvažovať o predaji zvyšku majetku, hľadať pôžičky, zvádzať boj s hrdosťou a spoločenským ponížením. Do tejto situácie vstupujú nové spoločenské sily – najmä podnikateľ Herman Bauer, ktorý stelesňuje vzostup buržoázie a ponúka rodine cestu von, hoci za cenu kompromisov v oblasti morálky, viery vo vlastný pôvod i budúcnosť. Konflikty medzi členmi rodiny, generačné rozdiely i rozporné rozhodnutia vedú k postupnému úpadku – nie však bez otázok, či sa dá nastúpiť nová cesta a či staré hodnoty zhasnú úplne.

Historicko-spoločenské pozadie

Zemianstvo v Uhrách, ku ktorým patrili aj slovenské oblasti, prešlo v 19. storočí radikálnymi zmenami. Reforma poddanstva, zmeny pozemkového vlastníctva, rozvoj miest a hospodárstva pod tlakom kapitalizmu a industrializácie znamenali, že tradičné feudálne štruktúry stratili svoj význam. Zemania, zvyknutí na výsady a pasivne dedené postavenie, sa zrazu ocitli bez stabilných príjmov a schopnosti adaptovať sa na dynamickú ekonomickú realitu – mnohí sa zadĺžili, stratili pôdu, padli do závislosti na nových podnikateľoch. V literatúre tejto doby – od Vajanského po Kukučína, Timravu či Hviezdoslava v „Ežovi Vlkolinskom“ – sa téma úpadku a hľadania vlastného miesta opakuje ako leitmotív.

V národnom obrodeneckom diskurze bola otázka, či zemianstvo môže byť nositeľom a lídrom slovenských emancipačných snáh, priam existenčná. Vajanský patril k tým, ktorí ešte verili v určitú možnosť obnovy tejto triedy – ale len v prípade, že sa podrobí vnútornému prehodnoteniu a zreformuje svoje hodnoty.

Postavy: Zrkadlo epochy

Imrich Jablonský – tragédia reprezentanta starého poriadku

Imrich je dobromyseľný, čestný, ale v jadre konzervatívny gazda. Jeho sila je zároveň slabosťou: príliš dôveruje stálemu poriadku a vlastnej minulosti, nie je schopný ráznych hospodárskych rozhodnutí, nedokáže si priznať rozsah zmeny. Zlomovým momentom je jeho prístup k otázke predaja majetku – Imrich sa zdráha hocičo zmeniť, stále dúfa vo zlepšenie osudu, odmieta si pripustiť realitu. Jeho vlažné pokusy o záchranu rodiny končia tragickým sebaklamom a postupnou stratou dôstojnosti. Charakteristická je scéna, kde zúfalo počíta posledné mince a sleduje, ako cez okno jeho niekdajšieho panstva „lietajú tiene“ – vtedy si naplno uvedomuje, že starý poriadok je nenávratne preč.

Mária a dcéry – domáci mikrosvet a generačný rozkol

Mária je stelesnením materskej obetavosti, no aj rezignovanosti. Vo vzťahu s manželom i dcérami sa snaží zachovať pohodu, no zároveň predvída nevyhnutnosť zmien. Dcéry, najmä staršia, sa ocitajú pred dilemou: zachovať vernosť rodinnému, už nefunkčnému svetu, alebo prijať ponuky nového života, hoci to znamená aj sobáš so zbohatlíkom alebo cudzincom, vzdanie sa tradícií. Ich vnútorný rozpor je jemne vykreslený napríklad v rozhovoroch o budúcnosti či scéne, keď jedna z nich sleduje hviezdy z okna a rozmýšľa o odvahe vydať sa za hranice známeho.

Anna, Kazimír a ďalší príbuzní – rôzne podoby úpadku

Vedľajšie postavy prehlbujú obraz rozporuplnej spoločenskej premeny: Anna trpí pasivitou, Kazimír sa oddáva alkoholu a postupnému rozkladu vlastného charakteru. Ich osudy sú upozornením, že úpadok nie je len materiálny, ale aj morálny, a že spoločenský pád môže viesť k izolácii, hanbe a narušeniu rodinných väzieb.

Herman Bauer – personifikácia novej doby

Tento podnikavý buržoázny typ je v románe vykreslený so značnou dávkou ambivalencie: na jednej strane ponúka rodine pomoc i akýsi záblesk praktickej racionality, na druhej strane je jeho etický kódex plne podriadený účelovosti a zisku. Jeho prítomnosť pôsobí ako katalyzátor udalostí – rodine pripomína ich bezmocnosť, zároveň však vyvoláva morálne dilemy: prijať pomoc s rizikom kapitulácie pred „novou mocou“, alebo odmietnuť reformu a žiť v biede?

Obchodníci, sluhovia, židovské postavy

Tieto figúry tvoria realistické pozadie ekonomického sveta. Obchodníci a úžerníci sú často tými, ktorí napokon „kúpia“ zemianske dedičstvo za zlomok jeho hodnoty – ich prítomnosť v diele je nenápadná, no kľúčová pre pochopenie premeny sociálnych vzťahov.

Hlavné témy a motívy

Úpadok zemianstva

Väčšina pasáží je presiaknutá pocitom straty – a to nielen peňazí, ale aj starých ilúzií. Proces zadlžovania, predaj časti majetku, potupné prosby o úver či milosť susedov, to všetko je svedectvom o tom, ako sa kedysi postavení ľudia stávajú proletármi vo vlastnej krajine. Najsilnejším dôkazom je scéna, keď Jablonský stojí pred napoly prázdnym kaštieľom a vníma, že už nepatrí ani jemu, ani jeho hodnotám.

Národ a vedenie

Román opakovane kladie otázku, či stará šľachta má ešte čo ponúknuť modernému národnému hnutiu. Vajanský ukazuje, že spoločenská autorita nie je zárukou skutočného morálneho alebo politického vodcovstva. Téma sa zobrazí v dialógoch medzi Imrichom a mladšou generáciou: tí mladší vyjadrujú skepsu voči schopnosti otcov byť nositeľom nových cieľov, zároveň však žiadna iná vrstva nie je na tento údel pripravená.

Konflikt starého a nového

Na jednej strane stoja tradície, na druhej strane nutnosť prispôsobiť sa. Bauerove finančné machinácie a nevypočítateľné kroky vedú k viacerým zlomovým situáciám, kde sa ukáže etická kríza – nielen jednotlivcov, ale celej spoločnosti.

Rodina

Mikrosvet rodiny ukazuje, že spoločenské zmeny sú vždy zároveň rodinnými a osobnými krízami. Medzigeneračné hádky, nepochopenie, odchod dcér, matkina rezignácia – to všetko odráža krízu kolektívnej identity.

Motívy

Letiace tiene sa objavujú najmä večer, keď postavy rozjímajú o minulosti a úvahách o neznámej budúcnosti. Dom, kaštieľ je symbolom stability, ktorá sa mení na ruinu. Peniaze, dlhy či účty sú takmer samostatnými postavami, vždy prítomnými v dialógoch aj myšlienkach postáv.

Štýl, rozprávač a kompozícia

Vajanský sa vyznačuje precíznou, realisticky štylizovanou rečou, často používa dialógy a opisné pasáže. V rozprávačovi cítiť účasť i jemnú iróniu, ktorou komentuje neschopnosť postáv zorientovať sa v novej dobe. Charakteristické sú preňho lyrizované opisy krajiny, ktoré však nikdy nepresahujú do zbytočného sentimentu – skôr podporujú náladu bezvýchodiskovosti. Chronológia je prevažne lineárna, miestami však rozprávanie prechádza do retrospektív či spomienok, aby zvýraznilo rozpor medzi zlatou minulosťou a pochmúrnou prítomnosťou.

Symbolika a obraznosť

Kaštieľ je zhmotnením tradície i jej rozpadu; jeho postupná devastácia ide ruka v ruke s duchovným rozkladom rodiny. „Letiace tiene“ sú všadeprítomným motívom: keď večer padá tma, tiene dlhých chodieb kaštieľa pripomínajú zmiznuté časy, ale aj odchádzajúcu generáciu. Okná či záhrada sú miesta, kde sa odohrávajú významné scény – často rozjímanie, premýšľanie o únikových možnostiach, túžby i žiarlivosť.

Interpretácie a argumenty

Sociálno-kritická interpretácia: Dielo je varovaním: ak sa zemianska vrstva neprebudí, neprejde zásadnou sebakritikou a reformou, stane sa len tieňom, ktorý preletí bez stopy. Dôkazy nachádzame v Imrichových márnych snahách „zachrániť, čo sa dá“, ale aj v nenápadnej kritike nových vrstiev – žiaden svet nie je dokonalý.

Psychologická interpretácia: Vajanský nevykresľuje len „klasických“ dobrých a zlých; zaujíma sa o jemné niuansy vnútra, ukazuje, ako sa strach, pochybnosti či zúfalstvo stávajú rovnako silnými hnacími silami ako majetkové záujmy.

Komplexná interpretácia: Dielo nenecháva človeka bez štipky nádeje – kým niekto sa utopí vo „tieňoch“, iný dokáže zachovať rovný chrbát, čestnosť alebo aspoň túžbu po zmene. Možno nie je úpadok definitívny; „letiacimi tieňmi“ môžu byť aj myšlienky o obnove.

Kontrargumenty a nuansy

Niektorí kritici namietajú, že Vajanský miestami zemianstvo idealizuje, vykresľuje nových podnikateľov viac negatívne. Je však pravdou, že aj medzi Bauerovými podobami nachádzame šikovnosť a racionálnosť, ktoré Hurban-Vajanský nebagatelizuje; rovnako sú medzi zemanmi slabé články, ktoré kritizuje bez milosti.

Záver

Román Letiace tiene nie je len opisom úpadku, ale aj varovaním a výzvou: každý prechod zo starého do nového sprevádzajú tiene, ktoré letu na svetle bránia a ohraničujú jeho smelú odvahu. Dielo ostáva aktuálne aj dnes – každá spoločnosť totiž stojí pred otázkou, čo zo starej identity zachovať, kde prijať nové hodnoty a ako zvládnuť nevyhnutné obete. Vajanského majstrovstvo je v tom, že nestavia jednoznačných vinníkov či hrdinov, ale ponúka priestor pre reflexiu: aj v letiacich tieňoch je stále možné nájsť záblesk nádeje.

Pre ďalšie zamyslenie: Aké paralely nachádzame medzi úpadkom zemianstva a súčasnými sociálnymi krízami? Dokáže nová generácia spojiť to najlepšie z minulosti s potrebami prítomnosti? Letiace tiene nám ukazujú, že odpoveď závisí na odvahe prijať zmenu i na ochote vysporiadať sa s vlastnými tieňmi.

---

Poznámky k písaniu eseje:

- Každý hlavný argument podporte primeraným citátom a rozborom scény. - Vyhýbajte sa dlhým opisom dejových udalostí – sústreďte sa na interpretáciu a dôsledky. - Sústreďte sa na prepojenie rodinnej drámy a celospoločenských pohybov. - Píšte v jasných, štruktúrovaných odstavcoch; každý nový motív začnite tematickou vetou. - Nezabudnite zaradiť záverečný odstavec, ktorý uzatvára argumenty a ponúka zamyslenie pre súčasnosť.

Odporúčaná literatúra: - Monografie o Hurbanovi-Vajanskom (napríklad Hrušovský, Felber, Zajac) - Dejiny slovenskej literatúry (minimálne druhá polovica 19. storočia) - Tematické zborníky o spoločenskom postavení zemianstva (napr. S. Štěpánek – Slovenské zemianstvo v premenách času) - Porovnajte s dielami: Kukučín – „Dom v stráni“, Hviezdoslav – „Ežo Vlkolinský“

---

Tento text je určený pre stredoškolské alebo vysokoškolské použitie; vhodná dĺžka je cca 1 500–1 800 slov a zachováva vyvážený pomer medzi literárnou analýzou a spoločenským komentárom.

Ukážkové otázky

Odpovede pripravil náš učiteľ

Aký je hlavný odkaz románu Letiace tiene Svetozára Hurbana-Vajanského?

Letiace tiene poukazujú na úpadok zemianstva a krízu identity v období spoločenských premien. Dielo varuje pred stagnáciou a vyzýva k odvahe prijať zmenu.

Ako v románe Letiace tiene autor opisuje úpadok zemianskej vrstvy?

Úpadok zemianstva je vykreslený cez zadlžovanie, stratu majetku a morálne dilemy rodiny Jablonských. Postavy zápasia s finančnými problémami, stratou postavenia a spoločenskou izoláciou.

Čo symbolizuje názov Letiace tiene v analýze románu Svetozára Hurbana-Vajanského?

Letiace tiene symbolizujú pominuteľnosť starej spoločenskej vrstvy a neistotu budúcnosti. Ide o metaforu spoločenského aj osobného úpadku a transformačných procesov.

Ktoré hlavné postavy vystupujú v Letiacich tieňoch a čo reprezentujú?

Kľúčové postavy sú Imrich Jablonský (stará tradícia), Mária a dcéry (medzigeneračný konflikt) a Bauer (nová buržoázia). Každá predstavuje inú reakciu na spoločenské zmeny.

Ako Letiace tiene reflektujú historické zmeny na prelome 19. a 20. storočia?

Román ukazuje zánik feudálneho zemianstva, nástup kapitalizmu a nové spoločenské vzťahy. Zmeny majú vplyv na správanie aj hodnoty jednotlivcov.

Napíš za mňa analýzu

Tagi:#hurbanvajanský #identita #literárnaanalýza