Lyrizovaná próza v slovenskej literatúre: špecifiká v Tri gaštanové kone

Táto práca bola overená naším učiteľom: 22.01.2026 o 21:08

Typ úlohy: Analýza

Pridané: 18.01.2026 o 8:20

Zhrnutie:

Naučte sa špecifiká lyrizovanej prózy v slovenskej literatúre cez analýzu Tri gaštanové kone Margity Figuli: znaky, historický kontext, jazyk, kompozícia.

Lyrizovaná próza, jej vývin a miesto v slovenskej literatúre. Hlavné znaky a špecifické črty v diele Margity Figuli – Tri gaštanové kone

Úvod

Lyrizovaná próza predstavuje osobitý fenomén v dejinách slovenskej literatúry, ktorý zasahuje do spôsobu, ako slovenskí autori v priebehu 20. storočia vyjadrovali svoje emócie, hodnoty a vzťah k svetu. Vo svojej podstate ide o spojenie prozaického deja s poetickým jazykom: príbeh je rozprávaný nielen obsahovo, ale predovšetkým cez hudobnosť reči, obraznosť a subjektívny tón, čím sa obohacuje o významové vrstvy, ktoré nie sú vždy explicitné. Tento výrazový štýl výrazne poznačil moderné slovenské písomníctvo – od dobových reflexií spoločenských kríz až po intímne výpovede o človeku a prírode. Cieľom tejto eseje je nielen objasniť podstatu lyrizovanej prózy, jej historické a spoločenské predpoklady, ale aj analyzovať spôsoby jej manifestácie v románe „Tri gaštanové kone“ Margity Figuli. Táto práca ukazuje, ako lyrizovaná próza rozšírila možnosti umeleckého vyjadrenia v slovenskom literárnom priestore, pričom sa opiera o konkrétne príklady a literárnu analýzu.

Historicko-spoločenský a literárny kontext

Spoločenské okolnosti 30. rokov 20. storočia

Vznik lyrizovanej prózy na Slovensku nemožno oddeliť od destabilizujúcej atmosféry 30. rokov minulého storočia. Tento čas bol poznačený doznievajúcou hospodárskou krízou, rastúcim medzinárodným napätím a pocitom všeobecnej neistoty, ktorá prenikla do kolektívnej psychiky. Slovensko zažívalo prudký prerod – migrácia obyvateľov z vidieka do miest znamenala nielen reálny presun, ale aj hodnotový konflikt. Pre autorov bolo prirodzené obracať sa k vidieckym koreňom ako k prameňu istoty. Človek v lone prírody, zápasiaci s osudom, ponúkal univerzálny model na hľadanie vlastného miesta.

Reflexia veľkých historických udalostí, napríklad španielskej občianskej vojny či narastajúceho nacionalizmu v Európe, zanechala v literárnej tvorbe stopu v podobe intenzívnejšieho záujmu o individuálne svedomie, morálku a otázky viny. Autori, obklopení nevyspytateľnosťou doby, hľadali únik v návrate k elementárnosti a jednoduchej úprimnosti prežívania — čím vytvárali pôdu pre integráciu lyriky do prózy.

Literárne prúdy a slovenské literárne skupiny

Tento typ písania vznikol aj ako odpoveď na predchádzajúce naturalistické a sociálne trendy. Kým generácia predchádzajúcich autorov, ako Svätopluk Urban či Jozef Gregor-Tajovský, stavala najmä na dokumentárnej presnosti a slovníkovom realizme, nové prozaické hlasy ako Dobroslav Chrobák, Margita Figuli, František Švantner alebo Ľudo Ondrejov začali experimentovať s obrazotvornosťou, subjektívnosťou a symbolikou. Boli inšpirovaní európskym modernizmom, najmä impresionizmom a symbolizmom, no tieto impulzy adaptovali na slovenskú skúsenosť.

Literárne skupiny, napríklad skupina mladých nadrealistov alebo okruh okolo časopisu Složka, vytvorili intelektuálne zázemie, v ktorom sa idey o spojení básnického a rozprávačského prejavu pestovali a rozvíjali.

Vývin lyrizovanej prózy na Slovensku

Lyrizovaná próza na Slovensku prešla niekoľkými štádiami. V ranných údobiach to boli skôr kratšie texty, poviedky a črty, v ktorých autori experimentovali s expresívnym obrazom a zvukovou stránkou jazyka. Vrcholnou etapou sa stali rozsiahlejšie diela ako „Drak sa vracia“ od Dobroslava Chrobáka či „Tri gaštanové kone“ od Figuli, kde je lyrizácia nosnou rovnováhou medzi dejom, atmosférou a psychológiou. Postupom času sa prvky lyrizovanej prózy stali konštantou v beletrii: prenikli aj do psychologického realizmu, ba dokonca do tvorby slovenských povojnových autorov.

Hlavné znaky lyrizovanej prózy

Hudobnosť jazyka a rytmus Lyrizovaná próza často využíva rytmus, opakovanie a zvukové efekty. Slová, ktoré sa významovo i zvukovo opakujú (napríklad „kopytá búšili do zeme“, „ticho sa lialo zo svahu“), vytvárajú emocionálnu atmosféru a hudobnú kulisu deja. Oslabuje sa kauzalita; tempo textu kolíše podľa emócií postáv alebo atmosféry.

Intenzívna obraznosť Príroda, ľudia, veci a vnútorné stavy sú vystavané ako plastické obrazy: „Zem vonia vlhkosťou, noc splýva v sivých mlhovinách“, čo ponúka čitateľovi možnosť precítiť situáciu na viacerých senzorických úrovniach – nielen cez zrak, ale aj čuch, sluch, dotyk či chuť. Synestézia nie je výnimočná.

Subjektívnosť pohľadu Významnou črtou je subjektívna perspektíva rozprávača – voľne prebiehajúce myšlienky postáv, vnútorné monológy, subjektívne hodnotenia situácií a nasýtenosť textu pocitmi. Rozdiel medzi rozprávačom a postavou je často rozmlžený.

Príroda ako symbol Prírodné motívy sú nielen kulisou, ale aj zrkadlom vnútorných konfliktov. Napríklad v „Tri gaštanové kone“ príroda často reaguje na stav človeka, niekedy až prorocky: búrka prichádza s predtuchou tragédie, ticho nocí symbolizuje krehký pokoj a nádej.

Emocionálna intenzita Dianie je často sprostredkované cez krátke, obrazné vety: „Magdaléna ostala ležať. Bolelo to v tichu.“ Citový zážitok nie je explicitne pomenovaný, ale vyplýva z výberu slov, obrazu či miery detailnosti.

Neobvyklá kompozícia Dej môže byť prerušovaný lyrickými pasážami, spomalenými opisnými celkami alebo naopak zrazu náhlym akčným zvratom. Táto kompozičná nerovnováha má metaforickú funkciu: krásu často nasleduje tragédia, pokoj prerušuje násilie.

Špecifické črty diela Margity Figuli – Tri gaštanové kone

Tematické ťažiská

Na rozdiel od tradičných románov so silným dôrazom na vonkajší konflikt stavia Figuli príbeh na vnútornom napätí. Motív koní v sebe nesie viacvrstvový význam — je symbolom slobody, krásy, ale aj ľudskej biedy a vykorisťovania. Príbeh Magdalény, Petríka a Jagna je vystavaný na úvahách o vine, solidarite i možnostiach zmierenia.

Jazyková a štýlová osobitosť

Figuli vedela využiť kontrasty – drsný, priam až naturalistický jazyk opisov násilia v opozícii voči lyrickému, spevnému rytmu opisov prírody: „Noc padá na kraj, hory páchli studeným vetrom, kopytá koní sa ozývali ako ozvena dávnych smútkov.“ Akčné pasáže sú strohé, rýchle, striedané rozvitými syntaktickými celkami opisov, v ktorých sa spomaľuje čas. Figuli často používa zvukomalebné slová a dynamické slovesá (kopytá, škrípať, praskať).

Kompozičné riešenia

Kompozícia je prešpikovaná náhlymi prechodmi medzi opisom a dianím: tam, kde by iný autor rozvádzal psychológiu, Figuli stručne vystihuje situáciu postojom, pohľadom, pozíciou tela. Perspektíva je prevažne vševědúca, no často kĺže po subjektívnych dojmoch hlavnej postavy.

Psychologizácia postáv

Magdaléna je kreslená predovšetkým v symbolickom i telesnom rozmere – jej krehkosť nie je prehrávaná sentimentom, ale skôr ukazovaná prostredníctvom prostých gest (zastavenie, pád, pohľad). Vnútorný boj sa zhmotňuje vo vzťahu k prírode i ostatným postavám (Petrík, Jagne).

Funkcia kontrastu

Zásadný význam má u Figuli kontrast násilia a krásy: krutosť páchaná na koňoch či medzi ľuďmi je vždy zasadená do kontextu pôsobivo vykreslenej, takmer posvätnej prírody. Príroda nie je len pozadie — je aktérom, svedkom, hlasom svedomia.

Porovnanie s inými dielami lyrizovanej prózy

Napríklad v texte Dobroslava Chrobáka „Drak sa vracia“ je príroda zobrazená najmä ako metafora, ale bez explicitného morálneho záveru. Chrobák používa hutné, niekedy až aforistické obsahy, kým Figuli zvolila poetickejší, obraznejší jazyk. Naproti tomu František Švantner využíva prírodné motívy na uvoľnenie imaginácie a pohybuje sa na hranici snovej fantázie; Figuli zostáva realistická, hoci lyrizovaná.

Funkcia a význam opisu

V umeleckom diele

Opis plní viacero funkcií – vytvára atmosféru, prenáša čitateľa do vnútra postavy, slúži ako symbol alebo predzvesť. Príroda je zrkadlom duše, často obsahuje aj predtuchu či morálne hodnotenie (príde búrka – nastáva morálne rozuzlenie).

V odbornej literatúre

Opis je neosobný, presný, bez metafor a emócií – napríklad geografický popis krajiny obsahuje len údaje o teréne, rastlinstve, podnebí.

V bežnom opise

Opis v podobe bežného rozprávania slúži na stručné informovanie alebo nasmerovanie.

Opis ako slohový útvar

Opis môže byť statický (popis osoby, budovy), dynamický (zaznamenanie deja), analytický (rozklad na časti) alebo lyrický (dojmový, subjektívny). Pri písaní je nutné si byť vedomý cieľa – či opisujeme citovo, neutrálne, informačne.

Syntaktická analýza (ukážka)

Napr.: „Kôň sa metal a hľadal záchranu.“ – Slučkové súvetie dvoch prísudkov, podmet „kôň“, dôraz na dynamický pohyb a účel. „Magdaléna ho už nevládala udržať a pustila remence.“ – Dve prísudky, súradné spojenie akcie a jej následku. „Magdaléna ostala ležať pod jeho bruchom a stačil zásah kopytom, aby dokonala.“ – Hlavná veta, vedľajšia účelová viazaná spojkou „aby“.

Štylisticky krátke vety zrýchľujú dej, súradné spojenia budujú reportážny tón, účelové vety dávajú zmysel následnosti a príčiny.

Preštylizovanie ukážky (nočná scéna)

Odborný opis: V nočných hodinách bola pôda vlhká a kontakt konských kopýt s povrchom vytváral sálavé teplo v podobe pary. Oblaky stáli nízko nad horizontom a husté ihličnany charakterizovali okolitú krajinu. So zostupom tmy vnímal pozorovateľ zintenzívnenie vonkajších podnetov.

Jednoduchý opis: V noci bola zem mokrá, z koní šla para. Oblaky zakrývali hviezdy a vzduch bol plný vône hôr. Keď sme zostali sami, krajina pôsobila tichšie.

Záver

Lyrizovaná próza predstavuje dôležitý krok v emancipácii slovenského literárneho jazyka: vnesením poetiky do prózy posunula literatúru k subjektivite, viacrozmernosti a morálnej intenzite. Margita Figuli v diele „Tri gaštanové kone“ ukázala, ako je možné spojiť silnú symboliku, sociálnu výpoveď i estetickú krásu bez straty autentickosti. Príbeh, ktorý je jednoduchý na povrchu, získava prostredníctvom lyrizovaného jazyka nové významy a dotýka sa univerzálnych otázok človeka. Lyrizovaná próza tak zostáva aj pre ďalšie generácie zdrojom inšpirácie a ukazuje, že pravdivosť, krása aj bolesť môžu deliť len jednoduché slová – ak ich autor naplní skutočným životom.

---

Použité a odporúčané zdroje: - Slovenská literatúra 20. storočia – učebnice pre SŠ - H. Bžochová-Wild, *Margita Figuli. Život a tvorba* - E. Jurišinová, *Slovenská lyrizovaná próza (štúdie a eseje)* - Recenzie v Literárnom týždenníku a Kultúrnom živote - Výber ukážok a článkov v čitateľských súboroch pre maturantov

*(V prípade školských prác vždy uvádzajte konkrétne stránky a citácie z konkrétneho vydania diela.)*

Ukážkové otázky

Odpovede pripravil náš učiteľ

Aké sú hlavné znaky lyrizovanej prózy v Tri gaštanové kone?

Tri gaštanové kone využívajú hudobnosť jazyka, intenzívnu obraznosť a subjektívny pohľad rozprávača. Tieto znaky obohacujú dej o emocionálne a atmosférické vrstvy.

Čo znamená lyrizovaná próza v slovenskej literatúre?

Lyrizovaná próza je spojenie prozaického deja s poetickým jazykom a subjektívnym tónom. Pomáha autorom hlbšie vyjadriť emócie a hodnoty v slovenskej literatúre.

Ako historický kontext ovplyvnil lyrizovanú prózu v Tri gaštanové kone?

Destabilizujúca atmosféra 30. rokov a spoločenské krízy viedli autorov k hľadaniu istoty vo vidieckych koreňoch a k návratu k prírode. Práve ten sa odráža v lyrickom prejave diela.

Ako sa líši lyrizovaná próza v Tri gaštanové kone od staršej slovenskej prózy?

Na rozdiel od starších naturalistických a sociálnych diel, Tri gaštanové kone sú plné symboliky, obrazotvornosti a subjektívnych vhľadov. Autor uprednostňuje atmosféru pred dokumentárnou presnosťou.

Prečo je Tri gaštanové kone významné pre vývoj lyrizovanej prózy na Slovensku?

Tri gaštanové kone predstavuje vrchol lyrizácie prózy na Slovensku. Dielo rozšírilo možnosti umeleckého vyjadrenia a ovplyvnilo ďalší vývoj slovenskej literatúry.

Napíš za mňa analýzu

Tagi:#literatúra #trigaštanovekone #rozbor