Analýza: Starec a more od Ernesta Hemingwaya — súboj dôstojnosti a vytrvalosti
Táto práca bola overená naším učiteľom: 16.01.2026 o 13:19
Typ úlohy: Analýza
Pridané: 16.01.2026 o 12:56
Zhrnutie:
Starec a more: Santiago bojuje s marlínom; vonkajšia prehra, vnútorné víťazstvo — dôstojnosť, vytrvalosť a úcta k prírode.
Ernest Hemingway – Starec a more: Súboj dôstojnosti a ľudskej vytrvalosti
Vo chvíľach, keď človek stojí sám proti bezbrehej sile prírody, ukazuje sa hĺbka jeho dôstojnosti – nie v momente triumfu, ale v spôsobe, akým čelí útrapám a prijíma prehru. Práve túto tému poeticky, ale veľmi úsporne rozvíja Ernest Hemingway vo svojom diele *Starec a more*, ktoré sa stalo ikonou svetovej literatúry 20. storočia. Hemingway, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1954, bol známy svojím strohým štýlom, ktorý v sebe ukrýval hlboké filozofické významy. V roku 1952 vydal novelu, ktorá sa stala akýmsi testamentom jeho literárnej filozofie – príbeh starca Santiaga, jeho boja so živlom mora a obrovským marlínom, sa dnes číta nielen ako rozprávka o rybolove, ale ako univerzálny obraz ľudskej odvahy, dôstojnosti a prieskumu vlastných hraníc.V tejto práci sa zameriam predovšetkým na to, že práve vnútorný boj a vytrvalosť robia človeka hrdinom – a to aj za cenu zdanlivej prehry. Rozoberiem postavy, hlavné témy a motívy, symboliku, špecifiká Hemingwayovho štýlu a napokon ponúknem niekoľko vlastných interpretácií, ktoré sú zasadené do slovenského kultúrneho a literárneho kontextu.
---
Stručné zhrnutie deja
Novela *Starec a more* rozpráva príbeh starého rybára Santiaga, ktorý po dlhom období neúspešného lovu vypláva ďaleko na more. Podarí sa mu uloviť obrovského marlína, s ktorým niekoľko dní zápasí. Napokon však jeho úlovok zničia žraloky a Santiago sa vracia na breh len s kostrou ryby, no jeho duch ostáva neporazený.---
Postavy – charakterová analýza
Santiago – starec
Starý Santiago je na prvý pohľad krehký: telo nosí jazvy dlhých rokov a jeho ruky, opísané v prekladoch Jána Vilikovského či Františka Vrbu, sú zjazvené a zhrubnuté. Každý jeho pohyb nesie stopu únavy, no práve táto telesná zraniteľnosť kontrastuje s jeho pevnou vôľou. Môžeme to prirovnať k slovenskému archetypu „durovského“ hrdinu, ktorý odoláva i v čase, keď mu ostáva len hrdosť – podobne ako postavy z Vajanského alebo Timravy.Santiagova dennodenná rutina – opravovanie siete, príprava člnu, dodržiavanie starých zvykov – je dôkazom jeho profesionálnej cti. V tom sa podobá slovenským dedinským gazdom, ktorí do poslednej sily obhospodarujú pôdu, nie kvôli bohatstvu, ale v mene vlastnej dôstojnosti.
Dôležitá je tiež jeho úcta k moru. Často o ňom uvažuje ako o ženskom princípe – „la mar“ – ktorý raz dáva, raz berie. Santiagove vnútorné monológy, najmä spomienky na levov z čias mladosti a myšlienky na chlapca Manolína, ukazujú jeho vnútorne boje: pýcha, samota, nezdolnosť, nádej aj smútok z prehier.
Jeho ruky, ktoré krvácajú a kŕče, ktoré ho sužujú, nie sú len biologickými príznakmi staroby, ale aj metaforou skúsenosti – vôľa ostáva pevná, hoci telo slabne. V tom je Santiago paradoxným symbolom hrdinu – nevíťazí navonok, ale vo vnútri ostáva nezlomený.
Manolín
Chlapec Manolín vnáša do príbehu čerstvý závan nádeje a lojality. Jeho starostlivosť o Santiaga pripomína niektoré vzťahy medzi generáciami, ako ich poznáme zo slovenskej dediny – v literatúre túto kontinuitu vykresľuje napríklad Švantner alebo Urban. Manolín je ešte len na začiatku cesty, učí sa, no rešpektuje múdrosť starca. Pre Santiaga je priateľom, ale i synom, ktorého nikdy nemal. Ich vzťah ukazuje, ako sa hodnoty a skúsenosti prenášajú z jednej generácie na druhú.Marlin a žraloky – neľudské postavy
Obrovský marlín nie je len protivník – je to majestátne stvorenie, ktoré Santiago obdivuje. Hovorí k nemu s úctou, o ľudskom protivníkovi by možno ani nehovoril krajšie. Ryba nie je len korisť, je to symbol ideálu – niečo, čo je hodné boja a obety, niečo, čo presahuje samotný zisk.Žraloky, ktoré napadnú marlína na spiatočnej ceste, vnášajú do príbehu trpký rozmer – akúsi nevyhnutnosť straty. Sú anoni-mným, dravým svetom, ktorý často ničí ľudské úsilie bez ohľadu na jeho hodnotu či krásu.
---
Témy a motívy
Boj a vytrvalosť
Každá etapa Santiagovej výpravy je symbolickým obrazom životného boja. Prvú významnú fázu predstavuje samostatné vyplávanie na more – dobrovoľné prijatie rizika. Keď sa po dňoch márneho lovu rozhodne zájsť ďalej ako ostatní, vrhá sa do neznáma, kde niet svedkov ani istoty návratu.Druhá fáza – dlhý boj s marlínom – je zápas sám so sebou. Santiago sa nesnaží len premôcť rybu, ale presviedča aj svoje starnúce telo, opakovane si dodáva odvahu rozprávaním, spomienkami na levov a na časy mladosti. Tu nachádzame ďalšiu paralelu so slovenskou literatúrou: zápas s nehostinným svetom nájdeme i v Dobšinského rozprávkach, kde práve vytrvalosť a nevzdanosť vedú k vnútornému víťazstvu.
Posledná fáza – ústup s marlínom a jeho následné zničenie žralokmi – ukazuje, že nie je dôležitý výsledok, ale čestný boj. Santiagov návrat je skromný, no v očiach Manolína a čitateľa zostáva hrdinom.
Dôstojnosť v prehre
V kubánskej dedine je Santiago považovaný za smoliara, no jeho správanie po príchode domov – bez sťažovania, potichu, s pokorou znáša trpkosť prehry – odlišuje jeho charakter od ostatných. Drží sa zásady: nie je hanba padnúť, hanba je vzdať sa. Na Slovensku tento postoj poznáme z balád a povestí, kde je dôležitejšia česť než vonkajší úspech (porovnaj s Epicom Sládkoviča, kde láska a obeta víťazia nad materiálnym prospechom).Vzťah človeka a prírody
More v novely nie je len kulisou, je to živý partner i protivník. Santiago k nemu prechováva úctu, často používa ženský rod: more je „ona“, starostlivá i krutá. Konflikt človeka s prírodou je tu prezentovaný veľmi citlivo – rozpráva o potrebe rešpektu, ale aj o nevyhnutnosti prehrávať úsilie voči sile, ktorá človeka presahuje.Priateľstvo a dedičstvo
Postava Manolína dokazuje, že sila nevzniká len z odvahy, ale je životom prenášaná – jedine priateľstvo dáva Santiagovi silu začať znova. Tento motív prenosu skúseností na mladších rezonuje v slovenskej literatúre v dielach autora ako Ľudovít Štúr, kde sa často zdôrazňuje význam hodnôt a pamäti národa.Pamäť, sny, minulosť
Santiago často sníva o lvov na africkom pobreží, ktoré symbolizujú mladosť, nespútanú silu a stratené časy. Sny sú v Hemingwayovej novele alternatívnym priestorom – únikom, kde bolestný svet reality na chvíľu stráca prevahu. Pripomína to slovenské rozprávky či poéziu „sveta žitia“, kde spomienky či túžby dávajú hrdinom silu.Náboženské a etické podtóny
Utrpenie, samota, obeta – tieto prvky sa často vykladajú ako christologická paralela. Santiago nesie svoj vlastný „kríž“ (veslo) na ramene, jeho zranené dlane môžu symbolizovať stigmy. Hemingway však nikdy nejde do priameho náboženského presahu, ostáva pri ľudskej skúsenosti.---
Symbolika a metafory
More
Predstavuje nekonečnosť, protiváhu ľudskej túžby po kontrole i miesto skúšky. Pre slovenského čitateľa je more možno vzdialené – no v symbolickom zmysle plní úlohu Tatarov či Tatier ako sily, ktorá presahuje jednotlivca.Marlin
Ryba nie je len úlovok – je stelesnením ideálu: krásy, hodnoty a cieľa. Ako keď slovenský roľník na konci leta pozerá na úrodu – možno je zničená búrkou, no snaha i vkladaná energia ostáva znakom jeho dôstojnosti.Žraloky
Symbolizujú nekontrolovateľné sily rozkladu či straty. Je možné ich chápať aj ako kritiku spoločnosti, ktorá ničí, čo krásne vzniklo z úsilia jednotlivca. Môžeme si tak spomenúť na sociálnu kritiku u Jána Smreka alebo v Baladách a povestiach slovenských.Loďka, harpúna, veslo
Nástroje, ktorými Santiago zápasí s prírodou, stelesňujú jeho remeselnú zručnosť, ale aj obmedzenosť človeka pred neznámom. Sú predĺžením jeho vôle, no zároveň pripomenutím jeho slabosti.Ruky a telo starca
Opakujúci sa motív poranení, kŕčov a únavy symbolizuje plynutie času a krehkosť. Ako v poézii slovenských symbolistov, aj tu je telo nositeľom príbehu a skúseností.---
Štýl a naratívne techniky
Hemingwayov jazyk je známy svojou strohosťou – žiadne zbytočné slová, krátke vety a presné opisy. Tento spôsob písania vyžaduje od čitateľa, aby si domýšľal „nepovedané“, čo znáša s „Iceberg theory“ – väčšina významu ostáva pod povrchom, prístupná len tomu, kto pozorne číta medzi riadkami. Najsilnejšie emócie sú vyjadrené prostredníctvom všedných situácií, len letmých gest: „Nie je to hriech zabiť takú rybu? Možno.“ Tento minimalizmus je opakom rozvláčnych opisov známych z niektorých slovenských klasikov, avšak práve tým vyvoláva silný účinok.Perspektíva tretej osoby úzko kopíruje Santiagovo vedomie – dovoľuje čitateľovi vžiť sa do jeho vnútra. Opakovanie výrazov, stály návrat k myšlienkam a modlitbám buduje pocit osamelosti i rytmus boja, ktorý sa približuje formálnym úpravám slovenských balád.
Kontrast medzi morem a dedinou, samota na šírom oceáne a rušný život malého prístavu, posilňuje rozpor medzi individuálnou odvahou a anonymným spoločenstvom.
---
Oddiel interpretácií a kritických pohľadov
*Starec a more* možno čítať viacerými spôsobmi. Humanistický pohľad kladie dôraz na dôstojnosť konania bez ohľadu na výsledok. Existencialistická interpretácia (v duchu Camusovej filozofie, známej aj slovenským študentom z rozboru Mýtus o Sizyfovi) hovorí, že život síce nedáva objektívny zmysel, ale ten vkladáme doň my, cez činy.Ekologická interpretácia upozorňuje, že človek je súčasťou prírody, nie jej pánom – lov je v príbehu vnímaný s úctou, nie drancovaním. Sociálny rozmer (odkazujúci na Hemingwayove skúsenosti z chudoby) zas akcentuje život na periférii – starobu, márnosť boja, solidaritu.
Niektorí kritici vyčítajú tejto novele absenciu ženských postáv alebo idealizáciu maskulinity. Na druhej strane je však možné v samotnom mori hľadať ženský princíp (ako o ňom Santiago hovorí), a ústredná téma ostáva univerzálna: hodnoty odvahy, vytrvalosti a láskavosti nepoznajú hranice pohlavia.
---
Záver
*Starec a more* je dielom, ktoré aj slovenského čitateľa konfrontuje s otázkami: Čo je skutočná výhra? Odkiaľ čerpáme silu nevzdať sa? Hemingway odpovedá veľmi skromne, no naliehavo – skutočná hrdinskosť nespočíva vo vonkajších výsledkoch, ale vo vernosti vlastnému zápasu aj tam, kde ostáva len vedomie snahy. Dielo je tak nielen výpoveďou o hraniciach človeka, ale aj výzvou každý deň znova si klásť otázku dôstojnosti a zmyslu v našich vlastných bojoch. Aj v slovenskom kontexte, kde poznáme archetypy osamelých zápasníkov s osudom (či už v prozaických príbehoch, baladách, či v rozprávkach), nachádzame v Santiagovi univerzálneho hrdinu, ktorý neprehráva, pokiaľ bojuje podľa svojho svedomia a sily.---
Použitá literatúra
- Hemingway, Ernest: Starec a more. Preklad Ján Vilikovský. Tatran, Bratislava. - Slovenská literatúra: antológie a čítanky (príklady vytrvalých a dôstojne trpiacich postáv) - Kritické štúdie: Literárny týždenník, Slovenská literatúra (analýzy Hemingwayovej poetiky)---
Ohodnoťte:
Prihláste sa, aby ste mohli ohodnotiť prácu.
Prihlásiť sa