Vytrvalosť a symbolika v diele Ernest Hemingway: Starec a more

Táto práca bola overená naším učiteľom: 15.01.2026 o 16:39

Typ úlohy: Slohová práca

Pridané: 15.01.2026 o 15:52

I. Úvod

Román *Starec a more* (v angličtine *The Old Man and the Sea*) vyšiel v roku 1952 a je nielen posledným významným literárnym výtvorom Hemingwaya, ale zároveň aj dielom, ktoré mu pomohlo prekonať vlastnú tvorivú krízu. V slovenskom kontexte sa často porovnáva s ďalšími veľkými európskymi autormi, ako je napríklad Jaroslav Hašek so svojim Švejkom v oblasti poňatia ľudskej dôstojnosti a vytrvalosti, alebo dokonca s dobou slovenského realizmu, kde hrdina často zápasí s osudom a prírodou (napr. postavy v tvorbe Martina Kukučína alebo Mila Urbana).

Dielo samotné je síce krátkym románom, no jeho symbolika a tematická váha je veľká. Santiago, starý rybár, sa stáva symbolom neohrozeného ľudského ducha, ktorý – napriek nedostatku šťastia a priateľov – neváha čeliť osudu so vztýčenou hlavou. Práve príbeh o boji človeka proti neúprosným silám prírody, no predovšetkým proti vlastnému osudu, je ústrednou témou tejto eseje.

II. Charakteristika hlavnej postavy – starca Santiaga

Santiago je však predovšetkým človekom osamelým. Jeho jediným verným priateľom je mladý chlapec Manolín. Tento vzťah predstavuje krásny kontrast medzi generáciami – staroba a skúsenosť na jednej strane, mladosť a nádej na strane druhej. Podobne ako v slovenskej klasickej literatúre nachádzame motív vernosti a úcty mladej generácie k starej (napr. v *Chlapci zo Školy ulice* alebo v tvorbe Ľuda Ondrejova), aj v tomto prípade je Santiago pre Manolína akýmsi morálnym majákom.

Osamelosť Santiaga je však vyvážená obrovskou vytrvalosťou, ktorá sa prejavuje v jeho rozhodnutí nevzdať sa a skúsiť šťastie ešte raz. Jeho tvrdohlavosť je na jednej strane príčinou problémov – napriek fyzickej slabosti a veku sa púšťa na more do nebezpečenstva, na druhej strane však táto vlastnosť symbolizuje nepoddajnosť ľudského ducha. Santiago je tiež postavou múdrou – vie, že bojovať znamená niekedy prehrávať, no nikdy nie vzdať sa. K Manolínovi prejavuje láskavosť, učí ho nielen rybárskemu remeslu, ale aj úcte k prírode a jej tvorom.

Santiago stelesňuje hodnoty, ktoré v slovenskej kultúre vnímame ako základné piliere charakteru človeka: dôstojnosť, vytrvalosť, skromnosť a obetavosť. V kontexte Hemingwayovho vlastného života, ktorý bol plný osobných i spoločenských bojov, sa Santiago mení na všeobecný symbol ľudskej hodnoty. Ukazuje, že človek môže byť materiálne porazený, no pokiaľ ostáva verný svojim hodnotám, nikdy neprehráva duchovne.

III. Hlavná téma a myšlienka diela

Príroda je v diele stvárnená ako dvojznačný protivník. Na jednej strane je more miestom, ktoré dáva aj berie, na strane druhej je však krásnou kulisou večného zápasu života a smrti. Žraloky po ceste späť symbolizujú neúprosné sily vesmíru, ktoré si nakoniec vezmú svoje, nech sa človek akokoľvek usiluje. V tomto bode je možné pripomenúť slovenské diela, kde človek zápasí s prírodou – napríklad postavy Jána Kalinčiaka bojujúce s nehostinnou krajinou, alebo hrdinov noviel Margity Figuli, ktorí bojujú s riekou, vetrom či suchom.

Kľúčovou je však myšlienka nezdolnosti – odvahy nevzdať sa ani vtedy, keď je víťazstvo takmer nemožné. Hemingway symbolicky vyjadruje, že „človeka možno zahubiť, ale nie poraziť“. Tento citát presahuje samotný príbeh Santiaga a má univerzálnu platnosť – týka sa každého človeka, ktorý čelí ťažkým skúškam, či už v práci, škole alebo osobnom živote. Táto myšlienka oslovila mnohých čitateľov nielen v Amerike, ale aj na Slovensku, kde je hrdinstvo v každodennom zápase často oslavovanou kvalitnou.

Príbeh Santiaga a ryby je zároveň príbehom priateľstva, rešpektu a úcty k životu. Rybár nežije v nenávisti voči úlovku, naopak, s rybou vedie rozhovor, obdivuje ju a uznáva jej silu. Napokon sa jeho osudná zbraň stane aj súčasťou jeho pádu – žraloky mu rybu roztrhajú, pripravia ho o materiálne víťazstvo, avšak jeho duch zostáva nezlomený. Manolín v závere znova prichádza k starcovi a ponúka pokračovanie života a nádeje.

IV. Literárne a tematické prvky diela

Ryba nie je len obyčajným úlovkom, je to výzva, ktorú človek musí prekonať, aby mohol rásť. Žraloky sú symbolom síl, ktoré vrátili realitu do Santiagovho života – predstavujú neodvratné sily prírody alebo osudu, s ktorými sa človek stretáva každý deň, či už v podobe nečakaných nešťastí alebo sklamaní.

Hemingwayov jazyk je známy svojou úspornosťou. Práve ona zvyšuje vážnosť každého slova, každého opisu. Pre niektorých čitateľov môže tento „ľadový“ štýl pôsobiť neosobne, inokedy je však práve v tejto jednoduchosti hĺbka myšlienok najpôsobivejšia. Opisy prírody, zápasov s rybou, vetra či slnka, vytvárajú atmosféru napätia podobnú, akú nachádzame v reportážnych dielach Rudolfa Jašíka alebo vo veristických opisoch slovenských realistov.

Napätie v diele narastá najmä počas Santiagovho boja s rybou a následne s žralokmi. Formou krátkych viet, častých opisov pohybov či atmosféry Hemingway udržiava čitateľa v neustálom očakávaní. Pocity osamotenia, smútku, vyčerpania, ale aj tichej hrdosti a tichého víťazstva sú vystihnuté s veľkou citlivosťou.

V. Možná kritika a osobný pohľad na dielo

Výrazný je aj silný autobiografický prienik autorovej skúsenosti – Hemingway bol sám vášnivým rybárom, poznal more aj jeho hrozby. Práve preto je opis zápasu taký presvedčivý.

Na druhej strane, dielo nemusí osloviť každého. Pre niektorých čitateľov môžu byť podrobné opisy rybolovu, pohybov starca či prírody príliš zdĺhavé, monotónne, čo môže zvádzať k pocitu stereotypu. Chýbajú v ňom romantické prvky, výraznejšie vedľajšie postavy alebo silné dramatické zvraty, ktoré možno nájdeme v iných svetových i slovenských románoch (napr. v dielach Jozefa Cígera Hronského).

Mňa osobne na diele najviac oslovila postava Santiaga. Jeho vnútorný boj, tichá dôstojnosť, úprimnosť a húževnatosť sú vlastnosti, ktoré aj v dnešných časoch vnímam ako veľmi vzácne. Dielo by podľa mňa mohlo byť hodnotné pre každú generáciu – mladých naučí nevzdávať sa ani pri prvých neúspechoch, starších utvrdí v tom, že život aj napriek prehrám má svoju hodnotu a význam.

VI. Záver

Dielo má trvalý význam pre pochopenie základného boja človeka so životom, prírodou i vlastnými hranicami. Je nadčasové rovnako ako motívy slovenských príbehov o statočnosti a vytrvalosti. Aj preto má svoje miesto v povinnom čítaní na slovenských školách.

Odporúčam každému čitateľovi dať tejto knihe šancu – možno sa vám bude na prvý pohľad zdať príliš jednoduchá alebo až nudná. No ak sa dokážete zahĺbiť pod povrch Hemingwayových viet, objavíte v nej veľkú životnú múdrosť, ktorú možno v rôznej podobe potrebujeme počuť práve v tejto dobe. Výzva, ktorú nám autor dielo kladie, je nezľaknúť sa prehráv a hľadať vo všetkých skúškach zmysel, ľudskosť a silu pre ďalšie zápasy.