Masová kultúra v názore Antoniny Kloskowskej: esej a analýza
Typ úlohy: Slohová práca
Pridané: včera o 12:21
Zhrnutie:
Preskúmaj masovú kultúru a analýzu Antoniny Kloskowskej, aby si pochopil jej vplyv a význam v súčasnej spoločnosti. 📚
Úvod
Kultúra je názov pre fenomén, ktorý sprevádza ľudstvo od jeho prvopočiatkov – zahŕňa nielen umelecký prejav, ale aj spôsob života, hodnoty, normy alebo symboly, skrátka všetko, čo odlišuje človeka od prírody. V slovenských školách sa s pojmom kultúra stretávame počas celého štúdia spoločenskovedných predmetov, od čítania slovenských rozprávok až po diskusie o európskych hodnotách či globálnych trendoch. V dnešnej dobe, keď je jednoduché nadviazať kontakt s obsahom z celého sveta, sa kultúra stáva ešte pestrejšou, no zároveň prechádza zásadnými zmenami – práve tento proces skúmal vo svojich dielach aj kultúrny teoretik poľského pôvodu Antonina Kloskowská.Jej pohľad je mimoriadne aktuálny pre pochopenie fenoménu masovej kultúry – teda kultúry, ktorá vzniká vo veľkom pre široké vrstvy spoločnosti, často cez masmédiá, popkultúru či internet. V nasledujúcej eseji si bližšie rozoberieme, ako Kloskowská premýšľala o masovej kultúre, s akými otázkami a problémami sa spája, no taktiež prečo ju nie je možné jednoznačne odsúdiť ani povýšiť nad iné kultúrne prejavy. Zamyslíme sa aj nad slovenskými (či stredoeurópskymi) skúsenosťami a konkrétnymi príkladmi, aby sme teóriu pretavili do života, ktorý poznáme z vlastného prostredia.
1. Kultúra: východiská a vývoj pojmu
1.1 Pôvod pojmu a historický kontext
Slovo „kultúra“ má pôvod v latinskom „cultura“, pôvodne znamenajúcom obrábanie pôdy; až neskôr sa tento význam preniesol na kultiváciu ducha, čím sa slovo začalo chápať ako rozvoj človeka po mentálnej, mravnej i estetickej stránke. V slovenčine je kultúra takisto viacvrstvový pojem – v bežnej reči znamená slušnosť či etiketu („chýba ti kultúra“), ale v odbornom diskurze sa používa na označenie historicky sa rozvíjajúceho spôsobu života spoločnosti.Už v časoch osvietenstva sa kultúra chápala ako nástroj odlišovania „civilizovaných“ národov od „barbarských“, pričom nemecký filozof Johann Gottfried Herder zdôrazňoval význam vlastnej tradície, jazyka a duševného rozvoja pre vytváranie národnej identity. Slovensko prechádzalo v 19. a 20. storočí procesom národného obrodenia, kde tvorba literatúry, obroda jazyka a folklór boli kľúčovými nástrojmi kultúrneho sebauvedomenia; stačí spomenúť diela Ľudovíta Štúra či Jána Kollára.
1.2 Súčasné vnímanie kultúry
Moderné teórie kultúry zhŕňajú kultúru ako komplex symbolických prejavov, hodnôt, pravidiel a vzorcov správania, ktoré sú spoločné určitej skupine ľudí. Rozlišujeme materiálnu kultúru (technika, architektúra, odevy) a duchovnú (umelá umelecká tvorba, jazyk, viera). V slovenskej spoločnosti možno pozorovať silnú úlohu rodinného dedičstva, folklóru alebo folklórnych festivalov ako nositeľov kultúrneho odkazu.Kultúra je však aj normatívny rámec – vytvára očakávania, čo sa v spoločnosti považuje za prijateľné a hodnotné. Napríklad pravidlá stolovania na dedinských svadbách, význam vianočných tradícií či postoje k menšinám sú kultúrne navrstvené a zakorenené.
1.3 Kultúra, civilizácia a príroda
Nemecký filozof Rickert kladie kultúru do protikladu s prírodou: zatiaľ čo príroda „je“, kultúra „má zmysel“. Max Weber odlišuje kultúru (ako duchovnú sféru a priestor hodnôt) od civilizácie (predovšetkým od technických, materiálnych výdobytkov). Pre slovenské prostredie je príznačné, že mnohé folklórne prejavy spájajú prírodné prostredie so symbolikou – napríklad v piesňach, rozprávkach alebo túžbe po rodnej zemi, ktorú nachádzame v literatúre Martina Kukučína či v tvorbe Miloša Urbana.2. Masová kultúra: základná definícia podľa Kloskowskej
2.1 Charakteristika masovej kultúry
Kloskowská videla masovú kultúru ako fenomén modernej spoločnosti, vznikajúci spolu s rozvojom technológií umožňujúcich rýchly prenos informácií a obrazov. Masová kultúra je určená najširším vrstvám obyvateľstva, ponúka im uniformné produkty (hudbu, seriály, filmy), ktoré sú dostupné takmer každému. Typicky sa vyznačuje veľkou dostupnosťou, rýchlym šírením, povrchnosťou i účelovým prispôsobovaním obsahu prevahe vkusu.Odlišuje ju to od "vysokej" kultúry – teda tej, ktorá bola dlhé storočia doménou elít; v slovenskej tradícii napríklad symfonická hudba Eugena Suchoňa, poézia Milana Rúfusa či výtvarné umenie Ľudovíta Fullu. Masová kultúra stiera rozdiely, spája, ale aj zjednodušuje, niekedy až trivializuje hodnotové obsahy.
2.2 Vzťah k tradičnej kultúre
Masová kultúra je v mnohých ohľadoch reakciou na tradicionalizmus a uzavretosť starších foriem kultúry. Zatiaľ čo tradičná kultúra dôrazne uchováva zvyky, javy a rituály (napríklad folklór alebo národopis), masová kultúra ponúka zdanlivo moderne pútavé, no často povrchné obrazy. Na Slovensku to vidíme na zmene zaužívaných sviatkov – rozširovanie Halloweenu, nahrádzanie kartových spoločenských hier modernými televíznymi šou či nárast popularity súťaží ako Superstar.Významnú úlohu tu zohrávajú masmédiá. Aj v menších slovenských mestách je bežné, že informácie z televízie alebo internetu formujú každodenné rozhovory, odohrávajú sa „spoločné zážitky“ prostredníctvom reality šou, športových zápasov či virálnych videí.
2.3 Kontroverzné aspekty
Kritika masovej kultúry je dlhodobá: často je vnímaná ako povrchná, konzumná a komerčná, pri súčasnom zanedbávaní „pravých“ umeleckých hodnôt a originality. Známy český filozof Miroslav Petříček označoval masovú kultúru za kultúru „prefabrikovanú“, zbavenú individuálneho tvorivého vkladu. Aj v slovenskom prostredí mnohí pedagógovia považujú nekritické prijímanie obsahu z internetu za ohrozenie čítania klasickej literatúry či schopnosti rozlišovať medzi hodnotným a bezcenným.Obávať sa možno aj homogenizácie: keď zanikajú regionálne prvky, všetko začína vyzerať rovnako (hudba, vizuálny štýl, móda), čo vedie k strate identity, ako vidíme aj v prípade vytrácania niektorých slovenských nárečí či ľudových piesní.
3. Kloskowská: pohľad a interpretácia masovej kultúry
3.1 Kultúra ako tvorivý systém
Kloskowská upozorňuje, že aj masová kultúra je svojím spôsobom tvorivá – každá kultúra je výsledkom ľudskej aktivity, kumulovania individuálnych skúseností. Rozlišuje materiálne, duchovné a umelecké formy kultúry, ktoré sú navzájom prepojené. Kým vysoko umelecké formy ostávajú doménou jednotlivcov s osobitnou prípravou či talentom (napríklad slovenskí skladatelia alebo dramatici), masová kultúra čerpá z duchovnej aj materiálnej stránky: práve preto je taká rozšírená.3.2 Symbolická a bezprostredná kultúra
Jedným z najzaujímavejších prístupov Kloskowskej je rozlíšenie medzi bezprostrednou a symbolickou kultúrou. Bezprostredná má praktický význam (napríklad odievanie pre teplo), symbolická je zameraná na komunikáciu, uchovávanie tradícií alebo šírenie kolektívnej skúsenosti (kroj ako symbol regiónu).Masová kultúra je primárne symbolická – jej produkty (seriály, reklamy, hudba) sú často nosičmi určitých vzorcov správania, ideálov, emocionálneho prežívania. Tapiu tváre z reklamných spotov, tanečné pohyby z populárnych pesničiek, či „slang“ v internetových meme prezentujú identity, ktoré sa šíria naprieč vekovými i regionálnymi hranicami.
3.3 Funkcie masovej kultúry
Masová kultúra plní v spoločnosti integračnú funkciu: vytvára spoločné body záujmu, spolupatričnosť, umožňuje rýchlu výmenu informácií. Zároveň však nesie riziko odcudzenia a povrchnosti. Podľa Kloskowskej sa masová kultúra rýchlo prispôsobuje spoločenským zmenám – dokáže absorbovať nové trendy, reagovať na udalosti (napríklad satirické spracovanie politických kauz), no tým pádom často prichádza o hĺbku.4. Súčasná výzvy a problémy masovej kultúry
4.1 Masová kultúra v kontexte globalizácie
Vďaka globalizácii sú produkty masovej kultúry prístupné kdekoľvek na svete. Slovenský divák sleduje rovnaké seriály ako nemecký či americký, mladí ľudia sa inšpirujú rovnakými módnymi trendmi, hrávajú rovnaké videohry. Táto dostupnosť však vedie k uniformite: často je ťažké odlíšiť slovenský hudobný mainstream od svetového.Internet a digitálne technológie tento proces ešte viac urýchľujú – memy, virálne výzvy a internetové osobnosti ovplyvňujú jazyk a správanie školákov i dospelých. Na Slovensku možno sledovať zánik regionálnych televíznych relácií v prospech importovaných formátov alebo univerzálnych videoobsahov zo sociálnych sietí.
4.2 Komercializácia a konzum
Jedným z veľkých problémov masovej kultúry je jej napojenie na trh. Hodnota tvorby je často podriadená predajnosti, čo vedie k povrchnosti, šablónovitosti a absencii originality. V slovenských médiách sa často diskutuje o tom, prečo televízne stanice uprednostňujú reality šou, české seriály alebo zahraničné filmy na úkor pôvodných produkcií.Konzumné správanie publika vedie k pasivite – namiesto vlastného zážitku či tvorby sa človek mení na „konzumenta obsahu“. Obľúbené „rýchle zábavy“ ako TikTok, YouTube Shorts či masové mobilné hry majú obrovský vplyv na deti, ktorí často strácajú schopnosť rozlišovať medzi skutočnými hodnotami a plytkými senzáciami.
4.3 Výzvy pre vzdelávanie a kritiku
Škola, rodina i kultúrne inštitúcie stoja pred dilemou: ako naučiť mladú generáciu selektovať hodnotné obsahy v obrovskom množstve dostupnej masovej kultúry? Kritické myslenie je kľúčové – naučiť deti pýtať sa, pochybovať, vnímať nielen zábavnú hodnotu obsahu, ale aj jeho kultúrny dosah.Práve na Slovensku sa v posledných rokoch rozvíjajú projekty mediálnej výchovy, ktoré majú viesť deti nielen k pasívnemu prijímaniu, ale aj k aktívnemu tvoreniu (žiacke časopisy, školské rozhlasové vysielania). Kultúrna kritika môže odhaliť hlbšie vrstvy masovej produkcie, poukázať na stereotypy, manipulácie či skryté posolstvá.
5. Pozitíva masovej kultúry
5.1 Nové podoby kreativity
Masová kultúra však neznamená len upadnutie či úpadok originality. Prístupnosť technológií umožňuje vznik nových foriem tvorby – mladí umelci môžu cez internetovú platformu šíriť vlastnú hudbu, grafiku či komiksy, ktoré si nájdu publikum aj bez veľkých vydavateľstiev. Príkladom sú slovenskí youtuberi ako Gogo alebo Sajfa, ktorí vytvorili komunitu okolo vlastnej tvorby.Fenomén fandomu či participatívnej kultúry predstavuje, že užívateľ nie je len prijímateľom, ale aj spolutvorcom obsahu – fanúšikovské preklady seriálov, tvorba meme či remixy piesní sa stávajú rozšírenou formou vyjadrenia identity a tvorivosti.
5.2 Vzdelávanie a osveta
Masové médiá môžu byť silným nástrojom šírenia informácií, kritického myslenia či motivácie. Slovenské portály ako SME.sk, Denník N alebo verejnoprávna RTVS ponúkajú dokumenty, diskusie či podcasty o aktuálnych spoločenských otázkach (klimatická zmena, korupcia, migrácia), čím vytvárajú predpoklady pre širšie pochopenie sveta. Formát krátkych edukatívnych videí pomáha preniesť poznatky aj k mladšej generácii, ktorá už často nesiaha po tradičných knihách.5.3 Spoločenská integrácia a zábava
Masová kultúra tvorí základ spoločných zážitkov – sledovanie športových zápasov, talentových súťaží alebo séria populárnych filmov spája rozmanitých ľudí naprieč generáciami i regiónmi. Na Slovensku sú to veľké podujatia ako finále hokejovej extraligy či spoločné sledovanie Popolušky na Vianoce, ktoré vytvárajú pocit spolupatričnosti.Okrem zábavy plní masová kultúra aj terapeutickú úlohu; humor, satira či spoločný smiech nad vtipom pomáha zvládať každodenné napätie a stres.
Záver
Zhrnutie úvah Antoniny Kloskowskej ukazuje, že masová kultúra nie je len synonymom úpadku či straty originality, ale je komplexným javom – nesie pozitíva integrácie, demokratizácie prístupu k obsahu a stimulácie tvorivosti, no zároveň kladie výzvy vo forme uniformity, povrchnosti a konzumu. Kloskowská nás nabáda k tomu, aby sme sa nespoliehali na jednoduché súdy – masová kultúra je neoddeliteľnou súčasťou našej každodennosti, či už sa jej chceme vyhnúť alebo ju kriticky prijímame.Pre slovenskú spoločnosť platí, že si musíme chrániť bohatstvo a rozmanitosť vlastnej tradície, no súčasne neodmietať nové formy tvorby, ktoré môžu byť hodnotné a inšpiratívne. Kľúčovým nástrojom je vzdelávanie a rozvíjanie schopnosti rozlišovať, kriticky myslieť a rozpoznávať hodnoty v mori ponúkaných podnetov. Masová kultúra je zrkadlom našej doby – je na nás, ako ho budeme vnímať a pretvárať pre ďalšie generácie.
Ohodnoťte:
Prihláste sa, aby ste mohli ohodnotiť prácu.
Prihlásiť sa