Prehľad literatúry 1. ročník (2. polrok): klasicizmus a osvietenstvo
Táto práca bola overená naším učiteľom: 29.01.2026 o 15:20
Typ úlohy: Zhrnutie
Pridané: 26.01.2026 o 9:14
Zhrnutie:
Objavte kľúčové fakty o klasicizme a osvietenstve, naučte sa ich význam a literárne žánre v prehľade pre 1. ročník gymnázia 📚
Úvod
Štúdium literatúry na gymnáziu nepredstavuje iba osvojovanie si základných faktov a pojmov, ale znamená aj spoznávanie základov kultúrneho dedičstva, ktoré ovplyvňuje naše vnímanie sveta, myslenie i hodnoty. V druhom polroku prvého ročníka sa žiaci stretávajú so vzácnymi a nesmierne podnetnými obdobiami, akými sú klasicizmus a osvietenstvo. Každé z týchto období stálo pred spoločnosťou s inými výzvami, formovalo odlišné hodnoty a vyzdvihovalo iné estetické aj životné ideály. Práve preto je pre pochopenie nielen literárnych, ale aj historických súvislostí dôležité, aby mohol každý študent porozumieť podstate týchto smerov cez konkrétne diela, autorov a hodnoty, ktoré nám zanechali.Klasicizmus a osvietenstvo znamenali zásadný posun v európskom myslení – od chladného racionalizmu a usporiadania až po vieru v pokrok, slobodu a kritické myslenie. Tieto smery výrazne ovplyvnili nielen literárnu tvorbu vo Francúzsku, ale ich vplyv možno sledovať aj v slovenskej kultúre či literatúre. Preto majú nenahraditeľné miesto v učivách slovenských gymnázií, a sú skvelou príležitosťou nahliadnuť na obrovskú pestrofarebnosť dedičstva, z ktorého čerpáme hodnoty a inšpiráciu dodnes.
Klasicizmus – Úsilie o dokonalosť rozumu
Definícia a vznik klasicizmu
Slovo „klasický“ v slovenskej kultúre zvykne označovať niečo univerzálne platné, overené časom, príkladné. Klasicizmus, ktorý sa naplno rozvinul v 17. a 18. storočí, hlavne vo Francúzsku počas vlády kráľa Slnko – Ľudovíta XIV., sa v literatúre aj v inom umení staval k antickým vzorom ako k nedostižnému ideálu. Uprednostňoval rozum pred citom, pevné pravidlá pred tvorivou náhodou, harmóniu a symetriu pred chaotickými výbuchmi emócií.Ideové piliere klasicizmu
Základnou črtou klasicizmu je racionalizmus, teda dôvera v schopnosť rozumu usporiadať svet aj človeka. Filozof René Descartes, ktorého poznáme aj v slovenskom prostredí z jeho slávnej myšlienky „Myslím, teda som“, sa stal symbolom tejto viery v jasné myšlienky a logické usporiadanie. Literatúra klasicizmu sa snaží odrážať krásu a dokonalosť prírody, nie však vo všetkej pestrosťi detailov, ale výberom toho najtypickejšieho, najuniverzálnejšieho, čo robí prírodu prírodou a človeka človekom.Klasicistická poézia i dráma dbá o tri základné hodnoty – pravdu, dobro a krásu. Tie predstavujú aj v dnešných diskusiách o umení a výchove základné piliere – pravdivosť výpovede, mravnú ušľachtilosť a estetický pôžitok z dokonalosti spracovania.
Literárne žánre klasicizmu
Klasicizmus vždy rozlišoval medzi vysokými a nízkymi žánrami. Tragédia, epos či óda boli určené na zobrazovanie hrdinských činov a postáv zo vznešených spoločenských vrstiev, naopak komédia, bájka či satira vykresľovali slabosti obyčajných ľudí, často s cieľom kritizovať, zosmiešniť zlé mravy alebo spoločenské nešváry. Zmiešavanie žánrov sa považovalo za pokleslú zábavu – takéto striktné oddeľovanie možno na hodinách slovenčiny porovnať s jasným rozpoznávaním žánrov v slovenských textoch: klasika (Sládkovičova Marína), epika (Dobšinského rozprávky) verzus žánre, ktoré sa voľne prepájajú moderným spôsobom až v 19. a 20. storočí.Významné osobnosti klasicizmu
Za stelesnenie klasicizmu v dráme môžeme označiť Corneilla a Racinea. Corneillova hra Cid čerpá inšpiráciu zo španielskej histórie, no podrobuje sa prísnym pravidlám jednoty času, miesta a deja – tzv. trom jednotám, ktoré sa na slovenských hodinách interpretujú ako základné pravidlá autorskej disciplíny. Racine vo svojej Faidre majstrovsky preniká do psychológie postáv a rozoberá smrteľnú vášeň s tragickými následkami. Pre slovenského čitateľa sú podobné scény známe aj z tragédií Jána Chalupku – hoci v inom kontexte, ide o zobrazovanie vážnych konfliktov a hlbokých vnútorných rozporov.Nemôžeme nespomenúť ani Molièra. Jeho Lakomec alebo Misantrop sa dodnes uvádzajú na slovenských javiskách, lebo v nich nachádzame platné univerzálne typy ľudskej povahy: chamtivosť, faloš, povýšenecká snobskosť. Molièrov jazyk je ostrý, nenútený a čitateľný aj pre dnešného stredoškoláka.
Originálnym prístupom k moralite je práca Jeana de La Fontaine. Jeho bájky často vznikali ako odpovede na Ezopove príbehy, no rozšíril ich o hĺbku, humor a kritiku súčasnej spoločnosti. Aj slovenské školské čítanky poznajú obdobné žánre, napríklad v tvorbe Sama Chalupku alebo v ľudových povesťach, kde sú zvieratá metaforou ľudských vlastností.
Štylistické a hodnotové princípy
Klasicizmus kladie dôraz na strohú jednoduchosť, výrazovú čistotu a vyhýbanie sa zbytočným okrasám. V textoch je citeľná úcta k pravidlám a logike. Autor sa v texte nesnaží byť osobný – jeho úlohou je „nezavadzať“ medzi dielo a adresáta, text má mať presne nalinkovanú kompozíciu a jazyk má byť vzorom. Tento prístup môžeme badať aj v prvých slovenských klasicistických básňach počas literárneho obrodenia, kde sa Sládkovič, Hollý či Kollár snažili docieliť podobný efekt harmónie a jasnosti.Osvietenstvo – Rozum, sloboda a pokrok
Charakteristika a myšlienkové pozadie
Osvietenstvo vyrástlo z klasicizmu, no rozvinulo sa hlavne v 18. storočí ako odpoveď na rozvíjajúcu sa vedu a zmenu spoločenských nálad. Osvietenci verili, že rozum dokáže oslobodiť človeka nielen od predsudkov, ale aj od spoločenských nerovností. Prvý raz sa začína zdôrazňovať ľudská sloboda, právo na vlastné názory a kritiku autorít – motívy, ktoré sa neskôr stanú základom moderných spoločností v celej Európe vrátane Slovenska.Popri rozume však začínajú osvietenci propagovať aj city, individualitu, ba dokonca prirodzenosť a návrat k prírode, čím pripravujú pôdu pre nastupujúci preromantizmus.
Estetické smery v osvietenstve
Osvietenstvo pokračovalo klasicistickou tradíciou rozumu a disciplíny, no objavuje sa aj nový prúd, ktorý hľadá hodnotu v osobitosti jednotlivca, v jeho citoch a výnimočnosti zážitku. Napríklad Rousseauova úvaha o prirodzenom stave človeka sa dá porovnať s neskoršou slovenskou literatúrou, kde sa tiež kladie dôraz na návrat k prírode a vlastnej kultúre.Najvýznamnejšie osobnosti a ich diela
Montesquieu rozvíjal ideu rozdelenia moci, čo neskôr ovplyvnilo aj zrod modernej demokracie na Slovensku. Rousseau zdôrazňoval rovnosť ľudí, dôležitosť výchovy a slobody, čo malo vplyv aj na slovenských národných buditeľov, vrátane Kollára či Štúra. Denis Diderot ako zostavovateľ encyklopédie vytvoril dielo, ktoré na Slovensku možno prirovnať k Bernolákovej jazykovej kodifikácii alebo národnému buditeľstvu v osvetovej literatúre 19. storočia.Encyklopédia ako symbol doby
Obrovským krokom vpred bolo vytvorenie Encyklopédie, ktorá zhromaždila vedecké poznatky a sprístupnila ich širokej verejnosti. To umožnilo aj rozvoj slovenského osvietenstva – napríklad aktivity Antona Bernoláka alebo Mateja Bela, ktorí sa venovali šíreniu poznania v slovenskom jazyku (Belova „Notitia Hungariae Novae Historico-Geographica“).Popularizácia poznania prostredníctvom románu
Medzi literárne formy osvietenstva patria okrem filozofických traktátov aj dobrodružné romány a spoločenské satiry. Príbeh Robinsona Crusoe, ktorý poznajú aj slovenskí študenti, rozvíja motív rozumu, práce a vôle v boji so samotou a prírodou. Gulliverove cesty Jonathana Swifta kritizujú spoločenské nedostatky cez obraz fiktívnych svetov, podobne ako slovenské povesti využívajú nadsádzku na kritiku zlých mravov. Voltairov Candide je zasa ironickým a satirickým zobrazením optimizmu, ktorý naráža na tvrdú realitu.Porovnanie klasicizmu a osvietenstva
Ak klasicizmus stavia na istote rozumu, na vytváraní jasných štruktúr a pravidiel, osvietenstvo rozširuje tento základ o presvedčenie, že rozum je prostriedok k dosiahnutiu slobody a pokroku. V literárnej tvorbe sa od prísnych pravidiel uvoľňuje cesta k voľnejšiemu štýlu, k väčšiemu dôrazu na individualitu, ba dokonca aj kritiku spoločnosti či cirkvi.Klasicizmus odráža stav feudálnej spoločnosti, v ktorej má každý svoje miesto, osvietenstvo však podnecuje spoločenský pohyb, búrky aj revolúcie. To všetko sa potom prenáša do literatúry – od pevne daných tragédií k experimentovaniu s románom, od heroickej poézie k intelektuálnym satirám.
V rámci slovenského kontextu môžeme povedať, že dedičstvo oboch období formovalo náš národný život: v období osvietenstva vznikali prvé slovenské gymnáziá, rozvíjala sa slovenská veda, vznikali prvé kodifikácie slovenského jazyka, čo všetko má korene v myšlienkach, ktoré do Európy vniesli osvietenci.
Záver
Klasicizmus a osvietenstvo ako dve opozičné, no navzájom nadväzujúce obdobia, sú neoddeliteľnou súčasťou literárnej aj kultúrnej histórie. Vďaka nim sa rozvíja nielen literárna teória a prax, ale aj celé chápanie spoločnosti a ľudskej povahy. Dnes, keď sa na hodinách slovenského jazyka a literatúry stretávame s otázkami morálnych hodnôt, pravidiel, slobody či kritického myslenia, je nesmierne užitočné pozerať sa na korene týchto otázok práve cez prizmu klasicizmu a osvietenstva.Pochopením týchto období získava študent nielen základný zdravý rozhľad v dejinách literatúry, ale aj citlivosť voči tradíciám, z ktorých vyrastá aj dnešná slovenská kultúra. Preto by sme sa mali k hodnotám rozumu, slobody a mravnosti vrátiť vždy, keď nás obklopí neistota alebo chaos – práve tie stáročia nám zanechali jasný odkaz, že v poznaní, harmónii a slobodnej tvorivosti spočíva šanca na lepší svet.
Ohodnoťte:
Prihláste sa, aby ste mohli ohodnotiť prácu.
Prihlásiť sa