Slávnostný príhovor maturantov na konci školského roka

Typ úlohy: Slohová práca

Pridané: včera o 12:01

Koncoročný príhovor maturantov

Úvod

Možno mi dovolíte začať tento príhovor latinským výrokom, ktorý určite rezonuje mnohým z nás: „Non scholae, sed vitae discimus.“ Neučíme sa pre školu, ale pre život. Hoci sa tieto slová na prvý pohľad môžu zdať ošúchané, ich význam dnes nadobúda novú, veľmi osobnú hĺbku. Sme tu, na prahu ukončenia jednej z najvýznamnejších etáp vlastnej existencie – obdobia, ktoré nás formovalo nielen vedomosťami, ale predovšetkým charakterom.

Na tomto mieste by som chcel úprimne poďakovať škole, jej vedeniu, našim učiteľom, aj všetkým tým, ktorí stáli v zákulisí každodenného života školy. Vďaka patrí aj našim rodičom, ktorí nás na tejto ceste podporovali, a, samozrejme, nám samotným – spolužiakom, ktorí sme spolu zdieľali radosti aj trápenia, úspechy aj neistotu. Vytvorili sme spoločenstvo, spojené neviditeľnou niťou spoločných zážitkov, ktorá nás bude spájať ešte dlho.

Dovoľte mi oživiť úvod metaforou pohára mlieka. Mlieko – symbol základov, sily, jednoduchosti a čistoty. Počas našich školských rokov nám učitelia – ako starostliví rodičia – pripravovali plné poháre poznania. My sme boli tí, ktorí sa učili podľa tejto chuti rozpoznávať, čo je pre nás dobré a čo potrebujeme meniť. Dnes, keď sa pohár mlieka v našich rukách chveje pred posledným dúškom, si zrazu uvedomujeme: je na nás, akým ďalším nápojom – teda skúsenosťami – ho naplníme.

1. Reflexia a hodnotenie uplynulého obdobia

Získavali sme vedomosti, ktoré sa nezmestia do žiadnej učebnice – aké dôležité je byť úprimný, spolupracovať, priznať si omyl či odpustiť kamarátovi. Pravidelné divadelné vystúpenia nám ukázali hodnotu scény a odvahu vystúpiť pred publikom. V rámci projektového vyučovania sme spoločne pomáhali pri potravinovej zbierke pre ozajstných ľudí v núdzi. Stretnutie so seniormi či so zdravotne znevýhodnenými nám otvorilo oči aj srdce. Nedá sa zabudnúť na športové turnaje, v ktorých sme sa učili nielen vyhrávať, ale i prijímať prehry.

Učitelia nás neustále viedli, hľadali v nás to najlepšie, často aj napriek tomu, že odpoveď bola len ticho alebo neochota. Boli trpezliví tam, kde im došli argumenty, a statočne obhajovali hodnoty, na ktoré dnes mnohí zabúdajú. Mali v nás vieru aj vtedy, keď sme my sami o sebe pochybovali. Takto nám pomáhali rásť – nielen poznaním, ale i duchom.

Roky ubiehali a s nimi sa menilo i naše sebahodnotenie. Kým na začiatku boli našimi „mantinelmi“ pokyny učiteľov, dnes sme už schopní sami si určiť smer a niesť aj zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Každý z nás si pred očami vyčítal vlastné chyby a zlyhania. No školské časy nám ukázali, že aj neúspech je len cesta k lepším zajtrajškom.

2. Hodnotové lekcie mimo učebníc

Téma zdravého životného štýlu nebola len o teórii. Viacerí z nás prijali výzvu „nefajčiť celý rok“, iní pomohli zorganizovať besedu o škodlivosti alkoholu a drog. Dnes už vieme, že „nie“ povedané včas často znamená „áno“ lepšiemu zajtrajšku. Tieto skúsenosti patria medzi tie najcennejšie, pretože tvoria základy rozhodovania v dospelosti.

Kultúrne aktivity nás naučili vnímať krásu. Napríklad účasť na Noci literatúry, návštevy galérií, alebo školské predstavenia podľa slovenských diel – Štúrovci, Smrek, Válek či Urban – boli príležitosťou premýšľať o hodnotách, ktoré presahujú materiálny svet. Presvedčili nás, že aj umenie je spôsob, ako možno zanechať stopu vo svete.

A to všetko sa odohrávalo v rámci úzkeho kruhu triedy. Spoločné chvíle, vtipy, tajomstvá z lavíc, spoločné plány na maturitný večierok či nóbl stužkovú. Tieto vzťahy nám boli neraz oporou, keď sa v osobnom živote všetko rúcalo. Spoločne zvládnuté neúspechy mali vždy sladšiu príchuť vďaka priateľstvu.

3. Poďakovanie učiteľom a vedeniu

Nikdy nezabudnem, ako ste počas pandémie našli spôsoby, ako nás motivovať cez online výučbu, ako ste v každom stresujúcom momente pred prijímacími pohovormi boli pripravení vypočuť nás. Neprestávali ste veriť, že každý z nás niečo dokáže – a dnes vám za to vzdávame česť i úctu.

Zároveň chcem vyjadriť želanie, aby ste aj vy cítili našu vďačnosť. Nikdy by sme nemali zabúdať, že za každým správne vstavaným základom osobnosti stojí tvrdá práca učiteľa. Vážme si preto ich čas, rozprávajme sa s nimi úctivo a chráňme si našu školu i jej hodnoty.

4. Hľadaní nového smeru

Hoci sa naše cesty rozídu, priateľstvá pretrvávajú. Nebudeme už denne sedieť za jednou lavicou, no stačí jeden telefonát či jedno písmeno v správach, aby sme vedeli, že na to nie sme sami. Spájajme sa, podporujme sa navzájom – život prináša prekážky, na ktoré nám škola dala silné základy.

Nebojme sa nového, výziev či neznáma. Tak, ako sa vo Hviezdoslavových básňach prelínal smútok s nádejou, aj my môžeme získať silu v čase neistoty. To, čo sme v škole dostali, je zbraňou i náručím naraz. Teraz je ten čas začať tvoriť vlastný životný príbeh.

5. Odkaz budúcim generáciám

Našim mladším spolužiakom odkazujem: nebojte sa robiť chyby, nehanbite sa za neúspechy a nikdy nedovoľte, aby vás niekto odradil v snažení sa byť lepším človekom. Škola nie je len budova, ale živý príbeh, na ktorého stavbe sa každý deň podieľate aj vy. Buďte vďační – vo vašich rukách je, čo z nej vytvoríte.

Záver

Nech záverečná bodka nie je smútkom, ale začiatkom novej kapitoly, v ktorej budeme tvoriť nielen pre seba, ale i pre svet. Ďakujem vám všetkým – dnes i zajtra.