Ženské spisovateľky v slovenskej literatúre — história a vplyv

Táto práca bola overená naším učiteľom: predvčerom o 18:29

Typ úlohy: Slohová práca

Pridané: 2.02.2026 o 15:08

Úvod

Pri hľadaní odpovede na otázku kto sú „ženy spisovateľky“ v slovenskej literatúre, nemožno sa obmedzovať len na označenie ženského pohlavia pri autorstve textov. Ide o širší fenomén vytvárajúci špecifický subsystém v rámci slovenskej kultúry, kde je ženská skúsenosť tematicky, hodnotovo aj štýlovo samostatná a zároveň tvorivo polemizuje s dominantnými mužskými modelmi písania. Práve tento ženský pohľad – často citlivejší, introspektívny, skúmajúci hlbiny psychiky a sociálnych vzťahov – vnáša do národnej literatúry dosiaľ nepoznané témy a formy.

V tejto eseji rozoberiem historické a spoločenské pozadie vzniku ženskej literatúry na Slovensku, bližšie predstavím dielo a život dvoch najvýznamnejších priekopníčok – Terézie Vansovej a Eleny Maróthi-Šoltésovej, a analyzujem hlavné tematické a žánrové rysy ich tvorby. Zvláštnu pozornosť venujem spoločenskému významu ich literárnej práce, ako aj odkazu, ktorý zanechali pre ďalšie generácie slovenských autoriek.

I. Historické pozadie a spoločenské prostredie

Začiatkom 19. storočia však slovenská spoločnosť prežívala obdobie národného obrodenia, ktorého súčasťou bola aj snaha o povznesenie kultúry a vzdelanosti všetkých vrstiev národa. Prvé náznaky emancipačných snáh žien sa objavovali v mestských a intelektuálnych kruhoch, často pod vplyvom európskych a českých vzorov (napr. Božena Němcová).

Okrem prežitkov tradičných rolí ženy ako matky a gazdinej čoraz viac rezonovala aj požiadavka práva na vzdelanie, prácu a vlastný verejný prejav. Obmedzený prístup k vzdelaniu a k možnostiam literárnej činnosti síce pretrvával, no odhodlané ženy začali tieto bariéry postupne prekonávať, čo viedlo k vzniku prvej vlny ženskej literárnej tvorby na Slovensku.

Motiváciou žien písať bolo často nielen osobné sebarealizovanie, ale aj potreba dať hlas skúsenostiam a pocitom, ktorým muži nerozumeli alebo ich opomínali. Práve ženský pohľad na rodinné vzťahy, každodenný život na dedine a v meste, citový svet dievčat či celospoločenské otázky sa stal vítaným oživením žánrov a tém v slovenskej literatúre, najmä v období realizmu.

II. Profilovanie hlavných predstaviteliek a ich tvorby

A) Terézia Vansová

Vansová sa preslávila ako zakladateľka a editorka prvého slovenského časopisu pre ženy „Dennica“, v ktorom poskytovala priestor témam ženského vzdelávania, rodinnej výchovy, ale aj literárnej tvorbe a spoločenským otázkam. Okrem toho bola aktívna v ochotníckom divadle a angažovala sa aj v rozvoji verejného života žien.

Jej literárne dielo je pozoruhodné žánrovou rozmanitosťou. Najviac však zarezonoval román „Sirota Podhradských“ – prvý slovenský román napísaný ženou, ktorý sa stal čitateľsky veľmi úspešným. Dielo je sentimenálne-romantické, no zároveň sa v ňom prejavujú znaky realizmu. Autorka v ňom citlivo zobrazuje osudy sirôt, kažodenný život vidieckeho prostredia, morálnu formáciu a vzťahy naprieč spoločenskými vrstvami. Ďalšie prozaické texty, ako „Pani Georgiadesová na cestách“ či cyklus „Z fary a zo školy“, sa pohybujú na pomedzí dokumentárnosti a beletrie, zachytávajú reálne postavy a udalosti, pričom často upozorňujú na sociálny útlak, biedu či nepochopenie.

Osobitú časť jej literárnej práce tvorí memoárová tvorba a poviedky venované deťom („Danko a Janko“, „Paľko Šuška“), kde Vansová predvádza psychologickú hĺbku a vnímanie detskej duše. V novele „Mádi“ venuje pozornosť osudom rómskej menšiny, čím otvára dovtedy prehliadané sociálne témy.

Vansová svojou činnosťou prispela ku kultivácii slovenského jazyka (písala v období, keď ešte nebola jazyková norma jednotná), rozšírila tematický obzor slovenskej literatúry a vytvorila základnú črtu ženskej emancipačnej literatúry. Bola nielen úspešnou autorkou, ale aj spoločenskou organizátorkou i inšpirátorkou ďalších generácií žien.

B) Elena Maróthi-Šoltésová

V jej literárnej tvorbe dominujú realistické poviedky a novely, v ktorých sa zameriava na zobrazenie života na dedine a v malých mestách, ale aj na špecifiká zemianskeho prostredia. V diele „Na dedine“, „V čiernickej škole“ či „Prvé previnenie“ zachytáva duševné prežívanie žien, ich túžby, obavy a zápasy s tradičnými hodnotami. V románe „Proti prúdu“ je ústrednou témou konflikt medzi starým zemianskym spôsobom života a novými národnými i sociálnymi predstavami. Hlavná hrdinka, Oľga Laskárová, predstavuje typ emancipovanej ženy, ktorá sa usiluje o vlastnú dôstojnosť, vzdelanie a prácu v prospech spoločnosti.

Významná je jej memoárová próza „Moje deti“, v ktorej autorka detailne opisuje rodinný život, materinské city a dramatické osudy svojich blízkych. Kniha je mimoriadne silná psychologicky, hoci štýlovo uprednostňuje skôr popisnosť a introspekciu než dramatické vypätie.

Dielo Maróthi-Šoltésovej bolo dobovou kritikou vnímané na jednej strane ako umelecky umiernené (sledovanie každodenných situácií, absencia veľkých konfliktov), no na druhej strane jej príklad a spoločenské aktivity mali zásadný význam pre rozvoj ženskej otázky na Slovensku. Zanechala odkaz odvahy, súdržnosti a inteligencie, ktorý nasledovali nielen ďalšie ženy-autorky, ale aj ženské vzdelávacie a spolkové hnutie.

III. Tematická analýza a spoločenské motívy v dielach žien spisovateliek

Častým motívom je život na slovenskej dedine, s jeho každodennosťou, tradíciami a pomalou, no nevyhnutnou premenou pod vplyvom modernej doby. Napríklad Vansová citlivo vykresľuje rozdiely medzi bohatšími a chudobnými rodinami či osudy ľudí na periférii (Rómovia), pričom poukazuje na nespravodlivosť spoločenskej hierarchie. Podobne Maróthi-Šoltésová rieši v románe „Proti prúdu“ konflikt medzi tradíciou a pokrokom, pričom zvýrazňuje potrebu vlastného uplatnenia ženy.

Kľúčovou črtou ženskej literatúry tohto obdobia je dôraz na psychológiu postáv, na detailné opísanie citových pohnútok, rodinných väzieb, materinskej lásky, ale aj bolesti zo straty. Formálne spájajú autorky sentimentálne, realistické aj dokumentárne prvky, experimentujú s poviedkou, novelou, románom i memoárovým žánrom. Ich tvorba nie je izolovaná od spoločenských kontextov – naopak, často slúži ako svedectvo doby. Redakčná a publicistická činnosť (Dennica, Živena) je v tomto smere nenahraditeľná.

IV. Význam a dopad ženskej literatúry na slovenskú kultúru a spoločnosť

Ich písanie je stále aktuálne – otázky postavenia ženy v spoločnosti, obrana menšín, boj za práva a uznanie ešte dnes rezonujú v literatúre i v spoločenskej diskusii. Poznanie ich tvorby pomáha mladým ľuďom chápať históriu ženského osudu a prispievať k formovaniu rovnocenných vzťahov v spoločnosti.

V školách, na gymnáziách, ale aj na vysokých školách je interpretácia diel žien spisovateliek dôležitou súčasťou výučby slovenského jazyka a literatúry. Ich poviedky, romány aj memoáre poskytujú cenné literárne i historické svedectvá; sú zdrojom inšpirácie a diskusie o ľudskej dôstojnosti, spravodlivosti a solidarite.

Záver

Ich diela nie sú len obrazom minulosti, ale aj výzvou pre dnešok: ak chceme budovať spoločnosť rovných šancí a vzájomného rešpektu, musíme spoznávať ich príbehy, čítať ich texty a ďalej zhodnocovať ich odkaz. Ženská literatúra tak zostáva dôležitou súčasťou nielen kultúrneho, ale aj etického vedomia slovenského národa. Oslava žien spisovateliek je oslavou odvahy, tvorivosti a ľudskosti - hodnôt, ktoré prežívajú v každej dobe.