Maturitná esej: Vývoj umeleckého obrazu človeka v slovenskej literatúre

Táto práca bola overená naším učiteľom: 22.01.2026 o 16:59

Typ úlohy: Slohová práca

Pridané: 20.01.2026 o 6:05

Vypracované maturitné otázky zo slovenského jazyka a literatúry: Vývoj umeleckého obrazu človeka a jeho literárne zobrazenie

Úvod

Cieľom tejto eseje je sledovať vývoj umeleckého obrazu človeka od antickej literatúry cez rímsku až po stredovek, pričom sa zameriam na to, ako sa menilo chápanie ľudskej existencie, osobnosti, mravných hodnôt a vzťahu jednotlivca k svetu a autorite. V priebehu jednotlivých historických období si všimneme nielen literárne žánre a predstaviteľov, ale aj hlavné motívy, ktoré formovali náš kultúrny a spoločenský pohľad na človeka. Zároveň si priblížime niekoľko praktických rád, ako takéto literárne témy efektívne študovať a interpretovať na maturitnej skúške.

---

Antická literatúra: zrod umeleckého obrazu človeka

V gréckych eposoch, tragédiách a lyrike je človek bytostne prepojený s prírodou aj nadprirodzenom. Hlavní hrdinovia, ako Achilleus, Odyseus či Antigona, žijú v neustálom zápase s vlastným osudom a často sú vydaní napospas rozhodnutiam bohov. Ani bohovia však nie sú neomylí — aj ich činy pramenia z ľudských vášní, hnevu, žiarlivosti či lásky. Typickým znakom antickej literatúry je napätie medzi osobnou túžbou hrdinu a nevyhnutnosťou osudu, ktorému sa nemožno vyhnúť.

Homér, autor Ilias a Odysey, vytvoril obraz hrdinu, ktorý je síce smrteľný, no svojimi činmi prekonáva obyčajné hranice ľudskosti. Odyseova plavba domov nie je len dobrodružstvom, ale symbolickým zápasom o návrat ku koreňom, hodnotám, rodine. Odyseus čelí nielen božským a prírodným silám, ale aj vlastným slabostiam — dôvtip, vernosť, odvaha, no občas i ľudská pýcha, sú hlavné motívy premeny i skúšky.

Výrazným posunom je grécka tragédia — v Sofoklovej Antigone už nestojí hrdina len pred osudom, ale najmä voči beznádejnému konfliktu medzi zákonom a morálkou. Antigona, ktorá bez ohľadu na zákaz kráľa Kreóna pochová svojho brata, symbolizuje silu svedomia a osobného presvedčenia. Práve vo vnútri človeka sa odohráva tragické poznanie, že ľudská spravodlivosť nemusí byť v súlade so zákonmi spoločnosti.

---

Rímska literatúra: rozšírenie a filozofické prehlbovanie obrazu človeka

Rímski básnici a prozaici reflektovali túžbu po harmónii medzi rozumom a vášňou, medzi individuálnymi ambíciami a potrebami štátu. Ovídiove Metamorfózy sú príkladom, ako sa motív premeny stal symbolom hľadania novej identity, oslobodenia či trestu. V Ovídiových príbehoch sa človek neustále mení v dôsledku túžob, vášní alebo zásahu božskej moci — schúlenec do lesa sa mení na jelena, nymfa na rieku… a tak sa aj v literatúre utvára obraz človeka ako bytosti, ktorá je schopná premien v závislosti od okolností.

Horatius kládol dôraz na striedmosť, rozvahu a vyrovnanosť — tzv. “zlatú strednú cestu”. Vo svojich ódach učil, že šťastie sa nenachádza v bohatstve či sláve, ale v skromnosti, múdrosti a pokoji duše. Vergilius v dielach Bucolica a Georgica zasa zobrazoval idylický pastiersky život, kde je človek súčasťou prírody, no zároveň nositeľom vyššieho poriadku a zodpovednosti.

---

Stredoveká literatúra: náboženské ponímanie človeka a morálne ideály

Literatúra tohto obdobia bola prevažne duchovná — legendy, hagiografie, kázne a mystické vízie. Na Slovensku sa významne zapísala východná cirkevná tradícia, obohatená príchodom sv. Cyrila a Metoda, ktorí okrem náboženských textov priniesli aj hlaholiku a rozvoj písomníctva. Profily svätcov ako Svorad a Benedikt zobrazené v Legende o svätom Svoradovi a Benediktovi stelesňovali ideály askézy, odriekania a viery. Odlúčenie od sveta, život v ústraní a svedomitá práca boli považované za cesty k svätosti.

Morálne poučenie išlo ruka v ruke s kazateľskou literatúrou, často využívanou na šírenie kresťanskej morálky. Napríklad, anonymné dielo Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi využívalo miestne reálie — pustovne na Zobore či tichý les tvoria nielen kulisu príbehu, ale aj metaforu duchovného života.

---

Porovnanie prístupov k obrazu človeka v antike, rímskej a stredovekej literatúre

Rím, hoci vychádzal z gréckych vzorov, kládol dôraz na spoločenskú zodpovednosť a filozofickú zdržanlivosť — v literatúre rástla úloha rozumu, precizovali sa otázky cnosti, spravodlivosti, slobody.

Stredovek napokon úplne podriadil človeka Bohu. Historické udalosti, pohromy či vojny podporili pocit útočiska v náboženstve. Umelecký obraz človeka už nedefinovala veľkosť skutkov, ale morálny postoj, viera a snaha o duchovnú dokonalosť.

Z hľadiska motivácie konania sa presúva dôraz od vonkajšieho úspechu a uznania (antika, Rím) k vnútornému pokoju, pokore a poslušnosti (stredovek). Vývoj literatúry teda jasne kopíruje filozofické a spoločenské zmeny: od dôrazu na individualitu cez rozum k nadprirodzenému určeniu.

---

Praktické rady a stratégiá na maturitnú skúšku

1. Rozdelenie poznatkov podľa období: Vytvorte si prehľadné schémy, kde si pri každom období vyznačíte kľúčových autorov, žánre, hlavné motívy aj hodnoty. 2. Vlastné poznámky a sieťovanie súvislostí: Prepojte témy – napr. motív cesty v Odysey a v pútnickej literatúre stredoveku; konflikt s autoritou v Antigone a vyrovnanosť v Horatiových ódach. 3. Interpretácia textov: Pri analýze dôležitých diel si všímajte ich historický kontext a rozpoznávajte symboly (napr. cesta, osud, premena, obetovanie). Nebojte sa vyjadriť aj vlastný názor — skúste porovnávať so súčasnými témami, napríklad otázky svedomia, úlohy ženy v spoločnosti či hľadanie identity.

Pri písaní maturitnej eseje dodržiavajte jasnú štruktúru, každý argument podporte konkrétnym literárnym príkladom a ukážte vlastnú interpretáciu. Kritické myslenie a osobný pohľad sú dnes veľmi cenené.

---

Záver

Nad rámec učebníc nás však môže čítanie a analýza literárnych diel viesť k hĺbke vlastného prežívania. Vnímajme literatúru nielen ako školskú povinnosť, ale aj ako príležitosť objavovať minulosť, pochopiť prítomnosť a vnímať samých seba v nekonečnom príbehu ľudstva.

---

Prílohy

Odporúčaná literatúra: učebnice Literatúra pre stredné školy (SPN), Slovenské literárne dejiny (V. Mikula), texty dostupné na stránke Ústavu slovenskej literatúry SAV.