Romantická vzbura v literatúre: odpor proti feudálnej necitlivosti

Táto práca bola overená naším učiteľom: 16.01.2026 o 14:22

Typ úlohy: Slohová práca

Pridané: 16.01.2026 o 14:02

Zhrnutie:

Romantická revolta: literárny protest citom, individualizmom a hrdinom‑vydedencem proti necitlivej feudálnej spoločnosti; príklady: Werther, Hernani.

Romantická revolta proti necitlivej feudálnej spoločnosti vo svetovej literatúre romantizmu

Úvod

Obdobie romantizmu, ktoré zasahuje predovšetkým do rozmedzia konca 18. a prvej polovice 19. storočia, predstavuje jeden z najzásadnejších zlomov v dejinách literatúry i spoločenského myslenia Európy. V čase, keď sa na troskách feudálneho systému začal upevňovať nový, buržoázny poriadok, vznikala dráma medzi minulosťou a rýchlo sa meniacou prítomnosťou. Práve v literatúre nachádzame výrazné prejavy revolty proti necitlivej feudalite, no zároveň i proti novým formám spoločenskej odcudzenosti. Revolta v kontexte romantizmu mala mnoho tvárí: od emocionálnej a individuálnej vzbury cez estetickú opozíciu proti klasicistickým kánonom až po morálne a politické gestá vzdoru voči nespravodlivosti. Táto esej si kladie za cieľ ukázať, ako sa romantická revolta materializuje v svetovej literatúre – či už prostredníctvom voľby jazykových prostriedkov, charakteristiky postáv alebo tématickej výstavby diela. Najskôr sa sústredím na dobový kontext, potom na poetiku revolty a napokon analyzujem konkrétne diela.

Historicko-spoločenský kontext romantizmu

Romantizmus nevznikol v izolovanom vákuu, ale bol bezprostrednou reakciou na hlboké otrasy spoločnosti. Rozklad feudálneho systému sa v Európe urýchlil najmä po Francúzskej revolúcii (1789), ktorá otriasla istotami šľachty aj poddaných. Zároveň sa začínali prejavovať dôsledky industrializácie; staré remeslá mizli, do miest prichádzali nové vrstvy, spoločenská identita sa lámala. Nové mechanizmy moci boli možno racionálnejšie, no často neosobne byrokratické a necitlivé. Práve v tejto dobe sa romantici cítili osamelo a vyčlenení, ich diela boli reakciou na skúsenosť moderného odcudzenia. V literatúre, ktorú dnes považujeme za kanonickú, sa tak stretáva osobný žiaľ s kolektívnou túžbou po autentickejšom, spravodlivejšom svete.

Rysy romantickej revolty v literatúre

Jadrom romantickej revolty je kladenie dôrazu na cit, individualizmus a morálnu integritu jedinca. Na rozdiel od klasicizmu, v ktorom dominovala racionalita a pravidlá, romantici dávali prednosť neviazanej imaginácii, subjektívnemu prežívaniu a silnej emocionalite. Častým prvkom je titanizmus – hrdina, ktorý sa sám postaví proti spoločnosti a jej necitlivým normám, vedomý si možnej tragédie. Typická je aj nostalgia za minulosťou a útek do prírody, ktorá je vnímaná ako priestor čistoty a slobody. Historizmus, ale aj dôraz na ľudové tradície, slúžia na konfrontáciu s krutosťou prítomnosti. V jazyku nachádzame archaizmy, ľudové výrazy, expresívne metafory, exklamáciu či hyperbolu – všetko s cieľom šokovať a prebudiť citlivé svedomie čitateľa.

Romantici využívali rozmanité literárne prostriedky: priame výkriky (apostrofy), fragmentárnu kompozíciu, zámerne voľnú formu, experimentovanie s rytmom a symbolom. V centre diania stojí vždy jedinec – často vydedenec, tulák, emigrant či zbojník – ktorý prepadol existenciálnej úzkosti, no práve preto v ňom nachádzame morálne svedomie doby.

Formy revolty v romantickej literatúre

Autori romantizmu konštruovali revoltu tromi hlavnými spôsobmi. Prvým je priamy protest: v dialógoch, monológoch a dramatických konfliktoch vyjadruje hlavná postava nespokojnosť s útlakom, falošnou morálkou i nepochopením mocných. Symbolická rovina umožňuje vyslovovať aj tie témy, ktoré by boli inak nebezpečné alebo cenzurované – spoločnosť je predstavovaná napríklad ako hrozivý zámok (Byron), neútulné mesto (Hugo), či ako metaforická prázdnota. Dôležitá je tiež hranica medzi snom a realitou: sen slúži nielen ako únik, ale predovšetkým je konfrontáciou s tvrdou každodennosťou, poskytuje postave nový – aj keď často tragický – rozmer slobody.

Ľudové prvky a nacionalizmus (najmä v stredovýchodnej Európe) legitimizujú odpor obetí voči nadvláde. V slovanskej oblasti, najmä v tvorbe Adama Mickiewicza, sa revolta vyjadruje práve prostredníctvom návratu k pohanským a kresťanským koreňom, tradíciám a národným legendám. Takto sa univerzálne volanie po slobode premieta na pozadie vlastného národa, čím sa odpor proti feudalite stáva súčasťou kolektívnej identity.

Romantický hrdina – personifikácia revolty

Romantický hrdina je zvyčajne jedinec “vytrhnutý” zo svojej doby, existenciálny vydedenc, ktorý často balansuje na hrane geniality a šialenstva. Typologicky sa delí na melancholického introspektívca (Werther), aktívneho rebela (Hernani), vyhnanca (Byronov Harold), alebo hrdinu-národovca (Konrad v Mickiewiczových Dziadach). Vždy ho však charakterizuje intenzívna citlivosť, vnútorný rozpor medzi túžbou po šťastí a pocitom nespravodlivosti. Sociálne je na okraji – buď dobrovoľne, alebo v dôsledku spoločenského odmietnutia. Funkciou týchto hrdinov je byť zrkadlom a amplifikátorom pocitov doby, provokátorom empatie i morálneho súdu čitateľa.

Romantickí hrdinovia v slovanskej i západnej literatúre často končia tragicky – ich smrť alebo vyhnanstvo je symbolom toho, ako ďaleko môže dôjsť napätie medzi jednotlivcom a necitlivou spoločnosťou.

Jazyk a štýl romantickej revolty

Jazyk romantizmu je jednou z jeho najpodmanivejších zbraní. Kombinuje sa tu rozostrená hranica medzi prózou a poéziou, krátke, úsečné vety sa striedajú s dlhými, patetickými obdobami. Základnými prostriedkami sú opakovanie, metafora (duša ako rozbúrené more), symbol (zámok, noc, hmla), apostrofa (“Ó, príroda!”) i irónia. Časté sú archaizmy a ľudové výrazy, ktoré podčiarkujú historickú kontinuitu odporu a posilňujú kontrast medzi “živým” ľudovým cítením a “mŕtvou” oficióznosťou aristokracie alebo štátu.

V slovenských prekladoch sa často zachováva nielen rytmus, ale aj špeciálne historizmy, ktoré podmieňujú význam metafor (“duša zronená” – rodina, národ). Slovotvorné postupy ako zjemňovanie (napr. “srdiečko” – zdôrazňujúce nehu a zraniteľnosť) či tvorba pejoratív (napr. “pánisko”) môžu nesmeli zvýrazniť emocionálny tón textu.

Porovnanie s klasicizmom

Kým klasicizmus hľadal poriadok, harmóniu a univerzálne normy, romantizmus žiadal individualitu a slobodu. Príkladom zo slovenskej školy môže byť porovnanie medzi Corneillovým “Cidom”, kde víťazí prísna dramatická výstavba, a Hugovým “Hernanim”, v ktorom sa pravidlá deformujú v prospech expresívneho výrazu i tematickej voľnosti. Kým klasicistické dielo vyzdvihuje povinnosť a kolektívne záujmy, romantik oslavuje vášeň, subjektívne poznanie a konflikt.

Analýza diela: Goethe – Utrpenie mladého Werthera

Kontext: Goetheho román vznikol roku 1774, teda v období prudkej modernizácie spoločnosti. Autor sám si v listoch sťažuje na nedostatok slobody, spoločenský tlak a duchovnú prázdnotu feudálneho sveta.

Hlavná téma: Werther predstavuje tragického hrdinu, ktorého citová senzitivita sa dostáva do priamého rozporu so skostnatenými normami mesta i spoločnosti. Jeho skúsenosť s nenaplnenou láskou je síce individuálna, avšak symbolicky odzrkadľuje nemožnosť naplnenia v necitlivom, byrokratickom prostredí.

Jazykové prostriedky: Listová forma umožňuje maximálnu intimitu, časté sú exklamácie (“Ach, nešťastný som...”), opakovanie motívov prírody, používanie archaizmov.

Hrdina: Werther nie je bojovník v klasickom slova zmysle, jeho revolta je vnútorná, emocionálna – nakoniec volí smrť ako najvyšší protest proti spoločnosti.

Záver: Román nijak nezľahčuje tragédiu jednotlivca, odhaľuje však necitlivosť feudálnych vrstiev, neochotu porozumieť a empatiu nahradzujúci formalizmus. Werther tak zostáva nielen citovým, ale aj morálnym rebelom.

Analýza diela: Victor Hugo – Hernani

Kontext: Dráma “Hernani” mala premiéru roku 1830 v Paríži, do spoločnosti prenikajú republikánske myšlienky, kritika šľachty je všeobecná.

Hlavná téma: Konflikt lásky a povinnosti, dôraz na slobodu jednotlivca, kritika zneužitia moci aristokracie. Divadelná revolta Hugovho textu nespočíva len v téme, ale i vo forme – zrušenie pravidiel trojjednoty, extrémna expresivita.

Jazykové prostriedky: Hugov jazyk je plný rýchlych dialógov, ironických poznámok, apostrof (“Ó, noc!”), zámerne voľných rýmov a fragmentov.

Hrdina: Hernani je vyhnanec a tulák, jeho postavenie symbolizuje nevlastenectvo samotnej spoločnosti – len vydedenci si zachovávajú morálne svedomie.

Záver: Hernani odhaľuje, ako môžu byť spoločenské pravidlá zneužité v neprospech človeka; estetická “rebélia” sa tu spája s morálnou a politickou.

Porovnanie dvoch prístupov: Werther a Hernani

Oba texty spájajú motívy osamotenia a túžby po spravodlivosti, no Werther je vnútorne rozorvaný a jeho protest je pasívny, symbolizovaný smrťou; Hernani, naopak, koná, vzpiera sa a jeho odpor je aj vonkajší, dokonca kolektívny. Kým Goethe používa prevažne emotívnu, introspektívnu lyriku, Hugo nasadzuje dramatickú vivisekciu spoločnosti.

Význam a dedičstvo romantickej revolty

Romantická literatúra zohrala významnú úlohu v podpore rozvoja národného povedomia, ale aj v legitimizovaní občianskeho odporu. Inšpirovala revolučné hnutia (napr. slovenské národné obrodenie), posúvala hranice toho, čo je v literatúre možné i žiaduce. V modernom svete je jej dedičstvo stále cenné: romantická revolta poskytuje hlas marginalizovaným, umožňuje kritiku new technokratickej spoločnosti a stále núti čitateľa konfrontovať morálne otázky doby.

Záver

Romantizmus je obdobím dramatickej a neustávajúcej revolty proti necitlivému poriadku, či už feudálnemu alebo modernému. Cesta k tejto revolte vedie cez presvedčivý jazyk plný citov, originálnych metafor, ale predovšetkým cez osud osamelého hrdinu, ktorý sa stáva symbolom etickej nevyhnutnosti odporu. Svetová romantická literatúra nám ukazuje, že literatúra nie je len estetikou, ale aj zbraňou spoločenskej a morálnej premeny. Skutočná sila romantizmu spočíva v jeho autenticite, v odvahu klásť otázky, ktoré sú nadčasové.

Praktické rady pre študentov

Pri písaní podobnej eseje si vopred rozvrhnite jednotlivé tematické bloky (historický kontext, typológia hrdinu, jazyk, analýza diel), ku každému nájdite aspoň jeden konkrétny príklad, ktorý dôkladne vysvetlíte. Dbajte na plynulé prechody, precízne terminologické vyjadrovanie (napr. “metafora”, “lyrický subjekt”, “titanizmus”) a dôsledné citovanie prameňov. Nezabudnite na záver, kde jednoducho zosumarizujete hlavné zistenia a naznačíte presahy do súčasnosti alebo ďalšieho štúdia.

Ukážkové otázky

Odpovede pripravil náš učiteľ

Aké sú hlavné rysy romantickej vzbury v literatúre?

Romantická vzbura zdôrazňuje cit, individualizmus, morálnu integritu a odpor voči necitlivej feudálnej spoločnosti. V centre diania je jedinec, ktorý sa stavia proti spoločenským normám.

Ako sa prejavuje odpor proti feudálnej necitlivosti v diele Utrpenie mladého Werthera?

Odpor sa prejavuje cez citovú senzitivitu hrdinu a jeho vnútornú revoltu proti skostnateným spoločenským normám, kde smrť je symbolom najvyššieho vytlačenia zo spoločnosti.

Aký je historicko-spoločenský kontext romantickej vzbury v literatúre?

Romantická vzbura vzniká v období rozpadu feudálneho systému po Francúzskej revolúcii, keď spisovatelia reagujú na odcudzenie a necitlivosť formujúcej sa modernej spoločnosti.

V čom sa romantická vzbura v literatúre líši od klasicizmu?

Romantická vzbura zdôrazňuje slobodu, vášeň a individualitu, pričom klasicizmus vyzdvihuje poriadok, harmóniu a kolektívne hodnoty.

Kto je typickým hrdinom romantickej vzbury v literatúre a akú má funkciu?

Typickým hrdinom je vydedenec s intenzívnou citlivosťou, ktorý zosobňuje morálne svedomie doby a zrkadlí napätie medzi jednotlivcom a necitlivou spoločnosťou.

Napíš za mňa slohovú prácu

Tagi:#romantizmus #literatúra #protifeudalizmu