Georeliéf Slovenska: Tvar krajiny, ktorý formuje život a prírodu
Typ úlohy: Slohová práca z geografie
Pridané: dnes o 10:43
Zhrnutie:
Objavte georeliéf Slovenska a naučte sa, ako tvar krajiny ovplyvňuje prírodu, podnebie a život ľudí v rôznych regiónoch.
Georeliéf – tvár Zeme, ktorý formuje našu krajinu
Úvod
Slovo „georeliéf“ patrí medzi pojmy, s ktorými sa stretávame už na základnej škole v rámci prírodovedy, neskôr aj v geografii a biológii. Aj keď na prvý pohľad môže pôsobiť odborne, v skutočnosti sa s jeho dôsledkami stretávame v bežnom živote neustále – keď vystupujeme na vrchol hory, prechádzame dolinou, či sledujeme zvlnené polia v okolí. Georeliéf označuje tvar a členitosť zemského povrchu, to znamená všetko od rovinatých nížin cez vlnité kopce, dramatické pohoria až po priehlbiny jazier a údolia.Vnímanie georeliéfu nie je len záležitosťou vedy – formuje podnebie, ovplyvňuje rozmiestnenie rastlinných a živočíšnych spoločenstiev, podmieňuje prírodné procesy a do veľkej miery určuje aj spôsob života a hospodárenia človeka. Práve preto je skúmanie georeliéfu kľúčové nielen pre geografa, ale aj pre urbanistu, poľnohospodára, environmentálneho analytika či historika.
Slovensko je krajinou, kde je georeliéf mimoriadne pestrý – od rozsiahlých Podunajských nížin až po masívy Tatier. Znalosť georeliéfu nám pomáha pochopiť, prečo žijeme práve tam, kde žijeme, akými cestami sa uberali naši predkovia, aj prečo môžeme v jednej dedine pestovať pšenicu, zatiaľ čo v susednej len zemiaky. Esej sa v nasledujúcich častiach bude venovať základným vlastnostiam georeliéfu, faktorom, ktoré ho utvárajú, i jeho rôznych typom – vždy so zreteľom na slovenské reálie a príklady.
---
I. Základné charakteristiky georeliéfu
Každé územie má svoj nezameniteľný reliéf. Ten je výsledkom niekoľkých základných parametrov:Nadmorská výška
Nadmorská výška predstavuje výšku daného miesta nad hladinou mora. Na Slovensku variujú nadmorské výšky od približne 94 metrov pri Strednej nad Bodrogom až po Gerlachovský štít s 2655 metrami. Medzi týmito extrémami sa rozprestiera obrovské spektrum krajinných foriem, ktoré ovplyvňujú podnebie, typy rastlinstva i spôsob osídlenia. Nezabúdajme, že už študenti základnej školy rozpoznajú rozdiel medzi životom v hroznových vinohradoch Malokarpatskej pahorkatiny či v drsnom alpskom prostredí Vysokých Tatier.Sklon reliéfu
Sklon terénu, čiže uhol medzi povrchom a horizontálnou rovinou, určuje, akou rýchlosťou sa z daného miesta odvádza voda, ako vzniká erózia a aké typy pôd sa tvoria. Na príkrej stráni, napríklad v Slovenskom raji, voda rýchlo steká, čím sa ťažko udrží pôda a rastlinstvo. Na mierne zvlnených poliach Podunajskej nížiny je zasa sklon minimálny, preto tu nachádzame najúrodnejšie pôdy – černozeme.Orientácia reliéfu
Orientácia svahov voči svetovým stranám má veľký význam pre mikroklímu. Južné svahy Veľkej Fatry sú teplejšie, suchšie, často pokryté stepnou vegetáciou (čo pekne opisuje napríklad Milan Rúfus vo svojej poézii venovanej rodnému Liptovu). Naopak, severné svahy sú chladnejšie, udržuje sa tam viac vlhkosti – a aj snehová pokrývka vydrží dlhšie, čo je dôležité pre lesníctvo i turizmus.Geometrické formy reliéfu
Každý reliéf pozostáva z rozličných útvarov – hrebeňov (pohorie Malé Karpaty), dolín (Demänovská dolina), svahov, chrbátov či brál (napríklad Jánošíkove diery). Tieto tvary spolu vytvárajú pestrú mozaiku, ktorú poznáme z mapy i terénu. Pre geomorfológa je dôležité vedieť presne ich pomenovať, určiť ich výskyt a vznik.Výšková členitosť
Členitosť územia (iné slovo: relatívna výšková členitosť) udáva rozdiel medzi najvyšším a najnižším bodom na určitej ploche – napríklad v Liptovskej kotline je členitosť menšia ako v Západných Tatrách. Veľká členitosť komplikuje dopravu, budovanie infraštruktúry aj poľnohospodárske aktivity, zatiaľ čo v rovinách je situácia jednoduchšia.---
II. Procesy, ktoré tvarujú georeliéf
Zemský reliéf sa neustále vyvíja. Dnes už na základných školách žiaci vedia, že najdôležitejšie procesy, ktoré tento vývoj ovplyvňujú, delíme na vnútorné a vonkajšie. Hoci esej sa sústreďuje primárne na vonkajšie (exogénne) procesy.A. Exogénne procesy
Zvetrávanie
Zvetrávanie znamená rozrušovanie skál rôznymi mechanizmami. Fyzikálne zvetrávanie nastáva v zime, keď voda zateká do puklín a mráz ju rozrušuje (typické sú mrazové sruby v Nízkych Tatrách). Chemické zvetrávanie, keď sa horniny rozkladajú pôsobením vody (napríklad tvorba krasových jam), a biologické vplyvy sú prítomné všade tam, kde korene stromov prerastajú do prasklín v bralách.Denudácia a erózia
Denudácia označuje odstraňovanie zvetraného materiálu vetrom, vodou, ľadom – následkom môžu byť skalné steny, zosuvy, lavínové ryhy. Rieky a potoky vymieľajú doliny (napr. rieka Váh), vytvárajú meandre a terasy. Typickou formou sú bralá v oblasti Slovenského krasu alebo erozívne údolia v Kysuckom regióne.Sedimentácia
Materiál, ktorý bol transportovaný, sa usadzuje na vhodných miestach – napr. aluviálne nivy Váhu, delty na Malom Dunaji či pieskové lavice na Zemplínskej šírave. Práve pochopenie týchto javov je dôležité aj pri navrhovaní protipovodňových opatrení.B. Vodné procesy
Voda patrí medzi najdôležitejšie činitele. Okrem klasických riek a jazier tvoria na Slovensku špecifický krajinotvorný fenomén aj krasové javy – jaskyne (Demänovská, Dobšinská ľadová jaskyňa), vyvieračky, závrty. Pôsobením vody vznikajú terasy, korytá, kaňony (napríklad Prielom Hornádu), a tie sú dôležité aj pre turistický ruch.C. Mrazové a ľadovcové procesy
Na pohoriach ako Tatry či Nízke Tatry máme stopy po dávnej ľadovcovej činnosti – „karové“ (kotlové) plesá (Štrbské pleso), morény, a pôsobenie lavín, ktoré formujú svahy a doliny. Ľadovce v našich zemepisných šírkach dnes už nie sú, no vo vykresľovaní ich stôp sa môžeme inšpirovať napríklad v literatúre, ktorá ospevuje krásu postglaciálnych tatranských plies (pozri diela Janka Jesenského či Ivana Stodolu).D. Gravitačné procesy
Pôsobenie gravitácie spôsobuje zosuvy pôdy v oblasti Oravy a Kysúc, opad skalných stien na Muránskej planine či vznik úsypiskových kužeľov pod Skalnatým plesom. Časté sú i pohyby zvetraného materiálu po svahoch, ktoré môžeme pozorovať po prívalových dažďoch.E. Veterné procesy
Na južnejších a suchších územiach Slovenska veterné procesy vytvárajú pieskové duny v okolí Šúroviec, v Záhorskej nížine či pile, alebo tzv. veterné hríby – ojedinelé skalné útvary vzniknuté eróziou vetra, napríklad v Cerovej vrchovine. Aj prachové búrky v podunajskej oblasti svedčia o sile veterných procesov.F. Iné (biogénne a antropogénne) procesy
Človek sa výrazne podieľa na zmene reliéfu – ťažba (Banská Štiavnica, Handlová), výstavba priehrad (Liptovská Mara), budovanie tunelov, železníc. Významnú úlohu majú aj živočíchy a rastliny – bobry stavajú prehrádzky na riekach, korene stromov rozrušujú pôdu v horách. V menšej miere môžeme na Slovensku pozorovať aj vplyv meteoritových dopadov (napr. kráter v okolí Vrádišťa).---
III. Klasifikácia georeliéfu podľa členitosti a výšky
Georeliéf možno deliť podľa viacerých kritérií. Najbežnejšie je rozdelenie podľa relatívnej výškovej členitosti:- Roviny (do 30 m) – typické pre Záhorskú a Podunajskú nížinu, ideálne pre poľnohospodárstvo a výstavbu miest. - Pahorkatiny (31–100 m) – Malokarpatské podhorie, vhodné na sady, vinohrady. - Vrchoviny (101–310 m) – stredné pásma na Spiši, dobre známe lesníkmi i turistami. - Hornatiny (311–640 m) – stredohorské pásma (napr. Veľká Fatra). - Veľhornatiny (nad 640 m) – reprezentované predovšetkým Tatrami, s extrémnou členitosťou, klimatickými zmenami a zložitými prírodnými pomermi.
Podobne rozlišujeme reliéf aj podľa nadmorskej výšky: - Nížiny (do 200 m) – orientované na intenzívne poľnohospodárstvo a urbanizáciu. - Vysočiny (nad 200 m) – predurčujú využitie najmä pre lesy, pastviny, turistiku.
---
Záver
Spoznávanie georeliéfu, tvaru našej krajiny, je nielen otázkou zvedavosti, ale aj nevyhnutnosti. Každé pole, každá horská lúka či pásmo lesa na svahu je výsledkom dlhodobého pôsobenia mnohých prírodných procesov a zásahov človeka. Georeliéf je dynamický – mení sa pod vplyvom dažďa, snehu, slnka i našich aktivít.Porozumenie georeliéfu je dnes kľúčové pre všetkých, ktorí chcú pomáhať chrániť krajinu pred ničivou eróziou, zosuvmi či záplavami. Vedieť si predstaviť, kde je vhodné budovať nové sídla, kde je nutné sadiť lesy na spevnenie svahov alebo ako tvoriť opatrenia na zachytenie vody sa bez znalostí o zložitej mozaike reliéfu nezaobíde.
Slovensko je školou georeliéfu pod holým nebom. Každý výlet po Ceste hrdinov SNP, každá vychádzka do Pienin či Gemera je lekciou o geologickej minulosti Zeme. Stojí za to všímať si nielen krásu, ale aj dynamiku procesov pod povrchom, čítať krajinu „ako knihu“ a neustále si rozširovať poznanie. Budúcnosť patrí tým, ktorí spájajú znalosti s rešpektom k prírode i histórii, ktorú krajina v sebe uchováva.
---
Ohodnoťte:
Prihláste sa, aby ste mohli ohodnotiť prácu.
Prihlásiť sa