Stav životného prostredia v Prešove: analýza a odporúčania

Táto práca bola overená naším učiteľom: 29.01.2026 o 16:37

Typ úlohy: Referát

Pridané: 26.01.2026 o 16:09

Zhrnutie:

Preskúmaj stav životného prostredia v Prešove a získaj analýzu aktuálnych problémov s praktickými odporúčaniami pre ochranu prírody mesta. 🌿

Správa o stave životného prostredia v meste Prešov

Úvod

Otázka životného prostredia patrí medzi prirodzene naliehavé témy dnešnej doby. Nie je to len „zelená agenda“ pre úzky okruh vedcov či aktivistov, ale pluralitná otázka, ktorá denne ovplyvňuje život každého z nás. Samotné prostredie, v ktorom žijeme, určuje nielen našu fyzickú pohodu, ale aj kultúrny, spoločenský či ekonomický rozvoj. Čoraz viac sa preto v slovenskej spoločnosti diskutuje o pravidelnom hodnotení stavu a ochrane prírodných podmienok priamo v konkrétnych lokalitách. Snaha určiť, kde sú naše slabiny a kde naopak silné stránky, je kľúčová pre trvalo udržateľný rozvoj.

Mesto Prešov, tretie najväčšie na Slovensku, je vhodným príkladom oblasti, kde sa prelína rýchla urbanizácia s bohatou prírodnou rozmanitosťou. Táto esej sa zameriava na komplexné zhodnotenie prírodného prostredia Prešova a jeho blízkeho okolia. Cieľom je analyzovať faktory, ktoré ovplyvňujú miestnu ekológiu, zdôrazniť aktuálne problémy a navrhnúť odporúčania na zlepšenie situácie na základe kultúrneho kontextu a skúseností regiónu.

I. Geografická a socio-politická charakteristika Prešova

Prešov leží na severovýchode Slovenska, v Košickej kotline, geologicko-prírodne významnej oblasti východného Slovenska. Mesto je nielen administratívnym centrom Prešovského kraja, ale i dôležitým železničným a cestným uzlom, cez ktorý vedú významné slovenské i európske koridory, ako napríklad D1 a trať Košice-Žilina. Jeho strategická poloha podporuje obchod, mobilitu a zamestnanosť, no zároveň nevyhnutne znamená vyššie dopravné zaťaženie a riziko zvýšeného znečistenia ovzdušia a hluku.

Z pohľadu kultúrnej identity má Prešov osobité postavenie – je metropolou gréckokatolíkov i pravoslávnych na Slovensku, čo formovalo i literárno-kultúrny obraz regiónu (pripomeňme si diela Pavla Gojdiča či prácu Alexandra Duchnoviča). Počet obyvateľov dlhodobo prekračuje 80-tisíc, v okrese je však hustota rozptýlená do viacerých menších sídiel. Aj preto je ekológia mesta úzko previazaná so širším regiónom – povodie rieky Torysy spája Prešov s juhovýchodom a západom krajiny, kým len 90 km vzdialené Košice otvárajú dvere medzinárodnej spolupráci a riešeniu spoločných environmentálnych hrozieb, akými sú napríklad znečistenie riek či cezhraničné ovzdušie.

II. Prírodné prostredie – geológia a geomorfológia územia

Okolie Prešova je charakteristické geomorfologickou pestrenosťou. Väčšina územia spadá do Toryskej pahorkatiny, ktorá poskytuje mestu relatívne mierny terén s malými výškovými rozdielmi, pričom výraznou črtou je prítomnosť Košickej kotliny – širokej zníženiny medzi Slanskými vrchmi a Šarišskou vrchovinou. Pre miestne ekosystémy je kľúčová rieka Sekčov a jej prítoky, ktoré, najmä po prudkých dažďoch, spôsobovali viaceré povodne. Literárna spomienka na záplavy zachytila vo svojich zápiskoch aj prešovský kronikár Ondrej Sabol.

Geologicky vyniká územie pestrou škálou kvartérnych sedimentov a eocénnych flyšových súvrství, ku ktorým sa viaže aj úrodnosť pôdy. Je dôležité spomenúť, že podložie mesta tvoria ílovité a piesčité vrstvy, ktoré ovplyvňujú nielen stabilitu stavieb, ale aj možnosti vsakovania vody a existenciu podpovrchových zvodní. Lokalita je vďaka tomu v istých častiach náchylná na eróziu, čo potvrdzujú aj údaje miestnej Správy povodia Bodrogu a Hornádu.

Geologická rozmanitosť však praje biodiverzite: v niektorých lokalitách sa zachovali zvyšky pôvodných dubovo-bukových a agátových lesov, typických pre východoslovenské nížiny. Prírodné bohatstvo poskytuje námet na zamyslenie napríklad v tvorbe Štefana Mišíka, ktorý vo svojej básnickej zbierke „Krajina pod pohľadom“ citlivo reflektuje premeny domáceho krajinného rázu.

III. Aktuálny ekologický stav a jeho dôsledky

Stav ovzdušia

V oblasti Prešova dominujú ako hlavný zdroj znečistenia ovzdušia cestná doprava, vykurovanie domácností tuhými palivami (najmä v okrajových sídlach) a menšie priemyselné prevádzky. Merania Slovenského hydrometeorologického ústavu opakovane poukazujú na zvýšené hodnoty prachových častíc PM10 počas vykurovacej sezóny, čo zvyšuje riziko respiračných ochorení. Učebnice regionálnej environmentálnej výchovy, používané napríklad na Gymnáziu J. A. Raymana, uvádzajú, že výskyt alergií a astmy v Prešove rastie rýchlejšie než slovenský priemer.

Stav vody a vodných zdrojov

Povodie rieky Sekčov je vystavené intenzívnej urbanizácii. V posledných rokoch došlo k narušeniu prirodzených brehov i úbytku mokradí, ktoré pôsobia ako prirodzené čističky vody. Hoci povrchová voda je v prevažne uspokojivom stave, monitoring často zaznamenáva stopy dusíkatých a fosforitých zlúčenín z poľnohospodárstva. Okrem toho, mestská kanalizácia a čistička odpadových vôd na Solivare nezriedka čelia preťaženiu, čo zvyšuje riziko lokálneho znečistenia v prípade technických porúch.

Pôda

Kvalita pôd vo väčšine regiónu je pomerne priaznivá, no v okrajových zónach sa vyskytli viaceré indikácie znečistenia ťažkými kovmi v okolí starých priemyselných areálov – typickým príkladom je areál bývalých skladov chemikálií vo Vydumanci. Urbanizačný tlak vedie ku konverzii ornej pôdy na stavebné či priemyselné parcely, čím sa fragmentujú poľnohospodárske komplexy.

Biodiverzita

V intraviláne mesta je hodnota pôvodných lesných a lúčnych biotopov obmedzená, no v prímestských častiach (Nizná Šebastová, Cemjata) pretrvávajú klčoviská a zvyšky mokradí, ktoré hostia chránené druhy vtáctva – napríklad bociana bieleho a trasochvosta žltého. Udržiavanie týchto oblastí je životne dôležité na stabilizáciu miestnej mikroklímy a zachovanie zákonnej krajinnej rovnováhy.

IV. Socioekonomické faktory a ich environmentálne dôsledky

Urbanizácia Prešova si vyžiadala svoju daň. Za posledné tri desaťročia došlo k expanzii sídlisk, čím sa fragmentovali tradičné biotopy a výrazne sa zväčšila spevnená plocha mesta – to súvisí s rastom rizika bleskových povodní po silných dažďoch. Odpadové hospodárstvo stojí pred výzvami – mestská skládka na Záhradnej a čierne skládky v širšom okolí sú dlhodobým problémom, ktorý opakovane rezonuje v regionálnej tlači, ako je Prešovský večerník.

Priemyselné prevádzky, prevažne strojárskeho alebo potravinárskeho charakteru, postupne investujú do ekologizácie výroby (zavádzanie filtrov, recyklácia vody), no stále pretrvávajú prípady nelegálneho vypúšťania odpadových vôd. Environmentálne povedomie obyvateľov, najmä vďaka školským projektom typu EKOŠkola či aktivitám organizácie Živica, vzrástlo, no často naráža na nedostatok finančných prostriedkov a slabú osvetu medzi dospelou populáciou.

Samospráva v posledných rokoch prijala viacero strategických dokumentov, ako napríklad Územný plán mesta s enviromentálnou víziou či projekt revitalizácie mestského parku pri Toryse. Pozitívnou ukážkou spolupráce je participatívny rozpočet mesta, kde sa pravidelne podporujú občianske projekty na zatraktívnenie verejných priestranstiev. Inšpiratívne je aj pôsobenie aktivistov z organizácie Pro Prešov, ktorí realizujú čistenie riečnych brehov.

V. Návrhy a odporúčania pre environmentálnu revitalizáciu

Nemožno ignorovať nevyhnutnosť strategického plánovania. Zavedenie periodického monitorovania kvality ovzdušia, vody a pôdy je predpokladom pre včasné identifikovanie problémov. Významné bude prepojenie databáz Mesta Prešov s centrálnym portálom životného prostredia, ktorý by umožnil efektívne reakcie na nový vývoj.

Revitalizácia prírodných plôch a vznik biokoridorov, napríklad pri Sekčove, by podporili migráciu druhov a prispeli k obnove biodiverzity. Samotné mesto môže investovať do rozšírenia parkov, výsadby stromoradí v uliciach či zelených striech na školských budovách.

V oblasti ovzdušia a vody je žiaduce posilňovať verejnú dopravu (napr. pokračovať vo výstavbe cyklotrás medzi sídliskami a centrom), zaviesť nízkoemisné zóny a zefektívniť čistenie odpadových vôd pomocou novších technológií.

Nezastupiteľné miesto má enviromentálna výchova. Zapájanie škôl, komunitných centier i miestnych médií do osvety a praktických programov na ochranu prírody môže pozdvihnúť záujem mládeže – čo je vidno aj na účasti v celoslovenských podujatiach ako Deň Zeme, ktoré majú v Prešove dlhoročnú tradíciu.

Záver

Správna diagnostika a ochrana životného prostredia v Prešove je otázkou spoločného záujmu všetkých obyvateľov a inštitúcií. Prírodné podmienky mesta poskytujú dobrý potenciál, no vyžadujú si citlivé plánovanie a ochotu zapojiť sa do riešení. Historická skúsenosť, literárne dedičstvo i konkrétne aktivity posledných rokov ukazujú, že dlhodobá udržateľnosť je možná len spojením vedomostí, praktického konania i tvorivého prístupu. Budúcnosť kvality života v Prešove závisí od odvahy myslieť environmentálne, konať zodpovedne a spolupracovať na všetkých úrovniach.

Len tak zostane Prešov mestom so zachovaným prírodným bohatstvom a príkladom, ako tradícia i modernizácia dokážu žiť v harmonickom súlade.

Ukážkové otázky

Odpovede pripravil náš učiteľ

Aký je aktuálny stav životného prostredia v Prešove?

Životné prostredie v Prešove je ovplyvňované hlavne dopravou, vykurovaním a urbanizáciou, čo spôsobuje zvýšené znečistenie ovzdušia a vody.

Ktoré faktory najviac ovplyvňujú stav životného prostredia v Prešove?

Najvýznamnejšími faktormi sú cestná doprava, vykurovanie tuhými palivami a priemyselné prevádzky.

Aké odporúčania sú v analýze pre zlepšenie životného prostredia v Prešove?

Odporúča sa zlepšiť ekologické povedomie, obmedziť znečistenie dopravy a chrániť prirodzené ekosystémy v okolí mesta.

Aký je význam rieky Sekčov pre životné prostredie v Prešove?

Rieka Sekčov ovplyvňuje miestne ekosystémy, no jej povodie je narušené urbanizáciou a stratou mokradí.

Ako sa líši stav ovzdušia v Prešove od slovenského priemeru?

Prešov má vyšší výskyt prachových častíc PM10 a nárast respiračných ochorení presahuje slovenský priemer.

Napíš za mňa referát

Tagi:#ekologia #zivotneprostredie #analyza