Molièreho Lakomec: analýza diela, postáv a témy lakomstva

Táto práca bola overená naším učiteľom: 25.01.2026 o 17:07

Typ úlohy: Referát

Pridané: 22.01.2026 o 15:52

Zhrnutie:

Objavte analýzu Molièreho Lakomca, jeho postáv a témy lakomstva, ktorá pomôže pochopiť dielo aj spoločenský kontext. 🎭

Úvod

Jean-Baptiste Molière, vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin, je jedným z najvýznamnejších dramatikov francúzskej a európskej literatúry 17. storočia. Napriek tomu, že jeho diela vznikali stovky kilometrov od slovenských území a v inom kultúrnom prostredí, stali sa u nás vďaka prekladom a divadelným spracovaniam stále aktuálnymi. Molière stvárnil pre svoju dobu typické postavy a komediálne situácie, ktoré pretrvali do našich dní a našli pevné miesto aj v repertoári slovenských divadiel. Hra „Lakomec“ (franc. „L’Avare“) mala premiéru v roku 1668 v Paríži a je priamym obrazom dobovej spoločnosti poznačenej barokom, kedy sa v spoločnosti zväčšoval význam peňazí, no zároveň sa zosilňovali aj morálne rozpory.

Komédia ako žáner zohrávala v tejto dobe významnú spoločenskú úlohu – často bola nástrojom kritiky, no zároveň poskytovala divákom zrkadlo vlastných slabostí i východisko zo spoločenského napätia. Hlavným motívom „Lakomca“ je lakomstvo – posadnutosť majetkom a peniazmi, ktoré rozkladajú základné rodinné väzby a zasahujú do všetkých medziľudských vzťahov. Molièrovo majstrovstvo je v tom, že tento ľudský nedostatok neodsúdil príliš moralisticky, ale vložil ho do sveta, ktorý je smiešny, parodický a blízky každému divákovi.

Prečo je „Lakomec“ literárne aj spoločensky významný aj dnes? Lakomstvo je témou, ktorá zasahuje do všetkých období – v minulosti aj súčasnosti je materializmus jednou z hybných síl spoločnosti. Peniaze, vzťahy a moc sa neustále prepletajú a Molièrov smiech je často trpkejší, než sa na prvý pohľad zdá. Táto hra tak poskytuje čitateľom aj divákom možnosť zamyslieť sa nad vlastným vzťahom k hodnotám a ľuďom okolo nás.

Kontext vzniku a spoločensko-historický rámec

Ak chceme „Lakomca“ pochopiť, musíme sa preniesť do Paríža druhej polovice 17. storočia. Na francúzskych dvoroch a v mestách vrcholí barok, spoločnosť je rozdelená na výrazné vrstvy – šľachtu, vznikajúcu buržoáziu a služobníctvo. Ekonomická nerovnosť narastá a so zvyšujúcim sa bohatstvom prichádzajú aj nové morálne krízy. Práve preto baroková komédia často odhaľuje a zosmiešňuje spoločenské neduhy: pokrytectvo, karierizmus, lakomstvo, snobstvo.

Molière ako dramatik bol vnímaný nielen ako zabávač, ale i ako ostrý kritik spoločenských zvyklostí. Jeho hry rozčuľovali mnohé vplyvné kruhy a napriek tomu (alebo možno práve preto) sa stali výnimočne populárnymi. Je zaujímavé, že sám Molière často viedol boj so záujmami mocných – bol niekoľkokrát cenzurovaný a musel svoje hry prispôsobovať cenzorským nariadeniam. Napriek tomu jeho postavy pôsobia živšie než mnohí reálni súčasníci.

Na Slovensku v 19. a 20. storočí hrali Molièrove komédie významnú úlohu najmä v divadelnom živote, keď boli inscenované vo viacerých oblastných divadlách. Pre slovenských divákov lakomstvo a všetky jeho prejavy – naivita, panovačnosť, dusivá atmosféra v rodine – neboli nijako cudzie, naopak, nachádzali v jeho postavách známe typy zo svojho okolia.

Analýza hlavných postáv a ich charakterov

Harpagon – zosobnenie lakomstva

Harpagon je ústrednou postavou a symbolom mravného úpadku, ktorý vedie k rozkladu rodiny i spoločnosti. Jeho životným poslaním je ochrana majetku; jeho myšlienky, slová a skutky sú zacielené na to, aby strážil a rozmnožoval svoju truhlicu so zlatom. Lakomstvo v Harpagonovom prípade už hraničí s posadnutosťou, stáva sa až chorobou. V literatúre sa motív lakomca objavuje už v stredovekých fraškách, ale Molière mu vdýchol nový život: Harpagon je nielen smiešny, no aj tragikomický – jeho strach o peniaze je súčasne jeho slabosťou aj jeho osudom.

Rodičovská láska je u neho úplne deformovaná – deti vníma skôr ako konkurenciu či hrozbu pre svoj majetok než ako objekty starostlivosti a porozumenia. Paradoxne, jeho posedlosť ho nepribližuje k šťastiu, ale izoluje ho od ľudí, vrátane vlastných detí. Jeho skratové reakcie, napríklad paranoja pri strate pokladu či podozrievanie všetkých naokolo z krádeže, pôsobia nielen smiešne, ale aj smutne.

V slovenskej divadelnej tradícii stvárnili Harpagona výrazné herecké osobnosti ako Július Satinský či František Dibarbora, pričom každá generácia objavuje v tejto postave nové vrstvy – od grotesknej karikatúry po priam filozofickú úvahu nad cenou majetku a samoty.

Kleant – syn v tieni otca

Kleant je Harpagonovým opakom: je mladý a otvorene spochybňuje hodnoty svojho otca. Stáva sa hlasom mladej generácie, ktorá túži po láske a úprimnosti. Jeho boj je zápasom o ľudskú dôstojnosť a slobodu – snaží sa vytvoriť si vlastnú cestu, aj keď to znamená postaviť sa proti otcovi „lakomcovi“. Tento konflikt medzi generáciami je univerzálny, ale Molière ho vykresľuje s mimoriadnou iróniou: syn musí siahnuť k rovnakým, hoci prefíkanejším praktikám ako otec, aby dosiahol svoje šťastie.

Kleant reprezentuje ideál v protiklade k realite, čo je často motívom aj v slovenskej literatúre – pripomeňme si napríklad Jána Chalupku a jeho postavy mladých ľudí, ktorí sa vo svojej dobe tiež museli presadzovať voči neprajnému svetu „starej gardy“.

Eliza a Valér – mladá láska zachytená v sieti majetku

Eliza, Harpagonova dcéra, je ďalšou obeťou otcovho lakomstva. Sníva o slobode, jej city sú úprimné a jej láska k Valérovi je čistá. Na rozdiel od otca dokáže rozlišovať medzi hodnotou človeka a hodnotou majetku. Spolu s Valérom musia prekonávať množstvo prekážok, pričom Valér prijíma rolu sluhu, aby bol nablízku svojej milej.

Ich vzťah je poháňaný rozumom aj citom – sú ochotní obetovať vlastnú pýchu či pohodlie pre vyšší cieľ. Rozvíjajú tak tému trojuholníka lásky, rebelie a rodinnej poslušnosti. Pripomína to aj slovenské povesti o odvahe mladej generácie postaviť sa autorite, napríklad Rozprávku o Jankovi Hraškovi, kde hlavný hrdina musí tiež prekonať zdanlivo neprekonateľné prekážky.

Marianna a Frozína – ženský pohľad a taktika

Marianna je objektom Harpagonovej i Kleantovej lásky, avšak jej túžba je jednoduchá – pokojný a šťastný život. Frozína, naopak, predstavuje tzv. „dohadzovačku“, ktorá sa snaží orientovať vo svete plnom intríg. Ani jedna z nich nie je pasívna: Marianna vie prejaviť svoj názor a Frozína manipuluje situáciami vo svoj prospech, ale v konečnom dôsledku často podporuje mladých.

Tieto ženské postavy odrážajú dobový obraz ženy: hoci nemajú úplnú slobodu, ich inteligencia a vynaliezavosť sú kľúčovým hnacím motorom deja.

Dejová linka a kľúčové momenty

Lakomec je vystavaný na sérii nedorozumení, zámien a súbojov medzi milujúcimi a Harpagonom. Otcova posadnutosť lakomstvom preniká do každodenných detailov: výber šiat, jedla či správu domu diktuje jediný princíp – „šetriť!“. To vedie k nespokojnosti sluhov, detí aj okolitého prostredia.

Kľúčovým bodom deja je plán mladých ukradnúť otcov poklad, čo predstavuje rebéliu proti jeho tyranii i symbol vzbury voči neprávosti. Táto scéna metaforicky pripomína slovenské povstania či dedinské frašky, kde slabší hľadajú spôsob, ako sa postaviť mocnému. Vzniká napätie pri odhalení straty pokladu: Harpagonova reakcia – zúfalé volanie na políciu a obvinenia – ukazuje jeho paranoidnú povahu.

Záverečné rozuzlenie príde s príchodom Anzelma, ktorý odhalí stratené rodinné väzby a vyrieši konflikt: Harpagon je síce donútený pristúpiť na kompromis, no zostáva mu jeho zlato – čiže jeho najväčšia láska.

Témy a motívy

Motív lakomstva je v hre spracovaný nielen ako osobná chyba, ale ako univerzálny ľudský nedostatok, schopný rozvrátiť rodinu, priateľstvá i spoločnosť. Hra nastoľuje otázky: Čo je dôležitejšie? Peniaze alebo vzťahy? Kde sú hranice ľudskej dôstojnosti? Molière odpovedá s humorom, no dôsledky sú vážne – lakomec zostáva sám, obklopený len svojím bohatstvom.

Motív vzbury mladej generácie proti autorite sa objavuje aj v slovenskej literatúre a folklóre – mladí bojujú o právo na lásku, slobodný výber partnera a odtrhnutie sa od diktátu peňazí.

Výrazná je aj úloha žien: aj keď sú v dobovom kontexte limitované, preukazujú odvahu, dôvtip a schopnosť meniť osudy.

Štýl, kompozícia a divadelnosť

Hra je rozdelená do piatich dejstiev – každé posúva dej dopredu, graduje napätie a zároveň vytvára priestor pre komické situácie. Molière majstrovsky kombinuje humor s kritikou, používa jazyk plný irónie, hyperboly a vtipného kontrastu.

Repliky Harpagona sú typické opakovaním motívu peňazí („Moje peniaze! Kde sú moje peniaze?“), čím zdôrazňuje svoju posadnutosť. Nápadité scény, rýchle výmeny a slovné hry udržiavajú pozornosť divákov a vedú k zamysleniu nad závažnými témami.

Pre slovenského diváka sú tieto prostriedky blízke, keďže naša ľudová komédia a satira sú postavené práve na podobných jazykových a situačných zvratoch.

Záver

„Lakomec“ predstavuje nadčasovú kritiku ľudskej chamtivosti a mocenských hier v rodine. Molièrovou silou je, že využíva smiech ako zrkadlo našich slabostí, a práve preto je tento smiech viac než vhodný aj dnes. Je to výzva opýtať sa, akú cenu dávame majetku v našom živote a či dokážeme uprednostniť lásku, úctu a slobodu pred povrchným bohatstvom.

V závere je jasné, že lakomstvo neprospieva jednotlivcovi ani spoločnosti – izoluje, vyčerpáva a nakoniec nikomu neprinesie skutočné šťastie. Súčasnému čitateľovi „Lakomec“ odporúča podobnú opatrnosť: peniaze sú potrebné, no nikdy by nemali nahradiť to, čo nás skutočne robí ľuďmi.

Téma, ktorú Molière spracoval pred viac ako troma storočiami, zostáva aktuálna aj dnes – nielen na javisku, ale i v bežnom živote.

---

Prílohy

Slovník hlavných postáv: - Harpagon: najbohatší, no zároveň najúbohejší človek pre svoju lakomosť - Kleant: syn, ktorý hľadá šťastie v láske - Eliza: citlivá dcéra, túžiaca po slobode - Valér: oddaný, no rozhodný mladý muž - Marianna: jemná, no odvážna dievčina - Frozína: prefíkaná sprostredkovateľka

Výber citátov: - „Peniaze, peniaze sú dušou každého podnikania.“ - „Nemám nič radšej na svete ako peniaze.“

Odporúčaná literatúra: - Slovenské inscenácie Molièrových hier (napr. SND, Divadlo Astorka Korzo ’90) - Slovenské komédie Jána Chalupku („Kocúrkovo“) ako paralely so satirou - Súčastná odborná literatúra: encyklopédia svetovej drámy, odborné články z Katedry divadelných štúdií VŠMU

---

Ukážkové otázky

Odpovede pripravil náš učiteľ

Aká je hlavná téma Molièreho Lakomca a jej význam?

Hlavnou témou Molièreho Lakomca je lakomstvo, ktoré rozkladá rodinné a spoločenské vzťahy. Dielo odhaľuje negatívny vplyv posadnutosti majetkom na ľudí všetkých období.

Kto je hlavnou postavou v Molièreho Lakomcovi a čo zosobňuje?

Hlavnou postavou je Harpagon, zosobnenie chorobného lakomstva. Jeho posadnutosť peniazmi rozkladá rodinu a vedie k jeho izolácii.

V akom spoločensko-historickom kontexte vznikol Molièreho Lakomec?

Molièreho Lakomec vznikol v Paríži počas baroka v 17. storočí. Spoločnosť vtedy trpela rastúcou nerovnosťou a morálnymi problémami, ktoré dielo kritizuje.

Prečo je Molièreho Lakomec aktuálny aj pre dnešných čitateľov?

Lakomec je aktuálny, pretože lakomstvo a materializmus sú stále prítomné spoločenské problémy. Dielo umožňuje zamyslieť sa nad vlastnými hodnotami a vzťahmi.

Ako sa prejavuje motív lakomstva v postave Harpagona?

V Harpagonovi je lakomstvo chorobne vyhrotené; všetky jeho skutky a myšlienky smerujú k ochrane majetku. Jeho posadnutosť vedie k osobnej tragédii aj komickým situáciám.

Napíš za mňa referát

Tagi:#literatura #divadlo #analyza