Pavel Vilikovský a jeho novela Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch
Táto práca bola overená naším učiteľom: 15.01.2026 o 15:05
Typ úlohy: Dejepisná slohová práca
Pridané: 15.01.2026 o 14:39
Zhrnutie:
Vilikovského novela je ironickou reflexiou života v socializme, skúma osamelosť, identitu a absurditu každodennosti s dôrazom na psychológiu.
I. Úvod
Pavel Vilikovský je jednou z najvýznamnejších osobností modernej slovenskej literatúry druhej polovice 20. storočia. Narodený 27. júna 1941 v Palúdzke (dnes súčasť Liptovského Mikuláša), študoval angličtinu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde ukončil štúdium v roku 1965. Počas svojho života pracoval v popredných slovenských literárnych redakciách a vydavateľstvách – predovšetkým v legendárnom časopise Slovenské pohľady, vo vydavateľstve Tatran a v Romboide, ktoré formovali slovenskú literárnu scénu i odbornú reflexiu literatúry.Vilikovského debutom bola *Citová výchova v marci* (1965), odvtedy vydal viaceré významné zbierky próz a noviel, napríklad *Prvá veta spánku*, *Večne je zelený*, *Eskalácia citu*, *Slovenský Casanova*, *Peší príbeh*, *Krutý strojvodca*, no osobitné miesto patrí novele *Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch* (1989). Jeho opus je známy pre iróniu, jemnú sebairóniu, analýzu stredného Slováka stojaceho v zápase medzi individuálnou integritou a spoločenskou konformitou.
Novela *Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch* vznikla krátko pred novembrovými udalosťami 1989, čo nepochybne ovplyvnilo jej atmosféru i autorovu motiváciu – vyjadriť pocity vnútornej stiesnenosti, nudy, krízy identity a osamelosti jednotlivca počas končiaceho sa socializmu. Vilikovský v tejto knihe dômyselne využíva symboliku už v samotnom názve: kôň (tvoriaci symbol disciplíny, cvičenia, ale aj zvieracej podriadenosti) a slepec (nemožnosť „uvidieť“ skutočnosť/pravdu) sú výstižnou metaforou spoločensko-psychologických procesov, ktoré autor skúma.
---
II. Životopisné pozadie Pavla Vilikovského
Práve Vilikovského hlboké jazykové vzdelanie a záujem o anglofónnu literatúru ho predurčili na jedinečné autorské polohy. Ako známy prekladateľ anglofónnych autorov (napr. Williama Faulknera, Virginii Woolfovej či Ernesta Hemingwaya) priniesol na Slovensko nový typ prózy – introspektívnejšej, formálne hravej, plnej irónie, sebairónie a recesie. V širokom spektre jeho povolaní možno sledovať prienik odborného pohľadu na literatúru, čítajúc jeho diela, akoby sme sa stretávali s autorom, ktorý zároveň reflektuje samého seba ako tvorcu, teda tzv. metarovinu textu.Jeho pôsobenie v Tatrane i Slovenských pohľadoch formovalo jeho jazyk, cit pre štýl, rovnako ako schopnosť pohrávať sa so žánrovou pestrosťou a neváhať rozbíjať čitateľské očakávania. Prekladateľská činnosť Vilikovského bola v 70. a 80. rokoch 20. storočia jedným z mála okien do sveta, jeho zásluhou sa slovenský čitateľ mohol konfrontovať s inými typmi rozprávačstva, naratívnymi stratégiami a psychológiou postáv v próze.
Ako autor je zaradený medzi tzv. generáciu "šesťdesiatnikov", ktorá po ústupe ideologizovanej literatúry začala v slovenskom kontexte systematicky analyzovať každodennosť, psychológiu jednotlivca a častokrát cez iróniu, až „zvrtlý“ pohľad, rozkladať veľké spoločenské tézy na triviálne fragmenty. Príkladom tohto trendu je aj Vilikovského „Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch“.
---
III. Literárna analýza novely *Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch*
A. Kompozičné prvky
Novelka je rozdelená do očíslovaných kapitol, pričom každá začína krátkymi úryvkami podivne odťažitých rád na drezúru koní. Tento na prvý pohľad absurdný prvok je recesistickým komentárom k hlavnej línii deja, no zároveň symbolizuje tematiku disciplíny a konformity. Človek, podobne ako cvičený kôň, sa prispôsobuje prostrediu, opakuje naučené pohyby, až napokon zabudne, prečo a komu vlastne slúži. Fragmentárnosť štruktúry zodpovedá psychologickému rozptýleniu hlavného hrdinu a súčasne zachytáva rozbitosť vtedajšej spoločnosti.Prvú osobu rozprávača autor volí zámerne: jeho subjektívnosť umožňuje zvýrazniť osamelosť, úzkosť, skepsu a permanentnú iróniu. Vilikovský často využíva autorskú stylizáciu, kde sa hranica medzi rozprávačom a autorom čiastočne stiera.
Celé prostredie novely je situované do uzavretého mikrokozmu – cesty autobusom, kde je hlavný hrdina, no v skutočnosti je rovnako izolovaný, ako keby tam sedel sám. Tento uzavretý priestor nie je iba kulisou, stáva sa symbolickým obrazom vnútornej samoty, ktorú prežíva nie len protagonista.
B. Hlavné témy a motívy
Osamelosť a izolácia Kľúčový motív osamelosti nachádzame najmä v paradoxoch: v preplnenom autobuse, kde sa bojuje o miesta, je rozprávač osamelý, odcudzený, vnútorne neúčastný. Má rodinu, priateľov, kolegov, napriek tomu prežíva zvláštnu ochromujúcu samotu, ktorá je emblemom „socialistického človeka” – zaradeného v spoločnosti, no bez emocionálnej väzby. Tento motív je rozpracovaný aj cez reflexiu neschopnosti komunikácie a spojenia medzi ľuďmi.Vzťahy a rodina Vilikovského hrdina je v konflikte s manželkou a dcérou, pred ktorými uniká nielen fyzicky (odchodom), ale aj citovo. V rozhovore s Beverly na tému lásky k matke sústredene vynikne jeho neschopnosť vypovedať a precítiť vlastné city, čo je symbol širšieho ľudského i generálneho nejasna v cityplných vzťahoch. Samota v rodine tak nie je výsledkom jedného sporu, ale absencie otvorenosti a vzájomného pochopenia.
Smrť a pomíjavosť Príbeh samovraždy dievčaťa v autobuse je ladený bez pátosu: smrť je tu skôr „zastávkou“, nie koncom. Sama autorská reč prechádza do stupňa fatalizmu: „Nie som ešte definitívne mŕtvy, len som na výlete.“ Tento postoj odzrkadľuje jednak dobovú stratu ilúzií o živote, jednak ironizáciu vážnych tém až po hranicu recesie.
Identita a ego Hrdina ironizuje i sám seba – svoj vzťah k mačke (ktorá si ho ani nevšíma), neustále analyzuje vlastné „ja“ a vytvára si voči svetu cynický odstup: „kôň - štátny zamestnanec“ ako výsmech kolektivizovanému modelu človeka. Neustále uvažuje, kým vlastne je – manžel, cestujúci, otec či iba anonymná jednotka v autobusovej mase?
Politické a spoločenské pozadie Dej môže čitateľ chápať aj ako obraz neslobody – cestujúci sa podrobujú, prijímajú spoločenskú disciplínu, hoci sa im vnútorné hodnoty rozchádzajú s požiadavkami doby. Postava bradatého muža zosmiešňuje minulosť, prítomné vulgarizmy a irónia voči systému vyjadrujú frustráciu a trpkosť, ktorú v skutočnosti zažívalo celé pokolenie.
C. Jazyk a štýl
Jazyk novely je preplnený recesiou, frazeologickými hrami (drezúra koní), humorom i trpkou iróniou. Sýtymi a často neúprosnými ironickými poznámkami sa autor „hrabe“ v spoločenskej i individuálnej psychológii, v dialogických i monologických pasážach odkrýva autentické pocity protagonistu, a tým vytvára hĺbkovú psychológiu postavy. Vilikovskému sa darí zachytiť živú reč aj napriek ťaživej téme, neobáva sa vulgarizmov ani otvorenej cynickosti vo vyjadrovaní postáv.---
IV. Význam a posolstvo diela
Novela *Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch* je záznamom atmosféry končiaceho sa socializmu – období stagnácie, absencie perspektívy, osobnej i kolektívnej nehybnosti. Autor vystihol pocit „obyčajného“ človeka, ktorý sa snaží prežiť, uniknúť rodinným i spoločenským konfliktom, často cez iróniu, cynizmus a absurdné úteky do vlastnej mysle.Hlavný hrdina sa nepokúša bojovať so systémom, ale hľadá vlastnú identitu: v konfrontácii s rodinou, so spoločnosťou, s minulosťou i so smrťou. Kritika kolektivizmu sa prejavuje najmä v symbolike koní – disciplína, výchova a podriadenosť nadobúdajú až groteskné rozmery. Slepec vo Vrábľoch je obrazom našej slepoty voči skutočnosti a paradoxov, ktorými žijeme.
Vilikovský rozvíja univerzálne témy života, smrti, lásky, identity – no cez konkrétny, nepatetický, slovenský každodenný pohľad. Každý človek je podľa neho často zároveň koňom i slepcom.
---
V. Vlastné interpretácie a súčasný význam diela
Dielo Vilikovského prekvapujúco rezonuje aj dnes: osamelosť, rozpad komunikácie, kríza identity a rodiny sú stále aktuálne. V poslednej dobe sme svedkami, že rýchle tempo spoločnosti robí každého z nás potenciálnym kandidátom na „osamelého v dave“. Novela tak učí čitateľa nebáť sa priznať vlastné pochybnosti, nebáť sa otázky „Kto som?“, „Čo ma robí šťastným?“.Vilikovský svojou iróniou burcuje – nezostaňme iba súčasťou systému, nebojme sa vystúpiť z davu a pomenovať vlastné zraniteľnosti. Dobový kontext (prednovembrová únava, frustrácia, dezilúzia) síce k textu neodmysliteľné patrí, ale dielo žije i mimo týchto hraníc, stáva sa univerzálnym obrazom „človeka v prestupnej stanici života".
---
VI. Záver
Dielo Pavla Vilikovského *Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch* je majstrovskou literárnou reflexiou posledných rokov socializmu, ale aj všeplatným svedectvom o krehkosti, rozpoložení a problémoch moderného človeka. Autor vynikajúco kombinuje ironický nadhľad a psychologickú presnosť, pričom prostredníctvom grotesky a absurdity nás núti zamyslieť sa nad samými sebou.Je to jedna z najvýznamnejších slovenských noviel 80. rokov, poskytujúca cenné poznatky nielen o dobe, ale aj o univerzálnych mechanizmoch našich strachov, túžob a identít. Text vyzýva k hlbokému čítaniu, k premýšľaniu o svojej vlastnej „jazde autobusom“ životom. Čitateľovi otvára dvere k nielen literárnemu, ale i osobnostnému zraniu.
---
VII. Praktické tipy pre písanie eseje o tejto téme
1. Pri analýze diela vždy vyberajte a citujte konkrétne pasáže textu – napríklad úvody kapitol s drezúrou koní či ironické poznámky rozprávača. 2. Pritom si všímajte jazykové prostriedky, najmä recesiu, iróniu, cynizmus a vulgarizmy – tieto prvky nie sú náhodné, podčiarkujú psychológiu doby. 3. Analyzujte vzťahy komplexne: napríklad rozhovory s rodinou nevnímajte doslovne, ale ako prejavy vnútornej rozorvanosti protagonistu. 4. Nezabúdajte na dobový kontext (totalitný režim, frustrácia z neslobody), ktorý vplýva na atmosféru celého textu. 5. Nebojte sa rozvinúť vlastnú interpretáciu - vyjadrite, v čom je novela pre vás aktuálna, čo vám jej atmosféra pripomína z vlastnej skúsenosti. 6. Používajte literárnovedné pojmy (motív, symbol, paradoxy, psychologizácia postavy, rozprávač v prvej osobe), čo zvýši hodnotu vašej analýzy. 7. Rozdeľte si text eseje na členité, tematické časti, prechádzajte plynulo od analýzy k vlastnému názoru.---
VIII. Doplnkové zdroje a materiály
1. Biografické informácie a rozhovory s Pavlom Vilikovským – odporúčam najmä články v *Slovenských pohľadoch* a *Romboide*. 2. Literárne štúdie: Jozef Bžoch – „Pavel Vilikovský a obraz normalizácie v slovenskej próze“. 3. História Slovenska v 80. rokoch – odporúčam kapitolu v učebnici slovenských dejín (V. Krivý: Dejiny Slovenska 1970-89). 4. Slovník literárnych pojmov (Jozef Žilka), vhodný pri analytickom písaní. 5. Recenzie a študentské práce dostupné v databáze Centra vedecko-technických informácií SR.---
Táto esej ukazuje, že Vilikovského novela nie je iba svedectvom o zvláštnom období našich dejín, ale najmä dôkazom, že irónia je často jedinou obranou pred nezmyselnosťou života – bez ohľadu na to, či sedíme v autobuse plnom ľudí, alebo na poschodí s koňom, ktorý sa učí drezúru.
Ohodnoťte:
Prihláste sa, aby ste mohli ohodnotiť prácu.
Prihlásiť sa