Rastlinné pletivá: stavba a funkcie rastlín

Typ úlohy: Analýza

Pridané: dnes o 12:01

Rastlinné pletivá

Práve vďaka pletivám môže rastlina rásť, prijímať vodu z pôdy, vytvárať organické látky, rozvádzať ich do celého tela, chrániť sa pred vysychaním či poškodením a zároveň si udržať pevný tvar. Keď sa v škole učíme o koreni, stonke, liste, kvete alebo plode, v skutočnosti sa učíme aj o tom, ako sa v týchto orgánoch jednotlivé pletivá spájajú a dopĺňajú. Tézou tejto eseje je, že rastlinné pletivá tvoria základ celej stavby rastliny a ich rozmanitosť umožňuje rastline plniť všetky životné funkcie – od ochrany cez transport látok až po rast a rozmnožovanie.

Čo je pletivo a prečo je pre rastlinu nevyhnutné

Rastlina pritom nemá orgány oddelené a špecializované tak, ako to poznáme u živočíchov. Jej orgány – koreň, stonka, list, kvet aj plod – sú vytvorené práve z rôznych pletív. Bez nich by rastlina nebola schopná fungovať ako celok. Koreň by nevedel prijímať vodu a minerálne látky, list by nemohol fotosyntetizovať, stonka by neudržala rastlinu vo vzpriamenej polohe a látky vytvorené v jednej časti tela by sa nedostali tam, kde sú potrebné.

Aj pri bežnom pozorovaní rastlín v prírode alebo v záhrade sa dá význam pletív nepriamo vnímať. Keď si všimneme pevný kmeň lipy, šťavnatý list šalátu, dužinatý plod jablka či bielu dužinu zemiaka, v každom prípade ide o prejav určitého typu pletiva a jeho funkcie. To, čo sa na hodinách biológie často javí ako teória, má teda veľmi konkrétnu podobu v bežnom živote.

Rozdelenie rastlinných pletív podľa funkcie

Delivé pletivá

Primárne delivé pletivá sa nachádzajú na rastových vrcholoch koreňa a stonky. Umožňujú rast rastliny do dĺžky. Keď zo semena vyrastie mladá rastlinka, práve vďaka týmto pletivám sa predlžuje koreň a výhonok. Rastlina tak preniká hlbšie do pôdy a zároveň sa dostáva za svetlom.

Sekundárne delivé pletivá vznikajú z už diferencovaných buniek, ktoré opäť nadobudnú schopnosť deliť sa. Ich význam je veľký najmä pri drevinách. Zabezpečujú druhotné hrubnutie stoniek a koreňov. Keby sme si pozreli prierez kmeňom stromu, práve tu by sme videli výsledok činnosti sekundárnych delivých pletív – tvorbu nových vrstiev dreva a lyka. Aj letokruhy, ktoré poznáme z učebníc alebo z rezu drevom, sú dôsledkom rastu súvisiaceho s týmito pletivami.

Osobitnou skupinou sú latentné, čiže spiace delivé pletivá. Za bežných podmienok sa nemusia výrazne prejavovať, no pri poškodení alebo po určitom podnete sa aktivujú. Rastlina tak môže regenerovať a vytvoriť nové výhonky. Tento jav dobre poznajú záhradkári aj ovocinári. Keď sa napríklad drevina oreže alebo poškodí, často začne z púčikov alebo z iných miest znovu obrastať.

Základné pletivá

Asimilačné pletivá obsahujú veľa chloroplastov a sú miestom fotosyntézy. Najvýraznejšie sú zastúpené v listoch, ale nachádzajú sa aj v zelených častiach stonky. V nich rastlina za prítomnosti svetla premieňa oxid uhličitý a vodu na organické látky, predovšetkým cukry. Práve vďaka asimilačným pletivám je rastlina producentom v ekosystéme. Bez nich by neexistovali potravové reťazce, ako ich poznáme.

Zásobné pletivá slúžia na ukladanie živín. Ich význam si vieme dobre predstaviť na príkladoch z bežnej kuchyne. Zemiaková hľuza, koreň mrkvy, semeno fazule či zrno pšenice obsahujú zásobné pletivá, v ktorých sa ukladajú škroby, oleje alebo iné zásobné látky. Rastlina ich využíva pri klíčení, raste alebo počas nepriaznivého obdobia. To, čo človek využíva ako potravu, je často práve rastlinné zásobné pletivo.

Mechanické pletivá rastlinu spevňujú. Pomáhajú jej odolávať vetru, vlastnej hmotnosti aj mechanickému poškodeniu. Bez nich by steblá obilnín ľahko poliehali, stonky bylín by sa lámali a vysoké dreviny by nemohli dosiahnuť svoje rozmery. Mechanická opora je pre rastlinu zvlášť dôležitá, pretože nemá kostru ako živočíchy.

Krycie pletivá

Na koreni sa nachádza pokožka koreňa, teda rizodermis. Tá je prispôsobená prijímaniu vody a minerálnych látok, preto na rozdiel od nadzemných častí nemá kutikulu. Často vytvára koreňové vlásky, ktoré výrazne zväčšujú absorpčný povrch. Ak sme niekedy na laboratórnom cvičení pozorovali mladý koreň fazule alebo inej klíčiacej rastliny, práve jemné koreňové vlásky boli ukážkou toho, ako presne je rastlina prispôsobená svojej funkcii.

Nadzemné orgány pokrýva epidermis. Tá sa nachádza na listoch, stonkách, kvetoch aj plodoch. Zvyčajne je pokrytá kutikulou, čo je ochranná vrstva obmedzujúca stratu vody. Keby listy kutikulu nemali, veľmi rýchlo by vysychali, najmä počas horúcich letných dní.

S epidermis súvisia aj prieduchy, cez ktoré prebieha výmena plynov. Rastlina nimi prijíma oxid uhličitý a uvoľňuje kyslík i vodnú paru. To ukazuje, že ani ochranné pletivo nie je len pasívnou bariérou, ale súčasťou živého a regulovaného systému.

Osobitným útvarom krycieho pletiva sú trichómy, teda rôzne povrchové výrastky pokožky. Môžu mať ochrannú, izolačnú alebo špecifickú obrannú funkciu. Poznáme ich napríklad na listoch alebo stonkách mnohých bylín. Typickým príkladom je pŕhľava dvojdomá, ktorej pŕhlivé chĺpky predstavujú účinnú ochranu pred bylinožravcami. Iné chĺpky zasa obmedzujú prehrievanie alebo odparovanie vody.

Vodivé pletivá

Xylém, čiže drevná časť, vedie vodu a minerálne látky z koreňa smerom nahor. Táto doprava je nevyhnutná pre zásobovanie listov a ďalších orgánov. Keď rastlina čerpá vodu z pôdy a transportuje ju až do koruny stromu, ide o mimoriadne zaujímavý fyziologický proces, ktorého základom je práve xylém.

Floém, čiže lyko, rozvádza organické látky vytvorené fotosyntézou, najmä cukry. Tie putujú z listov do miest, kde sa spotrebúvajú alebo ukladajú – do koreňov, plodov, semien či rastových vrcholov. Vďaka floému môže napríklad plod dozrievať alebo sa môžu vytvárať zásobné orgány.

Pletivá podľa hrúbky a vlastností bunkových stien

Tenkostenné pletivá majú bunky s tenkými stenami a často súvisia s metabolizmom, zásobou či fotosyntézou. Typickým príkladom je parenchým. Takéto pletivo býva živé, aktívne a funkčne veľmi významné. Vyskytuje sa v listoch, dužinatých plodoch aj v zásobných orgánoch.

Medzi zhrubnuté pletivá s opornou funkciou patrí kolenchým. Jeho bunkové steny sú nerovnomerne zhrubnuté, najmä v rohoch. Kolenchým je pružný, a preto sa nachádza najmä v mladých rastúcich častiach rastliny, napríklad v stopkách listov alebo v mladých stonkách. Poskytuje oporu, ale zároveň nebráni ďalšiemu rastu.

Sklerenchým má bunkové steny silne zhrubnuté a spevnené. Bunky sú v zrelom stave často odumreté, no rastline poskytujú pevnú mechanickú oporu. Nájdeme ho v tvrdých šupkách semien, vo vláknach alebo v niektorých pevných častiach plodov. Keď rozlúskneme orech alebo si všimneme pevnosť ľanových či konopných vlákien, ide práve o prejav sklerenchymatických pletív.

Prozenchým označuje pletivo tvorené pretiahnutými bunkami. Uplatňuje sa tam, kde je potrebná usporiadanosť a pevnosť, často v súvislosti s opornou alebo vodivou funkciou. Hoci sa tento pojem v školských učebniciach spomína menej výrazne ako kolenchým a sklerenchým, patrí k dôležitým znakom stavby niektorých rastlinných orgánov.

Pôvod pletív a význam diferenciácie

Diferenciácia je veľmi dôležitý proces. Znamená, že bunky pôvodne podobné si postupne osvoja odlišnú stavbu a úlohu. Jedny sa stanú súčasťou pokožky, iné budú viesť vodu, ďalšie budú fotosyntetizovať alebo ukladať zásoby. Vďaka diferenciácii rastlina vytvára rozmanité pletivá a dokáže sa prispôsobiť podmienkam prostredia.

Práve tu vidíme, že rastlina nie je „jednoduchá bytosť“, ako sa môže zdať. Naopak, jej telo je výsledkom presnej organizácie. Rovnaký genetický základ vedie k tvorbe mnohých odlišných typov buniek a pletív podľa toho, kde sa nachádzajú a akú funkciu majú plniť.

Spolupráca pletív v jednotlivých orgánoch rastliny

Koreň prijíma vodu a minerálne látky. Na jeho povrchu sa nachádza rizodermis s koreňovými vláskami, vo vnútri sú vodivé pletivá zabezpečujúce transport a často aj zásobné pletivá. Na rastovom vrchole koreňa sa nachádza delivé pletivo, vďaka ktorému koreň preniká do pôdy. Koreň je teda výborným príkladom spolupráce krycích, delivých, vodivých i zásobných pletív.

Stonka má opornú a vodivú funkciu. Vedú cez ňu zväzky xylému a floému, mechanické pletivá ju spevňujú a pri zelených stonkách sa môžu uplatňovať aj asimilačné pletivá. U drevín je osobitne významné druhotné hrubnutie. Kmeň buka, smreka alebo duba, ktoré poznáme zo slovenských lesov, je výsledkom dlhodobej činnosti sekundárnych delivých pletív.

List je hlavným orgánom fotosyntézy. Tvorí ho epidermis, ktorá chráni pred vysychaním, prieduchy zabezpečujúce výmenu plynov, asimilačné pletivo bohaté na chloroplasty a vodivé zväzky, ktoré privádzajú vodu a odvádzajú vytvorené organické látky. List je vlastne ukážkovým miestom, kde sa stretáva ochrana, výmena látok, fotosyntéza aj transport.

Kvet, plod a semeno súvisia s rozmnožovaním. Aj tu nájdeme špecializované pletivá. Plod chráni semená a často pomáha ich šíreniu. Semená obsahujú zásobné pletivá, z ktorých mladá rastlina čerpá počas klíčenia. Keď napríklad klíči fazuľa alebo hrach, prvé obdobie rastu prebieha vďaka zásobám uloženým v semene.

Praktický význam rastlinných pletív v každodennom živote

V poľnohospodárstve sú zásobné pletivá základom mnohých plodín. Obilie, zemiaky, kukurica, repa či strukoviny sú cenené práve preto, že ukladajú veľké množstvo živín. Pochopenie toho, ako sa tieto pletivá vytvárajú a od čoho závisí ich kvalita, pomáha pri pestovaní plodín aj pri šľachtení.

V záhradníctve a ovocinárstve je dôležité poznať delivé pletivá. Pri rozmnožovaní odrezkami, vrúbľovaní alebo štepení sa využíva schopnosť rastliny regenerovať a vytvárať nové pletivá. Aj úspešné hojenie rán po reze závisí od aktivity buniek, ktoré sa znovu začnú deliť.

V lesníctve má veľký význam pochopenie sekundárneho hrubnutia a tvorby dreva. Drevo ako surovina je vlastne špecificky upravené vodivé a oporné pletivo. Kvalita dreva závisí od druhu dreviny, rýchlosti rastu i podmienok prostredia. Na Slovensku, kde má lesníctvo dlhú tradíciu, ide o poznatky nielen biologické, ale aj hospodársky dôležité.

Niektoré rastlinné pletivá navyše produkujú látky s liečivým alebo ochranným účinkom. Liečivé rastliny, ktoré sú súčasťou ľudovej tradície aj modernej farmácie, často obsahujú účinné látky uložené v špecializovaných bunkách alebo pletivách. Rovnako textilné vlákna, papier či stavebné drevo sú výsledkom vlastností konkrétnych pletív.

Zaujímavé príklady z pozorovania rastlín

Na hodinách biológie sa často pozoruje pokožka cibule pod mikroskopom. Hoci ide o jednoduché školské cvičenie, žiak si na ňom môže uvedomiť, že aj tenká blana z bežnej potraviny predstavuje skutočné rastlinné pletivo. Podobne sa dajú pozorovať prieduchy či stavba stonky a listu v priečnom reze. Takéto praktické ukážky pomáhajú pochopiť, že pletivá nie sú iba pojmy z učebnice.

Záver

Bez pletív by rastlina nemohla rásť do dĺžky ani do hrúbky, prijímať vodu, rozvádzať živiny, chrániť sa pred vysychaním či vytvárať organické látky. Každý orgán rastliny je výsledkom ich spolupráce. Koreň, stonka, list, kvet, plod aj semeno preto treba chápať ako celky zložené z viacerých typov pletív.

Rozmanitosť rastlinných pletív je dôkazom toho, že rastlina je veľmi dobre prispôsobený organizmus. Hoci sa neprejavuje pohybom tak nápadne ako živočích, jej vnútorná stavba je premyslená a účelná. Práve v tejto nenápadnej dokonalosti spočíva jedinečnosť rastlinného sveta.