Postoje Vajanského, Hviezdoslava, Kukučína a Kalinčiaka k zemianstvu
Táto práca bola overená naším učiteľom: 23.01.2026 o 18:59
Typ úlohy: Analýza
Pridané: 21.01.2026 o 6:12
Zhrnutie:
Objavte postoje Vajanského, Hviezdoslava, Kukučína a Kalinčiaka k zemianstvu a pochopte jeho význam v slovenskej literatúre a histórii.
Zemianstvo v umeleckej tvorbe: Postoj autorov Vajanského, Hviezdoslava, Kukučína a Kalinčiaka k úlohe zemianstva
Úvod
Zemianstvo, ako špecifická spoločenská vrstva, zohralo na území dnešného Slovenska významnú úlohu najmä v období 19. storočia. Tento fenomén bol nielen ekonomicky a kultúrne podstatný, ale stal sa aj predmetom intenzívnej literárnej reflexie. Slovenskí autori – Vajanský, Hviezdoslav, Kukučín a Kalinčiak – sa vo svojich dielach opakovane vracali k téme zemianstva, pričom každý z nich pristupoval k tejto problematike z iného uhla pohľadu. Ich názory zachytávajú zmeny spoločnosti, vývoj hodnotových systémov i zápasy o národnú identitu.Zemianstvo tvorili príslušníci menších šľachtických rodov, ktorí mali pozemkový majetok a určitý vplyv. Na rozdiel od mešťanstva (buržoázie) a sedliakov, zemania stáli medzi tradičným svetom feudálov a inovatívnou vrstvou vznikajúcou v novovekom období. Tento medzičlánok však časom začal strácať opodstatnenie v dôsledku hospodárskych premien, nástupu kapitalizmu a postupného úpadku roľníckych komunít aj zemianskych dvorov.
Cieľom tejto práce je analyzovať, ako a prečo sa zemianstvo stalo pre slovenských autorov významným motívom. Pokúsim sa porovnať ich literárne postoje, ukázať rozdiely i spoločné body vo vnímaní úlohy zemianstva, a zamyslieť sa nad tým, do akej miery mohol byť tento stav reálnym nositeľom národného pohybu alebo skôr symptómom jeho stagnácie. Práca sústreďuje pozornosť na Vajanského romány „Letiace tiene“ a „Suchá ratolesť“, Hviezdoslavovu poéziu a prózu, Kukučínovu kritiku sklamaných ilúzií a Kalinčiakove dielo ako snahu zachovať tradície.
---
Historicko-spoločenský kontext zemianstva
Keď hovoríme o zemianstve, nevyhneme sa jeho historickému ukotveniu. Zemania vznikali z bývalých nižších šľachtických rodín, ktorým panovník potvrdil práva za vojenské či iné služby. Ich základným znakom bola držba pôdy, daňová úľava a určitá miera samosprávy. V stredoveku boli často nositeľmi miestnej moci, neskôr však ich vplyv ustupoval v prospech rastúcej buržoázie a centralizovanej štátnej moci v Uhorsku.19. storočie, v ktorom ožíva slovenské národné hnutie, zastihlo zemianstvo na križovatke. Niektorí zemania, najmä tí, ktorí si zachovali slovenský pôvod a cítili spoločnú reč so svojím ľudom, prispeli k rozvoju národného povedomia a spolupodieľali sa na aktivitách štúrovcov či matičiarov. Iní sa však odkláňali k maďarizácii alebo sa snažili priblížiť rakúsko-nemeckému typu šľachty, často z ekonomických dôvodov. Práve táto ambivalentná poloha zemianstva, jeho rozkročenie medzi tradíciou a modernitou, sa stala jedným z podnetov pre literárnych tvorcov.
Úpadok zemianstva mal niekoľko príčin – ekonomické zaostávanie, nedostatok adaptácie na kapitalistické podmienky, sociálna izolácia a postupné rozmelnovanie hodnôt. S rozkladom tradičných vzťahov strácali zemania nielen pôdu, ale aj spoločenský vplyv a pocit poslania. Tento proces významne ovplyvnil slovenskú národnú identitu a stal sa základom pre množstvo literárnych zobrazení.
---
Vajanský – Zemianstvo medzi nostalgiou a víziou obnovy
Svetozár Hurban Vajanský je autorský typ pôsobiaci na rozhraní idealistického národného programu a sklamania z reality. Ako právnik, politik i prozaik si dobre uvedomoval, že zemianstvo je kľúčová, ale zároveň ohrozená vrstva. Romány „Letiace tiene“ a „Suchá ratolesť“ sú azda najlepšou ukážkou toho, ako Vajanský tematizuje zemianstvo nielen ako historickú veličinu, ale aj ako morálny a ideový princíp.V „Letiacich tieňoch“ vystupuje Imrich Jablonský ako typický predstaviteľ zemanskej vrstvy, ktorá je nútená čeliť nielen vnútornému úpadku, ale aj silnému tlaku buržoázie a cudzích vplyvov, zosobnených postavou Hermana Bauera. Vajanský zároveň poukazuje na dôležitý prvok – spojenie zemianstva a inteligencie, čo má symbolizovať postava Milka Holana, ktorý nachádza nevlastný domov práve v úprimnom vzťahu k tradíciám predkov. Záverečný sobáš nie je len spoločenskou udalosťou, ale symbolom vízie budúcnosti, kde národné uvedomenie dokáže prekonať triedne rozdiely i ohrozenie zvonka. Vajanský akoby naznačoval, že zemianstvo nie je ešte definitívne stratené, avšak len vtedy, ak dôjde k jeho obrode v spolupráci s modernou, vzdelanou vrstvou.
Román „Suchá ratolesť“ už nesie viac príznačnú príchuť skepse. Zemianstvo je tu ponímané ako trieda bez vnútornej vitality, neschopná adaptácie, pasívna voči meniacemu sa svetu. Hrdinovia románu trpia neschopnosťou rozhodovať, sú vystrašení z kapitalistického pokroku a poddávajú sa rozkladu – obraz vysychajúcej ratolesti je priamym odkazom na bezperspektívnu budúcnosť zemanov. Vajanský nezabudne vyzdvihnúť ideály žien – Mária Vanovská a Adéla Rybníčková predstavujú nielen lojalitu, ale aj túžbu po spoločenskom pohybe. Aj tu však platí, že Vajanský nevolá po úplnom zániku zemianstva; skôr ho vníma ako element schopný obnovy, potrebuje však vnútornú morálnu premenu a zblíženie s inteligenciou.
Vo Vajanského koncepcii je zemianstvo ideologiczo oporou národa, hoci ho zjavne pokladá za dynamicky ohrozenú a nestálu vrstvu. Jeho postoj osciluje medzi nostalgiou za starými časmi a výzvou k premene, pričom verí, že slovenský národ potrebuje svoje elity, ktoré nezabudli na vlastné korene.
---
Hviezdoslav – Poézia úpadku a márnosti nádeje na splynutie
Hviezdoslav, považovaný za najväčšieho básnika slovenskej moderny, pristupoval k zemianstvu predovšetkým z pohľadu pozorovateľa stojaceho medzi dedinou a kaštieľom. V jeho tvorbe, najmä v cykloch sonetov či epických básniach, cítiť rozčarovanie nad zemianskou nečinnosťou a nechuťou zemanov zastávať vedúcu úlohu v národnom pohybe.Dôležitým Heslom jeho poézie je motív splývania – žičil si, aby zemania našli spoločný bod s roľníckym ľudom, z ktorého pôvodne vyšli. V realite sa však podľa Hviezdoslava stalo čosi celkom opačné: zemania sa nedokázali spojiť s ľudom, radšej preberali vzory priemyselnej buržoázie či uhorskej šľachty. V mnohých básňach, napríklad v „Herode“, či v jeho prózach, sa objavuje pohŕdanie pasivitou zemanov, ktorí uprednostňujú večierky a márnivý život pred aktívnou prácou pre národ.
Tento prístup bol v literárnych kruhoch mimoriadne dôležitý, pretože Hviezdoslav nielenže kritizuje úpadok zemianstva, ale poukazuje aj na jeho dôsledky: zanikanie národného povedomia, neschopnosť slovenských elít viesť ľud a formovať novú spoločnosť po roku 1848. Jeho postava Juraja Záborského z literárnej tvorby symbolizuje rozpor: pokus o prienik medzi svetom starých privilégií a novým demokratickým usporiadaním je márny, ak nie je podložený otvorenosťou k zmenám.
Hviezdoslavov pohľad je teda výrazne kritický – zemianstvo stratilo svoje poslanie, vzdalo sa vodcovskej role a skôr sa rozplynulo v nových spoločenských štruktúrach, často na úkor slovenského národného pohybu.
---
Kukučín – Realizmus, rozčarovanie a beznádej
Martin Kukučín patril k tým realistom, ktorí v otázke zemianstva hľadeli do očí pravde bez príkras. Z jeho pohľadu bola slovensko-uhorská šľachta už od konca 19. storočia v stave nezvratného úpadku, ktorý sa prejavil nielen stratou materiálneho zázemia, ale najmä rozkladom etických noriem.V dielach ako „Rysavá jalovica“ či „Keď báčik z Chochoľova umrie“ ukazuje Kukučín postavy zemanov ako ľudí, ktorí prichádzajú o majetky a postavenie, nie však len kvôli vonkajším okolnostiam – ich vlastná neschopnosť prijať moderné zmeny, utápanie sa v nostalgiách a neschopnosť pracovať vedú k postupnému zahnívaniu ich vrstvy. Zemianska hrdosť je často len prázdnou pózou bez skutočného základu.
Jedným z hlavných motívov Kukučína je rozpor medzi ideálmi minulosti a nevyhnutnou prítomnosťou – zemania sú živým dôkazom, že pokiaľ spoločenský pokrok nepríde znútra, zanikne nielen ekonomické postavenie, ale aj samotná identita vrstvy. Kukučínova vízia možností obnovy je skeptická, hoci si váži tradície; vidí však, že bez ich premeny v novom spoločenskom prostredí je každý pokus o obrodu odsúdený na neúspech.
---
Kalinčiak – Historická úloha a hodnota kontinuity
Ján Kalinčiak patrí medzi autorov, ktorí sa usilovali zachytiť zemianstvo ešte v jeho pôvodnej, hoci už ohrozenej podobe. Vo svojej prozaickej a esejistickej tvorbe často videl v zemianskom stave nositeľa národnej kontinuity a morálnych hodnôt. Na rozdiel od Kukučína či Hviezdoslava, jeho súd nad zemianstvom nie je výsostne pesimistický – snaží sa zachytiť, čo na tejto vrstve stálo za zachovanie.Kalinčiakova tvorba je charakteristická snahou obhájiť význam zemanov blízkosťou k ľudu, tradíciám a historickým koreňom slovenskej identity. Varuje však pred nebezpečím vyschnutia a vymiznutia tejto vrstvy – bez pevných hodnôt a kultúrneho povedomia nebude možné zachovať žiadnu formu identity. V prozaických dielach ako „Reštavrácia“ alebo v publicistike sa objavuje nostalgické volanie po jednotnosti a pokračovaní tradícií, pričom autor upozorňuje na potrebu modernizácie a morálnej obnovy.
Kalinčiakova vízia nápravy je spojená s návratom ku koreňom, hľadaniu spojenia s ľudom a zachovaniu reálnej hodnoty tradícií v meniacom sa svete.
---
Komparatívna syntéza: Od ideálu po deziluziu
Pri porovnaní pohľadov všetkých štyroch autorov sa objavuje niekoľko spoločných znakov – každý z nich si uvedomuje, že zemianstvo už nie je schopné samo napĺňať úlohu vodcu národa. Rozdielne je však vysvetlenie tohto úpadku. U Vajanského je veľký podiel viny kladený na vonkajšie vplyvy a slabú spoluprácu s inteligenciou; Hviezdoslav dáva dôraz na vnútornú pasivitu a etickú vyprázdnenosť; u Kukučína prevláda realizmus a skepsa voči možnostiam obnovy; Kalinčiak stále verí v obnovu cez návrat k tradíciám.V otázke budúcnosti zemianstva sa tak názory rozchádzajú – Vajanského optimizmus kontrastuje s beznádejou Kukučína, Hviezdoslavov skepticizmus so snahou Kalinčiaka udržať aspoň hodnotový odkaz.
---
Záver
Motív zemianstva v slovenskej literatúre stelesňuje zápas o národnú identitu, hľadanie spoločenských elít aj reflexiu prechodovej doby. Každý zo spisovateľov vnesie vlastné hodnotenie, vlastnú odpoveď na otázku, či je možné nájsť nové miesto pre zanárajúcu spoločenskú vrstvu. Vajanský dúfa v obnovu cez spojenie tradície a modernosti, Hviezdoslav varuje pred pasivitou, Kukučín kritizuje beznádej a nečinnosť, Kalinčiak ponúka cestu návratu k hodnotám.Téma zemianstva rezonuje aj dnes. Vzťah k minulosti, význam tradícií a hľadanie nových elít sú dnes rovnako aktuálne ako v 19. storočí. Umenie, ktoré zachytáva tieto procesy, nielen uchováva kultúrnu pamäť, ale otvára otázky o našom ďalšom smerovaní. Pre budúci výskum je inšpiratívne skúmať nielen konkrétne diela, ale aj širšie procesy spoločenskej premeny, ich obraz v literatúre a možné paralely so súčasnosťou.
Napokon, zemianstvo zostáva – aspoň vo svete umeleckom – hlbokým symbolom identity, ktorú nemožno jednoducho stratiť bez toho, aby sme ju najprv dôkladne poznali, preskúmali a pochopili v celej jej komplexnosti.
---
Príloha: Prehľad diel
- Svetozár Hurban Vajanský: Letiace tiene, Suchá ratolesť - Pavol Országh Hviezdoslav: Sonety, Herodes, prózy - Martin Kukučín: Rysavá jalovica, Keď báčik z Chochoľova umrie - Ján Kalinčiak: Reštavrácia, poviedky, publicistika---
Výberová charakteristika postáv Vajanského
- Imrich Jablonský: Prototyp zemana majúceho cit pre národné dobro, no ohrozovaného novými spoločenskými prúdmi. - Herman Bauer: Symbol vstupu kapitalizmu a cudzích vplyvov, antagonista v zmysle hodnotovej premeny. - Milko Holan: Predstaviteľ inteligencie, ktorá môže zachrániť tradičné hodnoty. - Mária Vanovská/Adéla Rybníčková: Ženy symbolizujúce lojalitu a nádej v spoločenskú obnovu.Týmto sa završuje pohľad na to, ako zemianstvo rezonovalo v slovenskom literárnom a kultúrnom prostredí a aký význam mu prisudzovali autori svojej doby.
Ohodnoťte:
Prihláste sa, aby ste mohli ohodnotiť prácu.
Prihlásiť sa