Príbeh zo školskej tašky: Pohľad na bežný deň žiaka
Typ úlohy: Slohová práca
Pridané: dnes o 15:29
Zhrnutie:
Preskúmaj školský deň očami tašky plnej učebníc a pomôcok. Naučíš sa vnímať každodenné školské zážitky z nového uhla pohľadu. 🎒
Deň v mojej taške
Úvod
V našom každodennom živote existuje mnoho vecí, ktorým nevenujeme veľa pozornosti, hoci sú pre nás nesmierne dôležité. Pre žiaka na Slovensku je jednou z najvernejších spoločníčok práve školská taška. Aj keď ju poväčšine chápeme len ako nevďačného nosiča kníh a pomôcok, v skutočnosti je to miesto, kde sa denne stretáva akýsi malý vesmír školských predmetov. Často si neuvedomujeme, že v zákutí tašky prebiehajú nevypovedané príbehy, plné drobných radostí, konfliktov aj unaveného mlčania.V tejto eseji sa pokúsim preniknúť do tašky a predstaviť si svet očami jej obyvateľov – učebníc, zošitov, pier, pravítok i ďalších školských „trosečníkov“. Už Jozef Cíger Hronský v príbehoch o Smelom zajkovi ukazuje, že aj zdanlivo obyčajné veci v sebe skrývajú dobrodružstvá, ak ich vnímame z iného uhla pohľadu. Vyberiem sa teda na cestu spolu so svojimi predmetmi, ktoré spolunažívajú v taške, prežívajú s nami každodenné skúšky a podávajú viac, než len tiché svedectvo o našej usilovnosti i lenivosti.
Cieľom tejto eseje je ukázať jeden obyčajný školský deň úplne inak – cez pocity a obrazy, ktoré by mohli mať samotné predmety, keby prehovorili. Popritom chcem ukázať, ako sa v taške zrkadlí celý môj študentský život: jeho neporiadok, očarenie, nervozita pred písomkami aj radosť z dobre zvládnutého dňa. V nasledujúcich riadkoch rozviniem ich ranné prebúdzanie, denné rozhovory a interakcie, aj večerné úvahy pred ďalším kolobehu povinností a radostí.
---
Ranné „prebudenie“ a príprava na deň
Keď ráno zasvieti slnko do môjho izby a ja ešte zadriemam pod paplónom, v kúte izby sa moje školské veci už pomaly chvejú očakávaním. Pred začiatkom vyučovania, ešte predtým než si navlečiem batoh na plecia, prichádza ich prvé spoločné zobudenie – rozzipsovanie tašky.Na samom vrchu si spokojne tróni zošit zo slovenčiny – hrdá, trochu opotrebovaná, no stále najaktívnejšia členka tejto spoločnosti. Po jej boku sa nervózne chveje matematická učebnica. Čaká ju totiž ťažký deň – dnes sa píše písomka. Naopak, starý dobrý zošit z dejepisu sa pomaly prevaľuje a ešte by si radšej pospal; predsa len, minulý deň bol dlhý, vyučovanie trvalo až do popoludnia a jeho stránky sú ešte unavené z celodenného otvárania a zatvárania.
Atmosféru v taške by som prirovnal k rannej atmosfére vo vestibule školy – niekto sa teší na spolužiakov, iný by najradšej zostal v posteli. Na chvíľu, keď skontrolujem, či mám všetko potrebné, sa všetky pomôcky pritisnú jedna k druhej. Peračník s perami, ktoré majú na starosti moje poznámky, si medzi sebou šepkajú: "Snáď dnes nebudeme musieť podpisovať poznámku…"
Keď sa však v taške vyskytne neporiadok – roztrhnutý zošit alebo chýbajúca učebnica – nastáva medzi predmetmi nervozita. Podobne, ako keď na hodine SJL Fehérka napomína triedu za zabudnuté domáce úlohy. Táto ranná organizovanosť (alebo chaos) predznamenáva, aký deň bude v taške vládnuť – pokojný či rozviaty a stresujúci.
---
Priebeh školského dňa očami predmetov
Ranné hodiny: Matematika a Fyzika
Ako prvý prichádza na rad kráľovná rozumu – Matematika. V mojej taške patrí medzi ťažšie váhy; nielen fyzicky, ale aj psychicky je dnes pod tlakom. Zatiaľ čo ju vyberiem na stole v triede, ticho povzdychne: „Zas mám písomku… snáď ma dnes žiak neponíži nevedomosťou.“ Fyzika po jej boku ticho povzbudzuje: „Neboj sa, veď žiak s nami doma trénoval. A aj keď sa niečo nevydarí, zajtra je nový deň.“Pozorujem, ako sa matematická učebnica na stole podvedome zvraští, keď cez ňu listujem v panike cez prestávku – podobne, ako mnohých z nás pokúša nervozita pred skúšaním. Fyzika si na chvíľu oddýchne – „dnes mám len zopár cvičení, ešte chvíľu zostanem medzi ostatnými“, hovorí pre seba. Susedia s dobrým vtipom – napríklad krabička na desiatu, ktorá poznamená: „Možno by pomohla čokoláda pred písomkou!“
Stred dňa: Slovenčina, Dejepis a cudzie jazyky
Ku slovu sa hlási Slovenčina – sebaistá a trochu panovačná, veď je denne v akcii. „Dnes máme diktát, pripravte sa všetci, dnes nie je priestor na oddych,“ poznamená a naladí ostatných do bojovej nálady. Zošit na slohové práce sa nadýchne: „Bola by som rada, ak žiak napíše niečo originálne, nie len obkukané frázy.“ Slovenčina je triednou šéfkou v mojej taške – jej pravidelnosť a rytmus určuje, ako usporiadane sú aj ostatné veci.Dejepis je starší pán – jeho rohy sú ohnuté, no pod týmto nánosom času drieme pokojná múdrosť. Počas dňa je často zabúdaný v útrobách tašky, občas sa však ozve – „Nebojte sa, ešte budem potrebný pred písomkou, poviem vám veľa dobrých príbehov zo starovekého Ríma či z našich dejín, podobne ako Dobšinský rozprával povesti deťom.“ Slabikár do literatúry, so smutným pohľadom, poznamená: „Ach, ako len rád by som zalistoval v kapitole o Jankovi Kráľovi, ale dnes ma preložili do dolného vrecka...“
Cudzie jazyky, francúzština alebo ruština, sú v taške trochu stranou – majú síce menej hodín, no ich farebné obaly vždy prinášajú nový závan vzduchu. Ich cvičenia a slovníky sú často zosunuté do kútika, no zakaždým ožijú, keď sa blíži jazyková hodina.
Popoludnie: Biológia, Hudobná a Výtvarka
Ku koncu dňa prichádza biológia, ktorá si pokojne povzdychne: „Poďme si pripomenúť, aký je dôležitý oddych. Podobne, ako telo po náročnej námahe potrebuje regeneráciu, aj my, zošity a učebnice, túžime po chvíli pokoja.“ Hudobná výchova prináša do tašky ľahkosť – poznámky o slovenských ľudových piesňach a notové zápisy žijú vlastným životom.Z pohľadu predmetov je popoludnie chvíľou, keď sa tešia na ukladanie na svoje miesto, na chvíľu sprítomnenia pokoja. V tejto fáze si najviac uvedomujem, že oddych je dôležitý nielen pre mňa, ale aj pre moje pomôcky. Ak im to doprajem – neraz ich oprášim, povyrovnávam a pozbieram gumy a ceruzky – sú vďačné a ich „život“ v taške je harmonickejší.
---
Interakcie a konflikty
Vo svete mojej tašky však nie je len pohoda. Prítomná rivalita medzi slovenčinou a matematikou je večná. Kým Slovenčina povie: „Veď ja som základ, všetci musia ovládať pravopis!“, matematika má protiargument: „Ale bez logiky by ste sa v svete stratili.“ Ich hádky však sú časom vždy vyriešené múdrosťou starého Dejepisu, ktorý utišuje: „Každý predmet má svoje miesto, všetci ste dôležití pre žiaka aj pre krajinu!“Podobne, ako v známej knihe „Môj macík“ od Márie Rázusovej-Martákovej, kde neživý predmet získa vlastný príbeh a city, aj v mojej taške by sa dalo nájsť mnoho menších drám. Občas sa niektorý predmet cíti odstrčený (napríklad zošit na výtvarku počas matematiky), inokedy sa pero stratí a spolu taška hľadá, kde zostalo.
Fyzické prekážky sa tiež podpisujú na ich nálade: pri rýchlom behu na autobus sa zošity naplnia otrasmi a nadávajú. Perá s tuhou vemi trpia, keď ich stlačím medzi ostatné veci. Zle zbalená taška je ako dom, v ktorom vládne chaos.
---
Záver
Keď na konci dňa otvorím tašku doma, jej obyvatelia sú unavení, no spokojní. Učebnice a zošity, ktoré dostali svoju šancu zažiariť na vyučovaní, si spokojne oddýchnu. Ostatné si povedia: „Dnes to síce nevyšlo, no zajtra je nový deň!“Táto symbolická starostlivosť o tašku a jej obsah má väčší zmysel, než sa na prvý pohľad zdá. Každý predmet si zaslúži našu úctu – nielen preto, že je drahý alebo vzácny, ale preto, že je bránou k vedomostiam a skúsenostiam. Starostlivá organizácia (ako nás učia všetci triedni učitelia na Slovensku) nie je len o dobrom pocite, ale aj o úcte k učeniu samotnému.
Keby sme vnímali svoju tašku a jej obyvateľov nie len ako veci, ale ako svojich každodenných pomocníkov, možno by sme sa k nim správali láskavejšie. Každý malý detail – uprataný peračník, zalepený zošit, dobrý slovník – vedie k tomu, že náš školský deň je pokojnejší a úspešnejší.
A tak sa spolu s mojou taškou a jej „obyvateľmi“ chystáme na ďalší deň – možno to bude voľno, možno opäť rušný školský kolobeh. Tak či onak, viem, že ak jej doprajem oddych a rešpekt, odmení sa mi verným spolubytím počas celého môjho štúdia.
---
Ohodnoťte:
Prihláste sa, aby ste mohli ohodnotiť prácu.
Prihlásiť sa