Ako ja a naša trieda chránime Zem: Zodpovednosť mladých
Typ úlohy: Slohová práca
Pridané: dnes o 8:36
Zhrnutie:
Objav, ako ja a naša trieda chránime Zem a prečo je zodpovednosť mladých k prírode dôležitá pre našu spoločnú budúcnosť.
Ja, naša trieda a Zem
Úvod
Keď sa ráno, ešte ospalý, zobudím a vykročím na cestu do školy, málokedy mi príde na myseľ, že každý jeden deň spôsobujeme Zemi menšie či väčšie rany. Nepremýšľame nad tým, koľko odpadu vyhodíme, či necháme svietiť lampu v prázdnej izbe, alebo koľko papiera minieme na zdanlivo nepodstatné poznámky. Táto téma, aj keď sa zdá na prvý pohľad samozrejmá, je dnes dôležitejšia než kedykoľvek predtým. Planéta Zem, naša spoločná domovina, už dávno nie je samozrejmosťou – jej budúcnosť závisí od nás, mladých ľudí, aj od celých kolektívov, ako je naša trieda.Mojím cieľom v tejto slohovej práci je zamyslieť sa nad tým, ako ja sám a spolu so svojimi spolužiakmi pristupujeme k životnému prostrediu – či už vedome alebo pod vplyvom bežných návykov. Chcem sa podeliť o to, čo ma na tejto téme najviac znepokojuje a povzbudiť k premýšľaniu nielen seba, ale i ďalších, ktorí čítajú tieto riadky. Ochranu prírody vnímam ako morálnu povinnosť i výzvu našej generácie.
Ja a moja úloha vo vzťahu k Zemi
Keď sa zamyslím nad mojím bežným dňom, uvedomím si, že nie som len žiak, ktorý nosí ťažkú školskú tašku a má predsavzatia písať si úlohy načas, ale aj človek, ktorý chce žiť zodpovedne voči Zemi. Ráno si vo fliaši naberám vodu z filtra, aby som si nemusel kupovať balenú v plastoch. Doma ma mamka niekoľkokrát napomenula, aby som triedil odpad, dokonca mi raz dovolila sledovať dokumentárny film o znečistení oceánov. Priznám sa, že nie vždy sa mi darí všetko robiť správne – niekedy zabudnem vypnúť počítač alebo zahodím papier tam, kde by mal ísť plasty. Ale snažím sa tieto zlozvyky priznať a postupne meniť.Najviac ma ovplyvnil školský projekt, kde sme v skupinkách sledovali odpad vznikajúci počas týždňa v našich rodinách. Po prejdení výsledkov mi ostalo smutno – aj keď sa to nezdá, každý z nás vyprodukuje za krátky čas veľa odpadu, ktorý často končí na skládke. Príbehy ako v novele Príhody včielky Majky z kníh Jozefa Cígera Hronského mi zároveň ukázali, že príroda má svoj osobitý život a cit.
Bojím sa, čo bude v budúcnosti, keď sa situácia nezmení, ale snažím sa vidieť nádej v malých krokoch. Zmenšil som si spotrebu plastových výrobkov, nosím svoju tašku na nákup, a keď sa s kamarátmi vyberieme do lesa, vždy si zoberieme aj vrecia na odpadky. Viem, že tieto drobnosti môžu byť na prvý pohľad malé, ale ako povedal ekológ Milan Žiak na stretnutí s našou triedou: „Veľké zmeny sa začínajú malými skutkami, ktoré môže urobiť každý z nás.“
Naša trieda – spoločenstvo s rôznymi postojmi k Zemi
Naša trieda je ako smiešna, ale aj typická zmes rôznych názorov a postojov. Sú medzi nami takí, ktorí sú otvorení diskusii o ochrane Zeme – tí sa radi zapájajú do školských projektov o triedení odpadu, debatách i tematických súťažiach ako Enviromisie alebo deň Zeme. Potom sú tu žiaci, ktorých tieto témy vôbec nezaujímajú; niekedy dokonca tvrdia, že ich planéta netrápi, lebo oni sú len „malí“. Ich nezáujem je často spôsobený nedostatkom informácií alebo pocitom, že jeden človek nič nezmení.Dôležité však je, že aj napriek tejto rôznorodosti sme zažili niekoľko chvíľ, kedy sa nám podarilo zjednotiť. Bolo to najmä v rámci školského projektu, keď sme s triednou pani učiteľkou Sadloňovou zbierali starý papier pre Detvianske noviny. Dokonca sme si vytvorili „eko-hliadku“, ktorá dohliadala na to, či sa v triede triedi odpad. Najhorlivejší žiak bol Peter, ktorý navrhol urobiť štatistiku, koľko plastov vyhadzujeme týždenne a potom to graficky znázorniť na nástenke pri tabuli. Táto aktivita nás nielenže spojila, ale aj motivovala zamyslieť sa nad tým, ako naše kolektívne úsilie môže priniesť viditeľnú zmenu.
Pri všetkej tej snahe sme sa stretli aj s prekážkami – nie každý chcel dodržiavať dohodnuté pravidlá. Niektorí tvrdili, že triedenie alebo šetrenie je „otrava“, iní sa sťažovali, že to trvá dlhšie. Najväčším problémom bola apatia, prípadne nevedomosť. Preto by som navrhoval, aby sme do budúcnosti vymysleli viac zábavných a hravých foriem environmentálnej výchovy, možno v podobe súťaží alebo jednodňových výletov do prírody, kde by sme priamo zažili, prečo sa o Zem starať.
Zem – naša spoločná domovina, ktorej zdravie závisí od nás všetkých
Pri pohľade do správ alebo pri čítaní rubrík o prírode v časopise Slniečko či Dúha sa človek nemôže ubrániť pocitu úzkosti. Hovorí sa tu o tavených ľadovcoch, vysychajúcich slovenských riekach i mizejúcich lesoch na Horehroní. Klimatická zmena je už reálnou súčasťou aj našich životov – sucho v lete ohrozuje úrodu, silné búrky zas menia krajinu, ktorú sme kedysi poznali. Nemusíme chodiť ďaleko do sveta, aby sme videli následky nezodpovedného správania – stačí si porovnať fotografie Tatier pred desaťročiami a dnes.Je preto veľmi dôležité, aby sa povinnosť postarať sa o Zem nepovažovala za niečo nudné a vzdialené. V skutočnosti životné prostredie ovplyvňuje kvalitu nášho každodenného života – čistý vzduch, pitná voda, zelené plochy v mestách. Mladí ľudia majú výnimočnú možnosť ovplyvniť svoje okolie. Vďaka výučbe biológie, geografie alebo environmentálnej výchovy vieme, čo je potrebné zmeniť, a vieme sa zapojiť do rôznych aktivít: napríklad čistenie parkov, zber odpadu či kompostovanie v školských záhradách.
Na Slovensku vzniká mnoho iniciatív vedených deťmi a mládežou, ako napríklad Zelená škola či Lesoochranárske združenia. Tieto aktivity nám dávajú priestor ukázať, že nám osud Zeme naozaj nie je ľahostajný. Dievčatá z vyšších ročníkov v našej škole sa zapojili do projektu „Záhrada pre včely“ a vysadili bylinky, ktoré lákajú opeľovače, čo je krásny príklad toho, ako možno začať meniť svoje okolie.
Záver
Premýšľajúc nad tým všetkým, cítim zodpovednosť aj nádej. Uvedomil som si, že jediná cesta, ako ochrániť našu planétu, je začať od seba a inšpirovať aj ostatných – spolužiakov, rodinu, priateľov. Zem je krehká, ale zároveň nám každý deň dáva nekonečné možnosti naučiť sa žiť lepšie a zodpovednejšie.Preto vyzývam každého, kto si túto prácu prečíta – skúsme každý začať maličkosťami: nevyhadzujme jedlo zbytočne, nevypíname svetlo až po napomenutí, ale zvyknime si to automaticky. Zapojme sa do čistenia prírody, pestujme aspoň jeden strom. Dajme svetu najavo, že aj mladí ľudia na Slovensku vnímajú Zem ako svoj domov a dokážu byť vzorom aj pre dospelých.
Naša trieda môže byť miestom, kde sa menia návyky a rodia sa nové nápady. Každý jeden z nás je dôležitý – a aj keď sme len „malí“, naše skutky môžu byť veľké. Dôležité je nestratiť vieru. Pretože, ako píše Andrej Sládkovič v Maríne: „Ten žije, kto miluje!“ Milujme teda našu Zem nielen slovami, ale najmä skutkami.
Ohodnoťte:
Prihláste sa, aby ste mohli ohodnotiť prácu.
Prihlásiť sa