Sebacharakteristika: Ako vnímam samu seba a svoj vývoj

Typ úlohy: Slohová práca

Pridané: predvčerom o 12:05

Moja charakteristika – ako sa vidím

Vždy som vnímala, že to, ako sa poznáme, veľmi ovplyvňuje naše konanie, vzťahy i rozhodnutia. Možno práve preto sa v literatúre často stretávame s postavami, ktoré sa počas deja menia a vyvíjajú – spomeňme len Martina Pichandu z “Tisícročnej včely” od Petera Jaroša, ktorého skúsenosti nútia meniť postoj nielen k sebe, ale aj k iným ľuďom. Podobné skúšky života prežívame i my, hoci v menšom. Každý má za sebou vlastný príbeh.

Som študentka druhého ročníka gymnázia, mám šestnásť rokov, bývam s rodičmi a dvoma mladšími bratmi na okraji menšieho slovenského mesta. Odkedy si pamätám, bola som zvedavá a rada som všetko analyzovala. Dnes by som rada opísala, ako sa vnímam cez svoj vzhľad, vlastnosti, záľuby, ale najmä cez hodnoty, na ktorých mi záleží.

---

Moje vonkajšie ja – prvý dojem a výpoveď o osobnosti

Môj štýl je zmesou praktickosti, pohodlia a kúska rebelstva. Neobľubujem skrášľujúce doplnky ani okázalé módy – mám radšej, keď môžem byť sama sebou. Mám pocit, že každý z nás by mal prostredníctvom obliekania vyjadriť svoju osobnosť, nie len slepo nasledovať trendy. Kedysi som túžila páčiť sa ostatným, dnes viem, že najdôležitejšie je cítiť sa dobre vo vlastnej koži. Tak to vnímam aj na škole medzi spolužiakmi – či už niekto chodí v športových mikinách alebo v elegantnejších šatách, je pre mňa dôležitejšie, aký je človek, než čo má na sebe.

---

Moje vnútro – vlastnosti, v ktorých sa spoznávam

Medzi moje silné stránky patrí určite otvorenosť – dokážem sa rozprávať s každým, kto sa so mnou dá do reči, a spolužiaci v triede často hovoria, že som priateľská a nápomocná. Nie je mi ľahostajné, keď niekto niečo rieši – keď napríklad niekto v triede plače alebo má problém so známkou, zvyknú za mnou prísť a ja rada poradím alebo aspoň vypočujem. Myslím si, že práve empatiu a schopnosť povzbudiť iných mi vštepila rodina. Otec mi vždy hovorí, že "dobré slovo nekladieš na váhu" a ja sa to snažím žiť každý deň.

Ďalej by som o sebe povedala, že som pomerne energická a optimistická osobnosť. Mám rada spoločnosť, rada sa smejem a viem rozosmiať aj ostatných – či už je to na tréningu alebo počas veľkých prestávok v škole. Zmysel pre humor ma zachraňuje v ťažších chvíľach. Pripomína mi to postavu z “Nevesta hôľ” Františka Švantnera, ktorá cez iróniu a žart dokázala uniesť bremená života.

To však neznamená, že nemám slabé stránky – som poriadne tvrdohlavá. Keď sa do niečoho zahryznem, len ťažko ma niekto presvedčí o opaku. Mama mi hovorí, že som "uporná ako mulica". Niekedy mi táto vlastnosť pomáha v škole, napríklad keď sa pripravujem na olympiády, no občas naruší vzťahy, keď sa neviem rýchlo prispôsobiť alebo ustúpiť.

Bojujem aj s náladovosťou. Mám dni, kedy by som objímala celý svet a dni, keď by som najradšej bola v izbe sama. Práve v takých chvíľach sa učím, že nie je hanbou si priznať slabosť a neodtláčať ľudí preč. Zistila som, že keď sa o svojich pocitoch rozprávam, všetko je ľahšie.

Tretia oblasť, ktorú musím spomenúť, je moja tendecia odkladať povinnosti – prokrastinácia mi spôsobila nejednu bezsennú noc pred dôležitými skúškami z matematiky či slovenčiny. Mám však systém: všetko si zapisujem do diára a hovorím si: “Začni aspoň na päť minút.” Prekvapivo často z piatich minút sú dve hodiny a radosť, že to mám za sebou.

Za slabosť považujem aj strach z priamych konfliktov. Radšej problémy zahladzujem, než aby som ich riešila priamo. Priznať chybu alebo sa ospravedlniť nie je pre mňa jednoduché, no vnímam, že práve to sú chvíle, kedy človek rastie najviac. Aj v slovenskej literatúre to poznáme: napríklad Miško z “Druhej triedy” Vincenta Šikulu sa naučí odvahu prijať následky svojich činov.

Z detstva som bola utiahnutejšia, dnes si viac verím, no stále bojujem s vlastnými obavami. Verím však, že z každej skúsenosti môžem čerpať poučenie do budúcnosti.

---

Záľuby, ktoré tvoria moju každodennosť

Nielen pohyb, ale i tvorivosť je pre mňa dôležitá. Milujem tanec, najradšej moderný alebo štýl street dance, kde môže každý vložiť do pohybu kúsok vlastnej osobnosti. Zároveň ma baví varenie a najmä pečenie sladkostí pre rodinu – to je môj spôsob, ako robiť radosť iným. Niekedy pri pečení chleba zabudnem na všetky povinnosti a užívam si voňavú kuchyňu. Práve v kreatívnych činnostiach cítim, že som “vo svojej koži” a nič ma nenúti držať sa predpísaných pravidiel.

Viem si oddýchnuť. Večer po náročnom tréningu alebo škole si rada ľahnem s knihou alebo si pustím seriál od Pavla Barabáša, ktorý spája prírodu a dobrodružstvo. Vtedy vnímam, aké dôležité je nájsť si čas na seba, oddýchnuť si a znovu sa dobiť energiou. Spánok nepodceňujem, hoci sa mi často stáva, že do noci dokončujem úlohy – to je môj “večerný rituál”.

Dôležité miesto v mojom živote majú aj ľudia. Rodina je mojím zázemím – hoci sa so súrodencami často hašteríme, viem, že v rozhodujúcich chvíľach držíme spolu. Zo školy mám pár blízkych kamarátok – vedia, že ma rozosmejú aj počas písomky z chemie. Kolektív vie človeka rozvinúť i “otrieť”, no v konečnom dôsledku práve pri ľuďoch zisťujem veľa o sebe.

---

Sebahodnotenie a pohľad do budúcnosti

Snažím sa každý deň byť lepším človekom než včera. Verím, že úsmev má moc meniť nielen svet, ale aj naše vlastné prežívanie. Ako raz povedal Miloslav Lichner: “Úsmev je už polovica odpovede.” Usilujem sa rozdávať úsmev nielen sebe v zrkadle, ale aj ľuďom, ktorých stretnem.

Do budúcna mám veľa plánov – chcem sa posúvať v športe, naučiť sa lepšie zvládať emócie, otestovať si štúdium v zahraničí, spoznať nových priateľov, ale hlavne nezabudnúť, kto som a čo je pre mňa dôležité.

Na záver chcem dodať, že každý by mal skúsiť zamyslieť sa, aký je – so všetkým dobrým, no i s chybami. Prijatie vlastných slabostí je základom rastu. Sebapoznanie je kľúč, ktorý odomyká dvere k lepšiemu vzťahu so sebou aj s okolím.

---

Rady pre písanie charakteristiky

Taká je moja charakteristika – obraz, ktorý možno o rok či dva uvidím trochu inak. Ale o tom je život: stále sa meniť, učiť a rásť.