Kľúčové znaky a význam svetovej romantickej literatúry
Typ úlohy: Slohová práca
Pridané: dnes o 8:22
Zhrnutie:
Objavte kľúčové znaky a význam svetovej romantickej literatúry, naučte sa o jej predstaviteľoch a spoločenskom vplyve tohto umeleckého smeru.
Svetová romantická literatúra
Úvod
Romantizmus je literárny a umelecký smer, ktorý sa objavil na prelome 18. a 19. storočia v dobe plnej spoločenských a politických otrasov. Vyjadruje najmä odpor človeka proti usporiadaniu sveta, ktoré začínajú definovať nové hodnoty – sloboda jednotlivca, dôraz na city, snaha o nájdenie zmyslu života za hranicou racionálnych argumentov. Tento smer mal hlboký vplyv na vývoj nielen európskej, ale i svetovej literatúry, keďže znamenal odklon od klasicizmu a osvietenstva so zameraním na osobnosť, prírodu, slobodu a často aj utrpenie. Cieľom tejto eseje je podrobne rozobrať hlavné charakteristiky svetovej romantickej literatúry, predstaviť jej dôležitých predstaviteľov, zásadné myšlienky, ako aj ich prejavy v odlišných kultúrnych a jazykových prostrediach, pričom osobitnú pozornosť budem venovať spoločenským súvislostiam, ktoré tento smer formovali.---
I. Historické a spoločenské pozadie romantizmu
Ak chceme porozumieť romantizmu, musíme sa najskôr ponoriť do doby jeho vzniku. Druhá polovica 18. storočia a prvé desaťročia 19. storočia znamenajú v Európe a vo svete sériu revolučných zmien – zánik feudálnych poriadkov, vznik buržoázie, šírenie myšlienok Francúzskej revolúcie s heslami „sloboda, rovnosť, bratstvo“, či prehlbujúce sa pocity odcudzenia moderného človeka. Tieto spoločenské otrasy zasiahli aj osobné životy jednotivcov. Skladali sa nové národy, menili sa hranice štátov a s nimi aj chápanie jednotlivca, jeho práv, povinností, nádejí a obáv.Romantizmus sa zrodil ako reakcia na osvietenstvo, ktoré vyzdvihovalo rozum, vedecký pokrok a univerzálne zákonitosti. Nová generácia tvorcov však začala preferovať cit pred rozumom, vnímala človeka ako jedinečnú bytosť s neopakovateľnými pocitmi. Romantici sa búria proti konvencii – odmietajú schematické pravidlá formy i jazyka, ktoré považovali za chladné a bezduché. Ich literatúra je často plná rozporov a silných emócií.
V slovenskom kontexte je typickým dokladom spoločenského pozadia romantizmu obdobie slovenského národného obrodenia, kde básnici a spisovatelia využili myšlienky romantizmu na prebudenie národného cítenia. V dôsledku tlaku maďarizácie a zápasu za uznanie slovenského jazyka čerpali z romantických princípov slobody, individuality a návratu k ľudu.
---
II. Filozofia a literárne princípy romantizmu
Základným znakom romantizmu je duchovný aj výtvarný únik od racionálneho sveta smerom k citu, prirodzenosti a fantázii. V dielach romantikov sa opakovane objavuje konflikt medzi snom a realitou, túžbou a skutočnosťou, pričom na rozdiel od predchádzajúcich období nie je tento konflikt hanobený, ale skôr oslavovaný.Posun k citovosti a imaginácii
Pre romantikov je cit jednou z najvyšších hodnôt. Rozum, ktorý kládlo osvietenstvo na piedestál, bol hodnotený ako nedostatočný nástroj poznania. To znamená, že dôležitými sa stali intuícia, vnútorná skúsenosť, vízie a fantázia. V romantickej literatúre preto nájdeme množstvo iracionálnych prvkov, symboliky a metafor. Príroda nie je len pozadie deja, ale často hlavný symbol, miesto, kde hrdina uniká pred spoločnosťou, aby našiel význam či útechu.Nový typ hrdinu
Ďalším výrazným znakom romantizmu je nový typ literárneho hrdinu. Romantický hrdina je silne individualistický, často nepochopený a odcudzený okolím, osamelý pútnik, rebel, zbojník, niekedy básnik, inokedy revolucionár. Jeho údel spočíva v neustálom zápase medzi túžbou po slobode a neúprosným tlakom spoločenských pravidiel. Typickým príkladom je hlavná postava Byronových básní (napr. Childe Harold), ale aj Goetheho Werther či neskôr slovenský typ zbojníka v dielach Janka Kráľa. Osud týchto hrdinov je väčšinou tragický, ale ich výnimočnosť a schopnosť trpieť a vzdorovať ich povyšuje na ikony celej epochy.Tematická rozmanitosť
Romantizmus obnovil záujem o históriu – nie však z pohľadu aristokracie, ale ľudu a jeho tradícií. Siaha do slávnych čias, rozvíja motívy slobody, lásky či smrti a často sa inšpiruje ľudovou slovesnosťou. Kontrast protikladov (krása a škaredosť, dobro a zlo) sa stal estetickým princípom, ktorý umožnil tvorcom prepojiť túžbu po ideáli s temným vedomím neúspechu.---
III. Vývoj a charakteristiky národných romantizmov
Anglický romantizmus
Na britských ostrovoch sa romantizmus prejavil ako búrlivé hnutie proti strohosti predošlých období. Titani, ako George Gordon Byron, Percy Bysshe Shelley či Samuel Taylor Coleridge, kládli na prvé miesto individuálnu skúsenosť, nezákonný vzdor a melancholickú úzkosť. Byronova skladba „Childe Haroldova púť“ je skutočným básnickým denníkom, kde sa odráža rozorvaná duša pútnika, jeho vzdor, smútok a hľadanie zmyslu života najmä v putovaní mimo domova. Symbolika lutény je v závere diela obrazom lúčenia sa s vlasťou, so všetkým známym, čo je však nevyhnutný predpoklad pre nájdenie nového.Shelley v básni „Odpútaný Prometeus“ vidí v tvorbe prvok boja za lepší svet prostredníctvom inšpirácie a idealizmu. Jeho filozofia spočíva v tom, že poézia môže ľudí povzniesť na vyšší stupeň slobody a šťastia, pričom mýtus využíva symbolicky a zároveň polemizuje s tradičným chápaním dobra a zla.
Nemecký romantizmus
V Nemecku bol romantizmus veľmi úzko spätý s hnutím Sturm und Drang a prudkou kultúrnou zmenou. Wolfgang Goethe je považovaný za praotca nemeckého romantizmu, jeho dielo „Utrpenie mladého Werthera“ je azda najikonickejším romantickým románom. Príbeh veľkej, nenaplnenej lásky, ktorá sa končí tragicky samovraždou hlavného hrdinu, je nielen protestom proti spoločenským normám, ale predovšetkým ľudskou výpoveďou o bezmocnosti cítenia v nespravodlivej dobe. Werther sa stal symbolom nepochopeného mladého človeka a spustil tzv. „wertherovskú módu“ – v Európe sa objavili dokonca prípady napodobňovania samovraždy literárnym hrdinom.Goetheho dráma „Faust“ rozvíja existenciálne otázky po zmysle života, poznaní, ale i temných stránkach ľudskej duše. Faust je hrdina, ktorý vymieňa pokoj za nekonečné poznanie, uzatvára zmluvu s diablom, a stáva sa symbolom večne hľadajúceho človeka rozpolteného medzi dobrom a zlom. Táto dráma inšpirovala množstvo ďalších autorov a jej filozofické podložie je prítomné v mnohých ďalších umeleckých odvetviach.
Vplyv romantizmu vo svetovej literatúre
Vo Francúzsku reprezentuje romantizmus Victor Hugo, v Poľsku Adam Mickiewicz a v Rusku Alexander Puškin či Michail Lermontov. Každý z nich preniesol do romantického diskurzu špecifickú podobu slobody, boja za národ, osobný i spoločenský konflikt – všetko to, čo utváralo kolorit a charizmu tohto smeru.---
IV. Literárne prostriedky a jazyk romantizmu
Jedným z najpozoruhodnejších prínosov romantizmu je prelom v chápaní jazyka a literárnej formy. Subjektívnosť výpovede vyúsťuje do častého využitia vnútorného monológu, odklonu od striktných pravidiel verša i rozprávania. Romantici radi pracujú s obraznosťou: často sa v ich opisoch nachádzajú prírodné scenérie (hory, lesy, rieky, blesky, hviezdy), ktoré odrážajú duševné rozpoloženie postáv. Prítomnosť symbolov (napríklad ruže ako symbolu lásky, búrky ako neklidu) je tak univerzálna, že sa stala neoddeliteľnou súčasťou výrazu tejto epochy.Nielen jazyk – aj štruktúra diel sa uvoľňuje. Lyricko-epická skladba, kde sa prepája príbeh s okamžitými náladami opisovanými v prvej osobe, sa stáva štandardom. Emocionalita je často až extatická, nespútaná pravidlami. Napríklad v slovenskej romantickej poézii Janka Kráľa nachádzame nielen búrlivé metafory boja za slobodu, ale aj odvolávky na ľudové rozprávky či balady.
---
V. Význam romantizmu v dejinách literatúry
Romantizmus zásadne prelomil hranice literárnych žánrov a rozšíril paletu tém – umožnil hovoriť aj o tom, čo bolo predtým vytláčané na okraj: utrpenie, šialenstvo, túžba po smrti, bieda chudobných či pocity outsiderov. V slovenskom kontexte sa romantizmus stal základom národného obrodenia – diela Kollára, Štúra, Hviezdoslava, Sládkoviča a mnohých ďalších dodnes tvoria jadro slovenskej kultúrnej pamäti.Okrem toho romantizmus vydláždil cestu ďalším smerom, ako je realizmus, symbolizmus, moderna. Zároveň je neustálym zdrojom inšpirácie – v jeho tradícii nachádzajú oporu mnohí autori i dnes. Najmä preto, že otázky slobody, individuálneho osudu, konfliktu medzi citom a spoločnosťou sú večné.
---
Ohodnoťte:
Prihláste sa, aby ste mohli ohodnotiť prácu.
Prihlásiť sa