Vplyv Jána Hollého na jazyk a literatúru národného obrodenia
Táto práca bola overená naším učiteľom: 25.01.2026 o 12:16
Typ úlohy: Slohová práca
Pridané: 22.01.2026 o 16:53
Zhrnutie:
Preskúmaj vplyv Jána Hollého na slovenský jazyk a literatúru národného obrodenia a objav jeho prínos pre kultúrnu identitu Slovenska.
Úvod
Obdobie slovenského národného obrodenia znamenalo zásadný zlom v formovaní moderného slovenského národa a jeho kultúry. V prvých desaťročiach 19. storočia prebiehal v Uhorsku zápas o právo na vlastný jazyk, literatúru a identitu. Bez literárnych osobností by tento proces ostal neúplný. Ján Hollý patrí medzi najvýznamnejšie postavy spomínaného obdobia, čím si dodnes zasluhuje našu pozornosť. Jeho dielo nielen že povzbudzovalo slovenské sebauvedomenie, ale zásadne ovplyvnilo jazykové aj literárne smerovanie našich dejín. V tejto eseji sa sústredím na rozbor osobnosti a práce Jána Hollého v kontexte slovenského národného obrodenia, venujem sa jeho vzťahom s ďalšími významnými osobnosťami (ako Ján Kollár a Pavol Jozef Šafárik) a podrobne sa zameriam na jeho význam v oblasti jazykovej reformy, ako aj na jeho literárny prínos. Pri analýze použijem porovnávaciu, jazykovú a literárnohistorickú perspektívu a budem vychádzať z dobových i súčasných kultúrnych súvislostí, ktoré slovenská spoločnosť dobre pozná.Kontext národného obrodenia na Slovensku
Slovenské národné obrodenie nemožno pochopiť bez znalosti vtedajších spoločenských podmienok. Na začiatku 19. storočia existovala slovenská spoločnosť v rámci mnohonárodnostného Uhorska, kde dominantné boli maďarčina a nemčina či latinčina v úradoch a čeština v literatúre. V prostredí, kde slovenský jazyk nebol ani úradným, ani uznávaným spisovným jazykom, sa čoraz výraznejšie hlásila potreba kodifikovať a pestovať slovenskú reč. Literatúra bola v týchto súvislostiach nástrojom kultúrnej i politickej emancipácie.Napríklad Anton Bernolák už koncom 18. storočia kodifikoval „bernolákovčinu“, variant spisovnej slovenčiny založenej na západoslovenskom nárečí. Jeho nasledovníci, medzi ktorých patrili aj takzvaní bernolákovci, sa snažili tvoriť a vydávať diela v tejto jazykovej forme. Ján Kollár a Pavel Jozef Šafárik, naproti tomu, uprednostňovali češtinu, považujúc ju za jazyk vhodný na nadnárodné slovienske snahy a literatúru vyššieho štýlu. Spor o jazyk bol v centre všetkých snáh. Práve v tomto prostredí začal pôsobiť aj Ján Hollý, ktorého úsilie prispelo nielen k rozšíreniu slovenčiny, ale aj k jej literárnemu zveľadeniu.
Osobnosť Jána Hollého
Ján Hollý sa narodil 24. marca 1785 v Borskom Mikuláši a už od detstva mal blízko k slovenskému jazykovému prostrediu a tradíciám. Študoval v Skalici, Trnave i Ostrihome, kde získal pevné základy v klasických i kresťanských vedách. Po štúdiu sa stal katolíckym kňazom a počas svojho života pôsobil v rôznych farnostiach, napokon zakotvil dlhodobo v Maduniciach. Okrem kňazskej práce bol mužom kníh, jazyka a písma.Hollý ostal verný bernolákovskej slovenčine a nebol ochotný podriadiť sa tendenciám preberať jazykové formy z češtiny. Jeho spor s P. J. Šafárikom o podstate slovenského jazyka je známy - Hollý považoval slovenský jazyk za svojbytný a dôstojný aj pre najvyššiu literárnu tvorbu. Týmto postojom odmietol myšlienku, že by slovenská literatúra mala aj naďalej využívať češtinu (respektíve tzv. reformovanú češtinu), keďže podľa neho slovenský národ má právo na vlastný literárny jazyk štandardizovaný na svojom základe.
Ján Hollý zohral zásadnú úlohu v pokračovaní rozvoja stredoslovenskej jazykovej normy, ktorú neskôr plne kodifikovali Ľudovít Štúr a jeho druhovia. Hollého konzistentné používanie bernolákovčiny v literárnej tvorbe upevnilo jazykové povedomie i sebaúctu slovenského spoločenstva.
Literárne začiatky a tvorba Jána Hollého
Na Hollého tvorbu pôsobili silne antické vzory a klasicistické pravidlá, čo dokazujú jeho rané preklady Vergíliových diel. Práve prekladanie bolo vhodným prostriedkom, ako skúmať potenciál slovenského jazyka a rozvíjať jeho štylistické možnosti. Hollý v tomto zmysle rozširoval slovenskú slovnú zásobu a obohacoval syntax svojho materinského jazyka o nové konštrukcie.Jeho prvá uverejnená kniha „Óda na svätého Alexandra Rudnaya“ z roku 1820 nebola len literárnym počinom, ale aj symbolom nádeje na uznanie slovenského národa v rámci Uhorska pod ochranou významných cirkevných predstaviteľov. Neskôr nasledovali eposy ako „Cyrilo-Metodiáda“, „Sláv“, „Svatopluk“ (1833) či „Jaroslav“. Najmä „Svatopluk“ je dielo s nesmiernym významom – Hollý v ňom epicky stvárňuje dávnu slávu Slovákov, obrancov vlasti a kresťanskej tradície, pričom jeho zámer siahne až k posilneniu historickej pamäti národa. Práca s hexametrom a kvalitatívne vysoká úroveň veršovania z neho urobila vrcholného predstaviteľa bernolákovskej literatúry.
Okrem epiky sa Hollý venoval aj lyrike a reflexívnej poézii; prostredníctvom básní však naďalej afirmoval vlastenectvo a dôležitosť slovenského jazyka ako nositeľa kultúrnej pamäti.
Porovnanie Jána Hollého s Jánom Kollárom a Pavlom Jozefom Šafárikom
Ján Hollý, Ján Kollár a Pavol Jozef Šafárik žili v rovnakej ere a všetci sa venovali kultúrnej a jazykovej emancipácii Slovanov. Hoci ich cieľom bolo povzniesť slovenský (prípadne „slovanský“) element, ich prístup sa významne líšil. Kollár, autor „Slávy dcery“, písal prevažne lyricky a používal češtinu – vnímal ju ako spoločný kultúrny jazyk Slovanov západného okruhu. Podobne Šafárik, významný slavista, veril v nadnárodný význam češtiny v slovanskom literárnom priestore. Hollý však zostal dôsledne verný slovenčine v bernolákovskej podobe a pokladal ju za plnohodnotný literárny médium.Zároveň všetkých troch spájala orientácia na antiku a obdiv ku klasickým žánrom. Hollý si však zvolil epiku ako hlavný žáner a prostredníctvom rozsiahlych eposov oslavoval národnú identitu, zatiaľ čo Kollár dával prednosť polytematickej lyrike a úvahám o osude Slovanstva. Práve rozdiely v žánrových preferenciách formovali aj recepciu ich diel v dobovej i neskoršej kritike.
Jazyková reforma a význam Jána Hollého pre slovenčinu
Hollýho špecifickosť spočíva aj v jeho práci s rytmikou a prozodickým systémom. Poézia v hexametri bola na Slovensku novinkou; Hollý musel využiť svoju tvorivosť, aby prispôsobil slovenský jazyk antickým metrickým pravidlám. Vyvinul osobitý prístup, vďaka ktorému dokázal premostiť archaické a národné prvky a ukázať, že slovenčina je schopná vysokých literárnych výkonov.Významný je aj jeho prínos k diskusii o jazykových normách – Hollý neuznával „reformovanú češtinu“, naopak, hľadal cestu k „čistej slovenčine“, ktorú pokladal za jazyk svojho ľudu i ako vyjadrenie jeho dôstojnosti. Tento postoj sa stal inšpiráciou pre generáciu štúrovcov, ktorých jazyková snaha vyvrcholila v uzákonení spisovnej slovenčiny na strednom nárečí.
Význam Jána Hollého v slovenskej literatúre a kultúre
Hollýho literárny odkaz je pozoruhodný svojou integritou – bol presvedčený o významnej úlohe básnika v spoločnosti, o sile slova a umeleckej pravde. Nepodliehal kompromisom v jazykovej otázke, čo bolo vtedajšie odvážne gesto. Jeho hlavným cieľom bolo povýšiť slovenský jazyk na úroveň umeleckého sveta, spojiť „malý“ národ s veľkými epochami dejín, a tým mu dodať sebavedomie.Hollý významne ovplyvnil jazykovo-kultúrne smerovanie Slovákov v 19. storočí. V jeho stopách pokračovali štúrovci, ktorí zavŕšili kodifikáciu spisovnej slovenčiny, vďaka čomu sa slovenská literatúra definitívne odpútala od češtiny. Hollý je preto s právom považovaný za jedného z najväčších slovenských básnikov obdobia obrodenia; jeho dielo je trvalo prítomné nielen v školských osnovách, ale žije ďalej v kultúrnatnom povedomí.
Záver
Ján Hollý sa vo svetle slovenského národného obrodenia javí ako kľúčová osobnosť nielen v literárnej, ale i jazykovej oblasti. Prostredníctvom svojej tvorby a nekompromisnej obrany slovenského jazyka zásadne prispel k formovaniu modernej slovenskej identity. Nedal sa odradiť sporom o jazyk a svojimi eposmi, prekladmi a významnými básňami pozdvihol slovenčinu medzi plnohodnotné literárne jazyky európskeho priestoru. Jeho práce boli inšpiráciou pre štúrovcov a pevne sa zaradili do kánonu slovenskej literatúry.Prínos Jána Hollého nie je možné podceňovať; jeho život i dielo sú dôkazom, že aj menšie národy dokážu vo vhodný historický okamih uchopiť svoj osud do vlastných rúk. Pre slovenskú kultúru a jazyk znamenal Hollý nielen zdroj hrdosti, ale aj dôkaz, že slovenská reč a literatúra majú svoju nezastupiteľnú úlohu v stredoeurópskom kultúrnom kontexte. Otvára tým dvere pre ďalší výskum a interpretáciu jeho odkazu aj v moderných spoločenských podmienkach.
Ohodnoťte:
Prihláste sa, aby ste mohli ohodnotiť prácu.
Prihlásiť sa