Naša planéta a budúcnosť: Zdravé prostredie v Európe
Táto práca bola overená naším učiteľom: 15.01.2026 o 17:53
Typ úlohy: Slohová práca
Pridané: 15.01.2026 o 17:04
Zhrnutie:
Zdravie a šťastie závisí od čistého prostredia. Zmena začína od jednotlivca – každý môže prispieť k zdravej a čistej Európe. 🌍
Zem pre všetkých, naša budúcnosť – zdravá a čistá Európa
Úvod
Čo človek najviac potrebuje k životu? Viacerí by možno spontánne odpovedali: peniaze, jedlo, zdravie, alebo bezpečný domov. Niekto by povedal priateľov či rodinu. Pravdou však je, že najviac človek potrebuje druhého človeka – žiaden život nie je úplný v samote. Ale ani tento vzťah nemôže existovať, pokiaľ nežijeme v prostredí, ktoré nám umožňuje rozvíjať samých seba, starať sa a deliť so svojimi blízkymi o radosť zo života. A práve preto – zdravé životné prostredie je základným predpokladom šťastného ľudského života aj spolunažívania na tejto planéte.Často sa však správame, akoby životné prostredie bolo akousi samozrejmosťou, ktorá tu bude stále, nech robíme čokoľvek. Zabúdame na jednoduchú pravdu: ak si okolo seba vytvoríme nečisté a choré prostredie, postupne budeme chorí a nešťastní aj my sami. Každý z nás by mal chápať význam ochrany životného prostredia. Ako hovorí slovenský klasik Rudolf Sloboda: „Človek je vždy tým, čo nosí v sebe a okolo seba.“ Naša budúcnosť a budúcnosť Európy závisí od toho, ako sa k svojmu okoliu a Zemi zachováme.
Prečo sa však zvieratá dokážu prispôsobiť prírode a žijú s ňou v súlade, zatiaľ čo človek často prírodu ničí a prispôsobuje iba sebe samému? Prečo si myslíme, že môžeme prírodu ovládnuť – ignorovať jej zákony, znečisťovať rieky, ničiť lesy? To je otázka, na ktorú by mala odpovedať nielen táto esej, ale každý zamyslený Európan i obyvateľ Slovenska.
---
Hlavná časť
1. Problém vzťahu človeka k prírode
Keď premýšľame nad vzťahom človeka k prírode, výrazne sa líšime od zvierat. Zvieratá majú svoju prirodzenosť, sledujú zákony dané evolúciou a nikdy neprerušia kolobeh života, ani zbytočne neničia svoje okolie. Napríklad jeleň žije v súlade s lesom, nikdy ho nezdevastuje. Vták si postaví hniezdo tak, aby čo najmenej narušil strom, na ktorom býva. Zvieratá žijú rozumne – prirodzene konzervatívne. Naopak, človek sa často správa tak, ako keby mu Zem patrila – rúbe lesy, ničí mokrade, znečisťuje zdroje vody, ničí krásu svojho okolia odpadkami.V našej každodennej realite sa stretávame s konkrétnymi spôsobmi, akými človek prírode škodí. Vzduch, ktorý dýchame, je znečistený chemickými výparmi z našich áut, tovární či vykurovania nekvalitnými palivami. Vody v riekach, ktoré ešte pred pár desaťročiami boli čisté, sú dnes plné odpadkov, igelitových sáčkov či chemikálií vypúšťaných z priemyslu. Neraz vídame vyklčované lúky a vyrúbané lesy, pričom zeleň je v mestách nahrádzaná betónom a asfaltom.
Dôsledky tohto konania sú katastrofálne. Nielenže sa zhoršuje kvalita nášho života – viac alergií, chorôb dýchacích ciest či nedostatku pitnej vody – ale zároveň ohrozujeme celú biodiverzitu, teda rôznorodosť života, na ktorej je stabilita prostredia závislá. Ako písal slovenský prírodovedec Jozef Dekrét Matejovie: „Lesy sú pľúcami krajiny a zdrojom obživy.“ Ak ich zničíme, dusíme nielen Zem, ale sami seba.
2. Rozumné úvahy vs. realita konania
Na teoretickej úrovni všetci vieme, že životné prostredie treba chrániť. V školách máme hodiny biológie a ekológie, kde sa učíme o recyklácii, obnoviteľných zdrojoch, hospodárení s vodou. Rôzne projekty či súťaže na tému environmentálnej ochrany sa stali bežnou súčasťou života škôl na Slovensku. Napriek tomu sa aj v roku 2024 stretávame s tým, že rozumné nápady často zostávajú len na papieri.Realita je taká, že slová nič nevyriešia, ak za nimi nenasledujú činy. Je síce pekné rozprávať o potrebe separácie odpadu, ale keď potom vyhodíme plastovú fľašu do lesa cestou na výlet, všetky naše úvahy strácajú hodnotu. Zmeniť naše správanie nie je jednoduché – znamená to vystúpiť zo zóny komfortu, zmeniť denný režim, odviezť triedený odpad na zberné miesto, možno použiť hromadnú dopravu namiesto auta či obmedziť spotrebu vody. Ale táto zmena je nevyhnutná. O tom hovoril aj bývalý prezident Andrej Kiska, keď zdôrazňoval, že Slovensko patrí medzi krajiny najvzácnejších vodných zdrojov v Európe a je na našich pleciach, či tieto dary zachováme.
3. Kritika prístupu „Oni by mali...“, „Mali by sme...“
Často počujem vo svojom okolí frázy ako „oni by to mali vyriešiť“, „mali by sme zaviesť nové zákony“ alebo „štát by mal viac investovať do ekológie“. Sú to slová, ktoré zhŕňajú zodpovednosť na niekoho iného – na politikov, samosprávy, ekológov. Pravda je však taká, že skutočná zmena vždy začína zdola – od jednotlivca.Každý z nás má moc prispieť k ochrane prostredia. Malý čin v mojej obci – napríklad odmietnutie plastových tašiek v obchode, usporiadanie čistenia okolia s kamarátmi alebo zasadnutie stromu – má veľký význam, keď sa pridajú stovky ďalších ľudí. Práve o tom je známa myšlienka našej folkovej pesničkárky Kataríny Koščovej, ktorá v piesni „Zem“ spieva: „Veľké veci začínajú malým gestom.“
4. Aktuálny stav a konkrétne príklady problémov v našom okolí
Stačí sa pozrieť okolo seba – na okrajoch slovenských obcí sa objavujú čierne skládky, popri lesných cestách sa povaľujú plastové fľaše, obaly od potravín či použité elektrospotrebiče. V mestách vidíme zaprášené chodníky a nezáujem o zeleň, keďže parky ustupujú parkovisku či novej výstavbe. Na dedinách sa síce ešte zachovalo viac prírody, ale aj tu vidno, že o environmentálnom povedomí zatiaľ nemožno hovoriť ako o samozrejmosti.Mnohí ľudia stratili cit pre krásu prostredia. Už si nevšimnú, ako vyzerá potok v strede dediny pokrytý plastovým odpadom, alebo že ešte pred pár rokmi na tom istom mieste rástli snežienky. Ťažko je dnes presvedčiť každého, aby začal separovať, rešpektoval okolie či nevypaľoval trávy, keď často chýba ochota meniť navyknuté stereotypy. Našťastie rastie počet spoločenských iniciatív, ako Deň Zeme alebo projekty organizácie Strom života. Žiaci slovenských škôl sa čoraz častejšie zapájajú do čistenia krajiny, čo je nádejné znamenie do budúcnosti.
5. Osobný záväzok – čo môžem urobiť JA?
Pri všetkých týchto úvahách sa rád zamýšľam nad vlastnou úlohou. Nemôžem meniť celý svet, ale môžem začať od seba. Rozhodol som sa, že nikdy nevyhodím odpadok na ulicu ani v prírode, radšej ho odnesiem a vytriedim. Ak pri prechádzke v lese objavím prázdnu plastovú fľašu, vezmem ju so sebou. Kvety zbieram len pohľadom, nie rukou – veď aj obyčajná sedmokráska má právo prežiť. Ak vidím, že kamarát odhodí papierik, slušne mu poviem, aby sa zamyslel nad svojím konaním. Možno sa mu to najskôr nebude páčiť, no verím, že osobný príklad je najlepšou motiváciou.Prečo si myslím, že takéto „drobnosti“ majú význam? Pretože zmena začína u každého z nás. Ako povedal Milan Rúfus: „Človek je tam, kde je jeho čin.“ Malým činom ja – malým činom ty – vzniká sila, ktorá dokáže zmeniť svet. Ak budeme všetci robiť málo, výsledok bude veľký. Nad Slovenskom, Európou aj celou Zemou potom raz opäť zažiari čistá obloha.
---
Záver
Naša budúcnosť i budúcnosť Európy závisí od vzťahu medzi ľuďmi a naším prostredím. Nemôžeme byť zdraví, šťastní a plní života, ak žijeme v chorom a špinavom prostredí. Každý z nás nesie zodpovednosť za to, v akom stave odovzdáme Zem ďalším generáciám. Netreba čakať na rozhodnutia vlády, veľké projekty či zázračné zákony – zmena je v našich rukách.Verím, že ak každý z nás prispeje svojím malým skutkom, doprajeme Zemi, Európe aj našej krajine krásnu a čistú budúcnosť. Budúce generácie si budú môcť užívať zelené lúky, čerstvý vzduch a čisté rieky, tak ako si ich ešte pamätajú naši starí rodičia. Vyžaduje to trpezlivosť a odhodlanie, ale odmenou je zdravie, krása krajiny i pocit, že sme prispeli k niečomu veľkému.
Preto vyzývam seba aj vás: Nepodceňujme svoju silu. Nevzdávajme sa pasívneho čakania na iných. Každý z nás môže byť aktívnym ochrancom Zeme na vlastnú päsť. Zem je pre všetkých a len na nás závisí, v akom stave ju zanecháme – sebe aj budúcim generáciám.
Ohodnoťte:
Prihláste sa, aby ste mohli ohodnotiť prácu.
Prihlásiť sa