Ako opísať literárnu postavu: Návod na charakteristiku pre stredné školy
Táto práca bola overená naším učiteľom: 15.01.2026 o 16:45
Typ úlohy: Slohová práca
Pridané: 15.01.2026 o 16:23
Zhrnutie:
Práca porovnáva postavy Nanu a Soňu, ich motivácie, osudy a význam v realizme ako zrkadlo ťažkého postavenia žien v 19. storočí.
I. Úvod
Literárna postava je jedným z najdôležitejších prvkov umeleckého diela. Práve cez postavy, ich konanie, myšlienky a vzťahy dokáže autor vyjadriť nielen individuálny ľudský osud, ale aj celkový obraz doby, spoločenských pomerov a základné ľudské hodnoty či zlyhania. V druhej polovici 19. storočia sa v európskej (a aj slovenskej) literatúre presadzuje literárny smer realizmus, ktorý vznikol ako reakcia na predošlé idealistické prúdy, hlavne romantizmus. Realisti sa rozhodli odhaliť skutočnú podobu sveta – nevyhýbajú sa zobrazovaniu biedy, nespravodlivosti či údelu tých, ktorí zostali na okraji spoločnosti. Práve v tomto období sa spisovatelia ako Émile Zola, Fiodor Michajlovič Dostojevskij, ale aj slovenskí realisti (napríklad Pavol Országh Hviezdoslav či Terézia Vansová), sústreďujú na čo najpravdivejšie zobrazenie charakterov a ich vnútorných bojov.Literárne postavy sú tak v realizme zrkadlom skutočného sveta so všetkými jeho stratami, pokrivenosťami a niekedy až surovou pravdou. Ich príbehy nám často umožňujú nahliadnuť pod povrch krásy a vidieť, akú cenu má ľudský život v spoločnosti plnej rozporov. Dve výrazné ženské postavy európskeho realizmu – Nana z diela Émila Zolu „Nana“ a Soňa Marmeladovová z Dostojevského románu „Zločin a trest“ – predstavujú odlišné modely ženských osudov: Nana je rebelka, zvodkyňa, využívajúca svoje telo ako jedinú zbraň v boji s vlastným osudom i mužmi, ktorí ju obklopujú. Soňa je obetavá, ticho trpiaca dcéra alkoholika, ochotná podstúpiť aj tú najväčšiu obeť pre záchranu rodiny.
Cieľom tejto eseje je charakterizovať postavy Nany a Soňe, načrtnúť ich povahu, pôvod, motivácie a porovnať základné rozdiely medzi nimi, pričom osobitnú pozornosť venujem tomu, ako sú tieto postavy ukotvené v spoločenskom kontexte svojej doby a prečo sú pre realizmus i dnešného čitateľa tak významné.
---
II. Hlavná časť
A. Kontext spoločenského pozadia a charakter literatúry realizmu
Druhá polovica 19. storočia sa niesla v znamení obrovských spoločenských premien, rozvoja priemyslu, nárastu veľkomiest a s nimi spojených sociálnych problémov. Vo Francúzsku, Rusku, ale aj na Slovensku začali byť zrejmé priepastné rozdiely medzi spoločenskými vrstvami, urbanizácia vytvorila nové typy chudoby, vznikali robotnícke štvrte a rástla kriminalita. Práve to boli hlavné témy realistických autorov – nespravodlivosť spoločenských štruktúr, bezvýchodiskovosť chudobných, osud žien v patriarchálnom svete.Realisti sa nesnažili ponúkať úniky do sveta fantázie, ich cieľom bolo postaviť čitateľa pred holú skutočnosť. Poukazovali na sociálnu determináciu ľudských životov – teda myšlienku, že naša povaha a osud sú v značnej miere ovplyvnené prostredím, v ktorom žijeme. V slovenskej literatúre to vidíme napríklad u Hviezdoslavovho „Hájnikovej ženy“ či u postáv Terézie Vansovej alebo Boženy Slančíkovej-Timravy – ženy i muži zápasia s predsudkami, biedou či spoločenským nepochopením. Zároveň však tieto postavy nikdy nie sú jednorozmerné – ich vnútorný život, pochybnosti a túžby sú vykreslené do hĺbky, čo im dáva autentickosť a ľudskosť.
---
B. Spoločné znaky postáv Nany a Soňe
Obe postavy spája spoločensky podradné postavenie – prostitútky, ženy z chudobných pomerov, ktoré sa museli vyrovnávať s predsudkami i každodenným bojom o prežitie. Ich pôvod je poznačený alkoholom, násilím a chudobou – Nana vyrastala v rodine, kde bola svedkom krutosti a bitiek, Soňa bola dcérou alkoholika, ktorý sa prepíjal k smrti.Podstatný rys realistického zobrazenia je dôraz na fyzickú krásu ako atribút, ktorý môže byť požehnaním i prekliatím. Nana je v diele vykreslená ako výnimočne krásna mladá žena s výraznými črtami – jej krása je však nástrojom vzostupu i pádu zároveň. U Soňe je naopak krása opísaná skromne: belasé oči, bledá, detsky vyzerajúca tvár, nevinný a dobrosrdečný výraz. Krása je tak v realizme nielen estetickým prvkom, ale aj spoločenským faktorom – Nana vie svoju krásu zneužiť na dosiahnutie cieľov, Soňa je skôr nežná, pôsobiaca dojmom čistoty aj napriek svojmu zamestnaniu.
Túžba po inom živote spája obe – Nana prostredníctvom získavania peňazí a moci, Soňa cez udržanie základného ľudského dôstojnosti pre celú rodinu.
---
C. Rozdiely v pôvode a charakteroch
1. Rodinné zázemie
Nana už od detstva zažíva tvrdosť, nelásku a krutosť. Jej matka bola alkoholička a domácnosť bola plná bitiek a nespravodlivosti. To ju formuje do podoby mladej ženy, ktorá vo svete hľadá nápravu vlastného údelu cez využitie svojej atraktivity. Nana tak odmieta prijímať rolu obete a namiesto toho sa stáva aktívnou, až agresívnou hráčkou.Soňu Marmeladovovú život skúša iným spôsobom – po smrti matky a v opitosti ponorenom otcovi sa stáva jedinou živiteľkou rodiny. Namiesto vzdoru či hnevu sa rozhodne pre obetavosť. Jej východiskom je pokora, viera a láska k súrodencom.
2. Reakcia na životné podmienky
Nana sa vzpiera osudu. Mesto pre ňu predstavuje priestor, v ktorom môže dosiahnuť moc – aspoň nad mužmi, ktorí jej podliehajú. Nana vie, že jediné, čo má, je jej krása, a preto ju používa ako zbraň. Jej konanie je často motivované túžbou po odplate spoločnosti, ktorá ju nikdy neprijala medzi „slušných“. Nana okolo seba vytvára svet pretvárky, luxusu, márnotratnosti, no v skutočnosti je vnútri osamelá a zranená.Soňa je jej opakom – miesto rebélie volí cestu obete. Vstupuje na „ulicu“, aby uživila súrodencov, ale nikdy sa sama nenechá zničiť morálne. Svojich klientov nevyužíva, necíti nenávisť, ale skôr vinu a smútok. Jej jedinou útechou je viera v Boha a dôstojnosť, ktorú si zachováva aj vo chvíľach najväčšieho poníženia.
3. Charakterové rozdiely
Nana je impulzívna, sebavedomá, náročná, no zároveň v hĺbke duše neistá a citovo zraniteľná. Je stelesnením ženského „antihéroja“, ktorý nekoná podľa spoločenských očakávaní, ale podľa vlastných pravidiel. No každé víťazstvo, ktoré dosiahne, je duševne draho zaplatené.Soňa je chronicky dobrosrdečná, stála v hodnotách, tolerantná a mimoriadne citlivá voči cudziemu utrpeniu. Je prototypom ženskej mártyrky, ktorá nikdy nerezignuje na vnútornú morálku – jej sila je v duchovnej čistote, nie v vonkajšom odpore.
---
D. Postavy z hľadiska motivácií, vzťahov a vývoja: Nana
Nana je hnaná túžbou po odplate a materiálnej istote. Mužov vníma ako nástroje na sebarealizáciu. Je ochotná manipulovať, zvádzať, využívať tie slabosti, ktoré v nich vycíti. Jej vzťahy s mužmi sú povrchné, hoci sama prežíva aj momenty lásky a sklamania. Najbližšie rodine má len k svojmu synovi, ktorému sa však venuje iba nepriamo – peniazmi a darčekmi, nie citmi.Jej cesta je cestou zdanlivých víťazstiev – bohatstvo, sláva, pozornosť. Nakoniec ju však vlastný život i spoločnosť potrestá. Po sklamaní v láske, strate majetku a opätovnom ponížení prosí o odpustenie. Táto skúsenosť ju mení: už viac nie je len rebelkou, ale i ženou, ktorej zbytok citov a ľudskej dôstojnosti ostali zachované.
---
E. Postavy z hľadiska motivácií, vzťahov a vývoja: Soňa
Soňu poháňa obetavosť. V jej svete neexistuje priestor na nenávisť voči tým, ktorí jej ublížili. Rodina a jej blahobyt je najvyššou hodnotou – je ochotná obetovať aj vlastnú česť, aby zabezpečila deťom jedlo a otcovi opateru. Jej vzťah k Raskolnikovovi (hlavnej postave románu) je rovnako nenápadný, vyjadruje sa cez porozumenie, tichú láskyplnosť a povzbudenie k pokániu.Vývoj Sone je väčšinou ustálený – napriek všetkým utrpeniam zostáva morálne čistá. Nikdy neupadne do zatrpknutosti či krutosti. Stáva sa oporou iných, symbolom nevinnosti a viery, že aj na dne společnosti môže ostať človek hodný úcty.
---
III. Analýza významu postáv pre literatúru a spoločnosť
Nana a Soňa sú v literatúre realizmu symbolmi dvoch možností ženského osudu – Nana je rebelka, odmietajúca prijaté spoločenské normy, Soňa je obetavka, ktorá so všetkou skromnosťou prijíma svoj kríž. Obidve vystupujú ako komplexné osobnosti, nie sú iba bezduché figúrky slúžiace na opísanie problematiky chudoby alebo prostitúcie. Každá má svoje pohnútky, hodnoty, silné i slabé stránky.Ich príbehy poukazujú na diverzitu ženských charakterov v spoločnosti – na jednej strane žena ako prvok rozkladu (Nana), na druhej strane ako záchrany (Soňa). Slovenská literatúra reflektuje podobné typy – napríklad u Terézie Vansovej v „Sirota Podhradských“ žena zápasí nielen s materiálnou biedou, ale aj s očakávaniami spoločnosti. Ich osudy ukazujú, že ani v najťažších podmienkach nie je žena len obeťou, ale aktívnym činiteľom svojho života.
Obe postavy sú aj kritikou mentality doby – ukazujú ako spoločnosť trestá ženy, ktoré narušia hranice, prípadne ako ignoruje ich tiché utrpenie. Nana i Soňa nám pomáhajú pochopiť spoločenské fenomény ako prostitúcia, alkoholizmus či generačné biedy v hlbších súvislostiach. Realistické literárne postavy nám týmto dávajú do ruky zrkadlo, v ktorom môžeme vidieť vlastnú spoločnosť v celej jej zložitosti.
---
IV. Záver
Nana a Soňa predstavujú dve odlišné odpovede na údel ženy v nemilosrdnej dobe. Ich krása je darom i prekliatím, motivácie a osudy sú formované ťažkými životnými podmienkami, no ich reakcie na tieto podmienky vytvárajú ostrý kontrast. Kým Nana volí cestu odplaty a boja, Soňa obetuje samu seba pre blaho druhých.Pre literatúru realizmu sú takéto postavy zásadné – práve cez ne môžeme vidieť skutočnú tvár spoločnosti, jej predsudky i možnosti vnútornej očisty. Ich príbehy ukazujú, že hoci sú postavené do extrémne ťažkých situácií, ľudská dôstojnosť aj túžba po lepšom živote zostávajú prítomné. Slovenský čitateľ, ktorý pozná podobné osudy aj z domácej literatúry, sa tak môže ľahko stotožniť s ich príbehmi.
Študovať takéto postavy má zmysel nielen pre poznanie minulosti, ale aj pre lepšie pochopenie človeka ako nejednoznačnej, zložitej bytosti. Každý čitateľ by mal porovnať Nanu a Soňu s inými postavami – napríklad s Elenou z Kukučínovej „Dom v stráni“ alebo s Evinými hrdinkami Boženy Slančíkovej-Timravy – a zamyslieť sa, ako sa historická doba a spoločenské postoje premietajú do ich charakterov. To je cesta, ako literatúru žiť a nielen čítať.
Ohodnoťte:
Prihláste sa, aby ste mohli ohodnotiť prácu.
Prihlásiť sa