Hamlet od Williama Shakespeara — prehľad diela a kontext

Táto práca bola overená naším učiteľom: 24.01.2026 o 14:19

Typ úlohy: Referát

Pridané: 21.01.2026 o 6:10

Úvod

Shakespeare sa narodil v malom anglickom mestečku Stratford nad Avonou v roku 1564 do rodiny miestneho obchodníka. Už od mladosti získal dobré, najmä latinské vzdelanie na miestnej gramatickej škole, čo sa neskôr ukázalo v jeho bohatej jazykovej zručnosti a schopnosti čerpať zo starších literárnych a filozofických tradícií. Jeho prvé literárne kroky boli úzko spojené s londýnskym divadlom Globe, kde postupne prešiel od herca k uznávanému režisérovi i dramatikovi. Postupne sa stal členom kráľovskej družiny, čím si získal nielen slávu, ale aj uznanie samotného panovníka.

Hamlet patrí do skupiny Shakespeareových veľkých tragédií spolu s Othellom, Macbethom a Kráľom Learom. Odlišuje sa však práve svojím dôrazom na hlbokú psychológiu hlavného hrdinu, na filozofické otázky bytia a smrti a na komplexnosť morálneho sveta. Táto esej si kladie za cieľ preskúmať štruktúru Hamleta, jeho príbeh i postavy, hlavné motívy a hodnoty a samotný filozofický rozmer diela v kontexte európskej a slovenskej kultúry.

---

I. Kontext a historické rámce diela „Hamlet“

Politická situácia v diele je prudko rozkolísaná. Vláda prechádza do rúk Claudia po podozrivej smrti Hamletovho otca. V pozadí sa črtajú dynamické konflikty s Nórskom, čo pripomína napätia, aké pozná aj slovenská história – stačí si spomenúť na panovnícke boje v dobe stredovekých uhorských kráľov a nekonečné machinácie medzi jednotlivými šľachtickými rodmi. V podobnom duchu sa v Hamletovi odráža aj špecifická atmosféra korupcie a zrady, ktorá prerastá z politických sfér do osobných vzťahov.

Shakespearovské tragédie tradične skúmajú osud človeka v zrážke s vyššími silami, s vlastným svedomím i túžbami. Práve Hamlet je považovaný za najväčší príklad tragického hrdinu modernej doby: jeho hlboká pochybnosť a filozofické úvahy rozvíjajú žáner tragédie novým smerom, kde už nestačí ukazovať iba skutky, ale prvoradý je vnútorný rozpor a psychika postáv.

---

II. Dej a štruktúra Hamleta – podrobný prehľad

Ústredným konfliktom diela je Hamletova morálna dilema: má pomstiť vraždu otca, avšak vie, že pomsta je v rozpore s kresťanským učením i jeho vlastným vnútorným presvedčením. Namiesto okamžitého konania sa Hamlet ponára do hlbokých meditácií o zmysle života, smrti, ľudskej existencii. Nie náhodou práve scéna s legendárnym monológom „Byť či nebyť“ prežila stáročia ako vrchol premýšľania nad ľudskou úlohou vo svete.

Postup deja narúša Hamlet svojou predstieranou šialenosťou. Tá je súčasne taktikou na zmätenie nepriateľov a spôsobom, ako sa vyrovnať s vlastným utrpením. Hamletove vzťahy k ženám sú rovnako kľúčové: Gertruda, jeho matka, ho sklamala rýchlym vydajom za Claudia, Ofélia zasa trpí pod nátlakom svojho otca Polonia a brata Laerta i Hamletovými premenlivými citmi. Tragédiu dovŕši omyl, keď Hamlet zabije Polonia v domnení, že útočí na Claudia, čo spúšťa reťazec udalostí vedúcich k Oféliinmu šialenstvu a smrti.

Thomas Mann v „Tóni Buddenbrookovcov“ píše o tragédii zániku rodu; niečo podobné sa odohráva práve v Hamletovi: smrťou hlavných postáv zaniká celá kráľovská línia, otvára sa otázka zmyslu ľudskej existencie i spravodlivosti. Hamlet je vyhostený do Anglicka, no osud ho privedie späť. V poslednom dejstve dochádza k rozhodujúcemu súboju medzi Hamletom a Laertom, do ktorého majstrovsky vpletená otrávená čepeľ i víno vedú k reťazovej smrti Gertrudy, Laerta, Claudia i samotného Hamleta. Nakoniec prichádza Fortinbras, ktorý preberá moc a ponúka nový začiatok pre Dánsko – podobne ako v slovenských historických románoch nový panovník nastoľuje poriadok po chaose.

---

III. Hlavné postavy – charakterové analýzy

Claudius, Hamletov strýko a vrah kráľa, je ukážkou motivácie túžbou po moci. Jeho schopnosť manipulovať ľudí okolo seba, skrývať vlastnú vinu a hrať úlohu milosrdného panovníka aj za cenu ďalšej zrady, ho stavia do pozície typického renesančného zloducha, podobne ako to poznáme z Dobšinského rozprávok, kde sa zlo ukrýva pod krásnou maskou.

Gertruda, Hamletova matka, je postava vnútorne rozporuplná. Vie o Claudiovej vine? Alebo je naivnou obeťou, ktorá túži iba po pokoji? Jej ambivalencia sa nedá jednoznačne vyhodnotiť, čím ešte zosilňuje pocit neistoty a tragédie.

Ofélia je obrazom neviny i obete. Jej duševné zrútenie po smrti otca a po rozchode s Hamletom je ukážkou toho, ako tvrdý svet moci a intríg môže ničiť citlivého človeka. V jej postave rezonuje tragický ženský osud, s ktorým by mohla polemizovať i Marina z Kráľovej hole (Ján Botto), ktorá tiež doplatila na kruté pravidlá spoločnosti.

Polonius je typický „dvorský rádcovský intrigán“, neustále potmehúdsky manipulujúci s okolím, snažiaci sa zabezpečiť vlastnú výhodu. Jeho syn Laertes predstavuje protipól Hamleta – uprednostňuje rýchle rozhodnutia a pomstu miesto zdĺhavého uvažovania. Tým podtrhuje Hamletovu rozpoltenosť a komplikovanú psychológiu tragického hrdinu.

---

IV. Hlavné témy a motívy v diele

Šialenstvo, či už skutočné alebo predstierané, je jedným z rozhodujúcich motívov. Hamlet ho využíva ako masku, za ktorou premýšľa a plánuje. Ofélia pod tiahou udalostí podlieha pravému šialenstvu, čo slúži na kontrast medzi únikom z reality a skutočným nešťastím.

Život a smrť – Hamlet je text plný úvah o zmysle bytia. Slávny monológ „Byť či nebyť“ vystihuje vo svojom základe aj úvahy svetských filozofov, ale aj slovenského básnika Hviezdoslava, ktorý v „Krvavých sonetoch“ tiež rozjíma nad krutosťou sveta a márnosťou života.

Téma zrady a korupcie je v diele neustále prítomná – nielen v konaní Claudia, ale aj v morálnom rozvráte na dvore, kde sa každý ostražito chráni a podozrieva. Tento pocit rozkladu pripomína atmosféru v slovenskej rozprávke „Popolvár“, kde aj v utláčanom prostredí vznikajú hrdinovia so silným hodnotovým presvedčením.

A nakoniec, rodinné vzťahy tvoria základ celej tragédie. Hamletova sila i slabosť pramenia z jeho vzťahu k otcovi, matke i k Ofélii. Konflikt medzi lojalitou k rodine a vlastným pocitom spravodlivosti je univerzálny a aktuálny v každej rodine – ako by povedali autori slovenských psychologických románov 20. storočia.

---

V. Jazyk, obraznosť a dramatické prostriedky

Monológy sú esenciálnou súčasťou Hamleta – dávajú divákovi nahliadnuť do myšlienkového sveta postáv. Najväčšiu slávu si získal monológ „Byť či nebyť“, v ktorom Hamlet kladie závažné otázky, ktoré sa týkajú každého človeka – otázky o utrpení, smrti, úteku pred realitou.

Scénické riešenia v Hamletovi podmieňujú vznik dramatického napätia – konfliktné situácie, šialenstvo, scéna s divadlom v divadle, kde Hamlet priamo odhaľuje vinku Claudia, sú dôkazom prepracovaného dramatického umenia, ktoré dnes nájdeme aj v inscenáciách slovenských divadiel.

Zvláštnu úlohu má duch Hamletovho otca – ide o symbol svedomia, minulosti, ale i neodvratnej viny, ktorý núti hlavného hrdinu konať. V slovenskej tradícii by sme mohli nájsť paralelu k motívu blúdiacej duše v ľudových povestiach.

---

VI. Význam Hamleta v literatúre a kultúre

Filozofický rozmer Hamleta je unikátny – ide o jedno z prvých diel, kde je rozbor duše v centre pozornosti. Hamlet pokladá otázky, na ktoré neexistujú jednoduché odpovede, a táto hĺbka bola inšpiráciou pre autorov existencionalizmu či slovenského modernizmu.

Dielo sa dočkalo nespočetných interpretácií – aj na slovenských javiskách (Slovenské národné divadlo viackrát uvádzalo Hamleta v rôznych režijných a hereckých koncepciách), ale aj vo filme alebo balete. Vždy ide o nové spracovanie základného konfliktu – otázku pomsty, pravdy a individuálnej slobody.

Univerzálny význam Hamleta spočíva v jeho schopnosti nastoľovať večné, ľudské otázky – ukojenie túžby po spravodlivosti, vyrovnanie sa so smrťou, hľadanie zmyslu v zmätkoch sveta. Práve tieto témy ho robia trvalo aktuálnym.

---

Záver

Pre dnešného študenta je Hamlet výnimočne aktuálny. Každý z nás sa stretáva s pocitom bezmocnosti tvárou v tvár nespravodlivosti či so strachom zo zlyhania. Hamletov príbeh nás učí nielen pochybovať, ale aj hľadať zmysel v utrpení a nezabúdať na ľudskosť ani v najťažších situáciách. Preto by malo byť štúdium Hamleta nielen povinnosťou, ale skôr inšpiráciou na premýšľanie o vlastnom živote i svete okolo nás.

Kľúčovou výzvou je pozrieť sa cez literárne rámce a zamyslieť sa nad otázkami, ktoré Hamlet kladie: Čo je skutočná spravodlivosť? Kedy je pomsta správna? Aký zmysel má utrpenie? V dnešnej dobe plnej neistoty a zmätku tieto otázky nestrácajú nič zo svojej závažnosti a Hamlet ostáva jedným z najväčších divadelných i životných príbehov všetkých čias.