Prehľad špecifických porúch učenia a ich vplyv na školské zručnosti
Táto práca bola overená naším učiteľom: 15.01.2026 o 18:11
Typ úlohy: Referát
Pridané: 15.01.2026 o 17:59
Zhrnutie:
Práca opisuje typy špecifických porúch učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia), ich prejavy, príčiny a možnosti podpory v školách.
Úvod
Špecifické poruchy učenia a školských zručností (diagnostické označenie F80–F81 podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb) patria medzi najčastejšie odborné témy, ktorým venujú pozornosť učitelia, špeciálni pedagógovia, psychológovia i rodičia na Slovensku. Nie sú to univerzálne problémy, ale skôr veľmi rôznorodá skupina ťažkostí, ktoré majú spoločné to, že ovplyvňujú zvládnutie konkrétnych školských zručností – predovšetkým čítania, písania, počítania, ale aj rozvinutie rečových schopností či priestorovej orientácie. Dôležité je podotknúť, že ide o poruchy nezávislé od celkovej intelektuálnej úrovne dieťaťa; šikovné a bystré dieťa môže mať rovnaké problémy s čítaním ako jeho rovesník so zníženým intelektom, avšak príčina je iná.V našich školách sa často tieto ťažkosti nejaký čas pripisujú len nepozornosti, lenivosti či nedostatočnej výchove doma. Moderná pedagogika, ktorú reprezentujú mená ako Oľga Zelinková, Milan Kučera či Vladimír Šucha, však už dlho upozorňuje, že za špecifickými poruchami učenia stojí iný mechanizmus – neraz drobné, ťažko pozorovateľné odchýlky vo vývine mozgu (často označované ako ľahká mozgová dysfunkcia – ĽMD).
Téma je o to dôležitejšia, že deti so špecifickou poruchou učenia riskujú opakovaný školský neúspech, narušenú sebadôveru a zbytočné trápenie, ak ich problém nie je včas rozpoznaný a správne podchytený. V tejto eseji si systematicky rozoberieme najčastejšie typy špecifických porúch učenia, ich prejavy, možné príčiny a opatrenia, ktorými ich možno kompenzovať v školskom prostredí. Pri každej poruche uvediem konkrétne príklady zo slovenských škôl a metodických príručiek, čo prispeje k praktickému pochopeniu ich podstaty.
---
1. Definícia a klasifikácia špecifických porúch učenia
Špecifické poruchy učenia predstavujú kategóriu vývinových porúch, ktoré vznikajú spravidla počas osvojovania si základných školských zručností u inak zdravých detí s primeranou inteligenciou. Neznamenajú teda všeobecné zaostávanie alebo mentálnu retardáciu, ale selektívne oslabenie špecifických schopností – teda takých, ktoré sú pre školu zásadné.Do tejto skupiny radíme poruchy osvojenia reči (vývinová dysfázia), čítania (dyslexia), písania (dysgrafia), pravopisu (dysortografia), počítania (dyskalkúlia) a tzv. neverbálne poruchy učenia. Pri neverbálnych poruchách učenia je najčastejším prejavom slabá priestorová orientácia – dieťa si nedokáže predstaviť číselnú os, obrázok v priestore, má problém orientovať sa v prostredí školy, nezvláda skladať puzzle a pod.
Za mnohými špecifickými poruchami učenia sa ukrýva diagnóza „ľahká mozgová dysfunkcia“ (ĽMD). Táto sa prejavuje ako drobná odchýlka v dozrievaní určitých oblastí mozgu (napr. centrálneho nervového systému), čo vedie k narušeniu koordinácie, vnímania či jazykových schopností. Prítomnosť ĽMD vysvetľuje, prečo sa poruchy dotýkajú iba niektorých špecifických funkcií, nezaťažujú však celkový intelekt dieťaťa. V praxi je ich rozlíšenie dôležité najmä pri vypracúvaní individuálneho vzdelávacieho plánu.
---
2. Špecifická vývinová dysfázia
Vývinová dysfázia (nazývaná tiež špecifická vývinová porucha reči) znamená, že dieťa nie je schopné primerane rozvíjať reč, hoci má sluch v poriadku, normálnu inteligenciu a vyrastá v bežnom prostredí. Dysfázia je z hľadiska dôsledkov na budúci školský život jedna z najzávažnejších, pretože reč je základným médiom výučby. V slovenskom školskom prostredí sa učitelia často sťažujú, že „nerozumie pokynom“, „nedokáže zopakovať jednoduché vety“ alebo „odpovedá nelogicky“.Dysfáziu delíme na tri hlavné podtypy:
1. Ľahšia senzorická dysfázia (auditívnoverbálna diskriminácia): Dieťa má problém s rozlíšením podobných zvukov a slov; napríklad nerozlišuje medzi slovami „voda“ a „boda“, alebo reaguje iba na veľmi krátke, jasné pokyny. V kolektíve sa často stáva terčom posmechu kvôli čudnej výslovnosti.
2. Impresívna dysfázia: Hlavným problémom je neschopnosť rozumieť hovorenému slovu, nielen jeho obsahu, ale aj intonácii. Deti s touto poruchou nerozlišujú, či dospelý niečo oznamuje, pýta sa, alebo prikazuje. Typickým príkladom bolo dievča v druhom ročníku ZŠ, ktoré na otázku „Kde si položila zošit?“ odpovedalo: „Áno.“ Aj keď sa so spolužiakmi hralo, nerozumelo zložitejším pravidlám.
3. Expresívna vývinová dysfázia: Jedno z najviac viditeľných prejavov – chudobná slovná zásoba, neobratné vyjadrovanie, často „ukazovanie“ namiesto použitia slov. S týmto typom mala skúsenosť logopedička doc. Mária Kapalková, ktorá pri prvej konzultácii zistila, že chlapec vo veku 7 rokov pozná iba základné pojmy ako „mama“, „pes“, „hra“.
Pri podozrení na dysfáziu je nevyhnutné všímať si aj sekundárne prejavy – nereagovanie na otázky, zvláštnu prácu s pojmami, tichosť alebo naopak, prehnanú potrebu všetko napodobňovať gestami. Vyšetrenie logopédom je kľúčové.
---
3. Vývinová dyslexia
Vývinová dyslexia je pravdepodobne najviac diskutovaná špecifická porucha učenia nielen v špeciálnej pedagogike u nás, ale aj v rodičovských kruhoch. Učiteľka slovenského jazyka na základnej škole by povedala, že dyslektické deti robia „podivné chyby pri čítaní“, hoci poznajú písmená a snažia sa. Ide o narušenie schopnosti osvojiť a automatizovať čítanie, teda rýchle dekódovanie písaných symbolov do zvukovej podoby.Podľa prof. J. Langmeiera a J. Matejíčka, ktorí boli významnými osobnosťami česko-slovenskej vývinovej psychológie, hlavnými kritériami dyslexie je: - nápadné zaostávanie v čítaní, ktoré nemožno vysvetliť poruchou zraku, sluchu, mentálnou retardáciou ani nevhodnou výchovou, - výrazné ťažkosti s čítaním pod bežnými podmienkami bez ohľadu na úsilie, - sekundárne dôsledky – najmä opakované školské neúspechy a narušenie sebadôvery.
Každý pedagóg na Slovensku sa určite stretol so žiakom, ktorý číta „na slabiky“, zamieňa písmená (b–d–p), neskoro rozlišuje pravú a ľavú stranu, prípadne po niekoľkých vetách s čítaním úplne prestane. Typické sú prestávky uprostred slov, domýšľanie koncov, vynechávanie alebo pridávanie písmen.
Popri primárnych symptómoch (chybné čítanie, slabé rozpoznávanie písmen) sa objavujú aj sekundárne – poruchy sluchového rozlišovania, zrakovej diferenciácie (ťažko odlíšia „m“ a „n“). Nie je výnimkou, že dyslektickí žiaci píšu i čísla zrkadlovo (napr. 3 miesto E).
V slovenských školách sa výskyt dyslexie uvádza na úrovni 2–3 % žiakov (Zelinková, 2015), hoci niektoré regionálne štúdie hovoria až o 5 %. Presnú diagnózu stanovuje psychológ na základe testov čítania (napríklad Správny test čítania slova) a odborných vyšetrení. Preto, ako pripomína Milan Kučera, nie každý zlý čitateľ je dyslektik, avšak každý dyslektik potrebuje dlhodobú podporu.
---
4. Vývinová dysgrafia
Vývinová dysgrafia je špecifická porucha písania – dieťa má problém hlavne s technikou tvorby písma, aj keď jeho ruka je inak v poriadku. Typickými prejavmi sú pomalé, nečitateľné písmo, ťažkosti s usporiadaním písmen a ich proporciami, slabý úchop pera či prílišné tlačenie na papier. Často sa objavuje zároveň s dyslexiou, keďže písanie aj čítanie zdieľajú mnohé kognitívne procesy.V praxi učitelia všímajú, že dieťa s dysgrafiou vynecháva časti písmen (napríklad hornú časť písmena „b“), píše veľmi úzky alebo nepravidelný text a pri prepisoch robí veľa nepozorovaných chýb. V hodinách slovenského jazyka alebo matematiky jeho zošit býva neprehľadný. Ako uvádza prípadová štúdia zo ZŠ v Trnave (2021), chlapec Martin mal taký kŕč v ruke, že po jednej strane textu musel oddychovať a často prechádzal na tlačené písmo.
Pri dysgrafii sú často zasiahnuté aj ďalšie zručnosti – napríklad viazanie šnúrok, držanie príboru, výtvarná výchova alebo písanie na tabuľu. Táto porucha má významný dopad na dieťa, keďže neustále porovnávanie s ostatnými žiakmi spôsobuje frustráciu a niekedy až odpor k škole. V tomto prípade je účinná systematická práca s grafomotorickými cvičeniami, relaxácia ruky a trpezlivý individuálny prístup učiteľa.
---
5. Vývinová dysortografia
Vývinová dysortografia sa prejavuje ako neschopnosť zvládnuť pravidlá pravopisu, často pri súčasne priemernej schopnosti čítať a písať samotné písmená. V bežnej škole sa takéto dieťa javí ako „lenivé“, čo je veľká chyba – dysortografia je odborníkmi považovaná za najodolnejšiu na nápravu.Typické chyby pri dysortografii sú napríklad: - Fonetické chyby: Dieťa napíše slovo podľa toho, ako ho počuje („vačer“ namiesto „večer“). - Vizuálne chyby: Zamieňa si slová podľa písmen, aj keď znie správne („pričína“ namiesto „príčina“). - Zámienky písmen: Nahrádza jedno písmeno iným („voda“ za „boda“). - Vynechávanie/vkladanie: Vynecháva písmená („písa“ namiesto „písať“), prípadne pridáva („dołącz“ namiesto „doľahč“). - Sekvenčné chyby: Zamení poradie hlások v slove („klóbo“ namiesto „klobúk“). - Iracionálne chyby: Úplne nelogické slová bez jasnej fonetickej či vizuálnej podoby.
Kým na matematike môžu deti s dysortografiou uspieť, písomky zo slovenského jazyka, diktáty či slohy sú pre nich trápením. Práve tu je nutné, aby pedagógovia (i rodičia) narazili na vhodnú metódu podpory: využívanie vizuálnych pomôcok, tabuliek, didaktických hier (napr. skladačky slov a viet), povolených nápoved či menej hodnotených diktátov v testoch.
---
6. Súhrn a význam problematiky v praxi
Včasná diagnostika a systematická podpora detí so špecifickými poruchami učenia sú kľúčové nielen pre ich úspech v škole, ale aj ich budúcu sebarealizáciu. Najlepšie výsledky dosahujú školy, kde úzko spolupracujú učitelia so špeciálnym pedagógom a rodičmi – významný je tzv. individuálny vzdelávací plán. Podľa Zelinkovej (2015) individualizovanie cieľov a temp v učení umožňuje žiakom rozvíjať vlastné silné stránky a nezískať pocit neúspechu.Praktickými opatreniami sú: - používanie alternatívnych metód učenia (audio-nahrávky diktátov, interaktívne softvéry ako Včielka, Symboly či program Alf), - didaktické pomôcky – farebné podložky pod text, magnetické písmená, - logopedická alebo psychologická podpora pri výrazných poruchách reči, - pravidelné podporné skupiny pre rodičov a učiteľov.
V posledných rokoch pribúda aj legislatívna ochrana žiakov so špecifickými potrebami; zákon č. 245/2008 Z. z. (Školský zákon) zaväzuje školy rešpektovať diagnostické odporúčania CPPPaP a integráciu týchto žiakov do bežného kolektívu. Zvyšovanie informovanosti a odbúravanie predsudkov je však naďalej nutné, ako o tom svedčí veľká časť prípadov zanedbaných diagnóz na dedinských školách.
---
Záver
Poznať špecifické poruchy učenia nie je pre slovenského pedagóga luxus, ale nutnosť. Ide o diagnózy, ktoré neznamenajú lenivý alebo neprispôsobivý prístup žiaka, ale reálne neurologické či kognitívne ťažkosti s učením. Správna diagnostika a odborná, trpezlivá intervenica môžu rozhodnúť o tom, či z dieťaťa vyrastie zakríknutý dospelý, alebo sebavedomý človek, ktorý má šancu kompenzovať svoje oslabenia a naplno rozvíjať silné stránky – ako dokazuje mnoho úspešných Slovákov (napr. spisovateľ Daniel Hevier či speváčka Kristína Peláková, ktorí sa k svojim raným problémom s učením verejne priznali).Dôstojný prístup, dôsledná odborná prevencia, kvalitné metodické zázemie a angažovaní učitelia – to všetko sú kamene do mozaiky úspešnej integrácie žiakov so špecifickými poruchami učenia. Je našou spoločnou povinnosťou poskytovať im také prostredie, kde slabosť jednej schopnosti neznamená doživotný hendikep, ale výzvu, ktorú možno s pomocou prekonať.
Ohodnoťte:
Prihláste sa, aby ste mohli ohodnotiť prácu.
Prihlásiť sa