Literárna analýza románu Jozef Mak od Jozefa Cígora Hronského
Táto práca bola overená naším učiteľom: 15.01.2026 o 19:31
Typ úlohy: Dejepisná slohová práca
Pridané: 15.01.2026 o 19:12
Zhrnutie:
Román Jozef Mak zobrazuje tragický život obyčajného človeka, jeho utrpenie a osamotenosť v slovenskej dedine v prvej polovici 20. storočia.
Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak
Úvod
Jozef Cíger Hronský patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej medzivojnovej prózy. Narodil sa v roku 1896 v Zvolene a počas svojho života sa stal nielen známym prozaikom, ale aj publicistom, maliarom a pedagógom. Svojou tvorbou silno ovplyvnil slovenskú literatúru a jeho knihy sa stali súčasťou štandardu v našich školách. Medzi jeho najzásadnejšie diela patrí práve román „Jozef Mak“ z roku 1933 (knižne vyšiel v roku 1969), ktorý aj dnes patrí medzi najčastejšie analyzované a interpretované diela slovenskej literatúry.Román „Jozef Mak“ mapuje osudy prostého roľníka v slovenskej dedine v prvej polovici dvadsiateho storočia. Hlavnou postavou je Jozef Mak – obyčajný človek, ktorého život je sprevádzaný súžením, krivdami a neustálym bojom s osudom. Postava Jozefa Maka je symbolom „človeka-milióna“, akých Slovensko v minulosti, a paradoxne aj v prítomnosti, pozná nespočet – tých, ktorých život sa odohráva na pozadí historických udalostí a ktorých bolesť či obeta sú pre spoločnosť často neviditeľné. Osudy Jozefa Maka – nemanželské dieťa, pociťujúce od detstva nepriazeň rodiny aj spoločnosti, pasívne prijímajúce každý úder osudu – slúžia ako odraz tragického údelu obyčajného človeka na Slovensku.
Esej sa zameria na komplexnú charakteristiku Jozefa Maka, jeho konflikty a vzťahy s ďalšími postavami, analýzu najdôležitejších symbolov a motívov diela. Pokúsim sa ukázať, prečo je Mak archetypom trpiaceho človeka a ako Hronského dielo odráža dobovú realitu, z ktorej vyrastalo.
---
Charakteristika hlavnej postavy – Jozef Mak
Jozef Mak je ako protagonistom prostého, tichého človeka, ktorý „nikdy nevyčnieva z radu“, predstavuje slávny Hronského ideál „človeka-milióna“. Tento človek nie je ničím výnimočný, jeho život sa v mnohom prelína so životom iných roľníkov a drobných ľudí. Už sám autor ho charakterizuje vo vete: „Nuž všetkým ľuďom a vo všetkom dával za pravdu…“ (s. 96). Mak je typický svojou pasivitou – neodporuje okoliu, nebráni sa voči neprávostiam, stráca, čo mu je drahé, bez verejného vzdoru. Táto jeho vlastnosť nie je len slabosťou, ale zároveň tichým húževnatým vzdorom proti údelu – Mak všetko prijíma, hoci v duchu, priznáva si bolesť a trápenie.Zlomovým momentom v jeho živote bolo už samotné narodenie – je nemanželským dieťaťom, v dedinskej spoločnosti stigmatizovaný už od detstva. Obyvatelia dediny ani nevlastný brat Jano Mak mu nedajú pocítiť skutočnú blízkosť rodiny. Hronský zachytáva Makov osud slovami: „Narodil sa preto, aby trpel…“ Táto veta, ktorá rámcuje jeho život, symbolizuje údel človeka, vzorne prežívaný v súlade s tradíciou slovenského naturalizmu (napr. prepojený s dielami Boženy Slančíkovej-Timravy či Martina Kukučína, ktorí sa tiež zameriavali na osudy prostých ľudí).
Mak však nie je výhradne pasívny – jeho vnútorný svet je bohatý na pocity, túžby a lásky, aj keď ich nedokáže otvorene prejaviť. Miluje Marušu, hoci mu ho nakoniec preberie jeho brat Jano. Ožení sa s Julou Petriskovie, ku ktorej si dlho nemôže nájsť citový vzťah. Až po dlhých rokoch, pri chvíľach Julinej nemoci, si uvedomí, že práve ona bola jeho tichou oporou a jeho ozajstnou láskou. To len podčiarkuje jeho tragický osud – život strávený v tieni nesplnených túžob a životných sklamaní.
Zaujímavá je aj skutočnosť, že Mak prijíma nespravodlivosti od okolia, aj keď s nimi vnútorne nesúhlasí. Akoby si zvykol, že útrapy sú prirodzenou súčasťou jeho existencie. Tým je jeho charakter bohatý, vnútorne rozporuplný, no zároveň pravdivý. Mak je zrkadlom celej dediny, celej spoločnosti, kde utrpenie človeka býva často nevyslovenou normou.
---
Vzťahy Jozefa Maka s inými postavami
Jano Mak
Jano je nevlastný brat Jozefa Maka, človek vypočítavý, tvrdý a často krutý. Už od detstva na Jozefa žiarlil a podkopával ho. Neskôr mu ukradne lásku Maruši, vydá sa s ňou, a to všetko bez výčitiek svedomia. Ich vzťah je napätý, symbolizuje nielen rodinnú rivalitu, ale aj širšie témy – boj jednotlivca proti nespravodlivosti, nevľúdnosť spoločnosti. Jano využíva akúkoľvek situáciu vo svoj prospech a neštíti sa podraziť vlastného brata. Ich konflikt je symbolom bratovražedných sporov, ktoré poznáme aj z iných našich diel – napr. Hájnovej poviedky, či zo slovenských rozprávok.Maruša Meľošovie
Maruša je Makovou dávnou láskou, no keď je Mak odvedený na vojnu, vydá sa za jeho brata Jana. Jej postava je tragická nielen svojím osudom, ale aj premenou po vojne: choroba, alkoholizmus, neskrotná povaha. Maruša je symbolom nesplnenej lásky, ale aj nešťastnej ženy, ktorej život zničil nielen chudobou, ale aj vlastnou slabosťou. Jej pokusy opäť získať Jozefa po návrate z vojny spôsobujú komplikované situácie a odhaľujú Makovu neschopnosť robiť odvážne rozhodnutia. Jeho city k nej nikdy celkom nezmiznú, no zároveň už nikdy nezískajú plnú silu.Jula Petriskovie
Jula je mrzáčka s vyschnutou rukou, ktorá od detstva slúžila sestrám, čím bola v dedine žiaľ odsúdená na osamelý život. Jozef s ňou uzavrie manželstvo, hoci medzi nimi sprvu chýba skutočný cit. Postupom času sa však z Júli stáva partnerka v pravom zmysle slova – verná, oddaná, milujúca. Jozef si jej hodnotu naplno uvedomí až pri jej chorobe a blížiacej sa smrti, kedy všetko, čo preňho znamenala, vyjde na povrch. Jula je tak stelesnením tichej ženskosti, obetavej lásky a obete, ktorá prináša domov aspoň trochu pokoja a bezpečia.Hana Meľošovie
Jednou z mála, kto Jozefovi poskytne skutočnú náklonnosť, je jeho krstná matka Hana Meľošovie. Je pre neho akousi bútľavou vŕbou, oporou, výnimočne blízkou osobou. Jej smrť je ďalším tvrdým úderom pre Maka – aj ten málo istoty, čo mal, sa stratí.Vzťahy s týmito postavami ukazujú, aký je svet Jozefa Maka – plný bolesti, zrady, osamelosti, no aj odleskov tichej lásky a obety. Postavy v Hronského diele nie sú čiernobiele, každá žije svoju tragédiu.
---
Symbolika a motívy v diele
Motív utrpenia a izolácie
Mak je „milión“ – je všadeprítomný, bežný, pre väčšinu neviditeľný. Spoločnosť sa oňho nezaujíma, v podstate žije „mimo veľkých dejinných pohybov“. Jeho osud je vyjadrením utrpenia celej slovenskej dediny, obyčajných ľudí, ktorí sú často obetovaní mocnejším či dynamickejším jednotlivcom.Obraz ukrižovaných rúk
V diele sa objavujú slová o „ukrižovaných rukách“, čo je silný symbol obety, utrpenia a bezmocnosti. Odkazuje na motív Ježiša, ktorý svojím utrpením zachraňoval – no Makove utrpenie nie je ani vznešené, ani vykupiteľské, je skôr znakom bezvýchodiskovosti a prijatia údelu.Motív vojny
Jozef je narukovaný a vojna mu vezme blízkych, rozbije jeho sny. Ale aj keď sa vráti, domov už nikdy nie je tým domovom, ktorý opúšťal. Vojna tu predstavuje totálnu stratu istôt a ilúzií, je mechanizmom, ktorý mení charaktery a spôsobuje ďalšie nešťastie.Tragédia a smrť
Každý blízky Jozefov je v diele vystavený utrpeniu – či už krstná mama, nešťastná Jula alebo samovražedná Maruša. Všetko sa končí tragicky, prítomnosť smrti je v diele všadeprítomná; všetky radosti sú len krátke záblesky v dusnom prostredí dedinského života.Motív nesplnenej lásky a rodinných vzťahov
Jozefova láska k Maruši zostáva nenaplnená, čo preňho znamená ďalšiu ranu. Jeho manželstvo nie je založené na citoch, ale skôr na povinnosti a súcite. Napriek tomu sa v ňom rozvinú skutočné city, čo svedčí o spontánnosti a hĺbke Jozefovho prežívania.---
Osud Jozefa Maka ako odraz spoločnosti a historického obdobia
Jozefov život nie je len obrazom osobného trápenia, ale aj barometrom stavu spoločnosti v tehdejšom Slovensku. Dielo je zasadené do prostredia robotnícko-roľníckej krajiny v medzivojnovom období, keď život bol tvrdo poznačený chudobou, sociálnymi rozdielmi a tradíciami. Utrpenie Jozefa Maka vyplýva nielen z osobných vlastností, ale aj z tlakov spoločnosti, kde jednotlivci ako on nemali šancu na zmenu či protest – mohli len ticho znášať, že sú na okraji dejín.Hronský tu pracuje s prvkami expresionizmu, využíva podvedomie aj symboliku, ktorá vystihuje pocit osamelosti a bezmocnosti. Osud Jozefa presahuje individuálny rozmer – stáva sa archetypom skrytého, trpiaceho človeka v slovenskej spoločnosti, ktorého osud neslúži ako upozornenie na nespravodlivosť, ale skôr ako tichá pripomienka všednosti ľudského žitia. Práve v tom spočíva univerzálnosť a nadčasovosť Hronského diela – Mak je symbolom, ktorého podobu môžeme nájsť v akejkoľvek epoche slovenskej histórie.
---
Záver
Jozef Mak je stelesnením slovenského „každého človeka“ – je to postava, s ktorou by sa mnohí naši predkovia mohli stotožniť. Hronský geniálne vystihol mentalitu a atmosféru slovenského vidieka tej doby, kedy utrpenie bolo prirodzeným javom a pasivita jediným spôsobom prežitia. Vzťahy a postavy okolo Jozefa podčiarkujú jeho tragédiu a osamelosť, aj keď mu občas zasvieti do života mala iskrička nádeje v podobe Júly či krstnej mame.Ďielo, jeho symbolika a jazyk zostávajú silným svedectvom o dobe aj dnes. Hronský dokázal vytvoriť nadčasový obraz človeka, ktorý napriek všetkým krivdám dokáže niesť svoj kríž so zvláštnou dôstojnosťou. Práve v tejto obyčajnosti je Makova veľkosť – nie je hrdinom v tradičnom slova zmysle, no každodenným, tichým hlavolomcom veľkého ľudského údelu.
Z literárneho hľadiska hodnotím dielo veľmi vysoko – Hronský bravúrne prepojil psychologickú hĺbku, symboliku aj jazykovú expresivitu. Jeho dielo znesie porovnávanie s poviedkami Slančíkovej-Timravy a tematicky sa príbližuje aj naturalistickým dielam Kukučína. Pre mňa osobne je „Jozef Mak“ dôkazom, že aj zdanlivo bezvýznamný osud je neoddeliteľnou súčasťou veľkých dejín.
Dielo odporúčam každému, kto sa chce zamyslieť nad otázkami utrpenia, nespravodlivosti a významu obyčajného človeka v dejinách. Možno by bolo inšpiratívne porovnávať Jozefa Maka s inými slovenskými postavami „bytného malého človeka“, ako sú Adámkovie novely či ďalšie realistické prózy tohto období.
---
Doplnkové rady a tipy pri písaní eseje
- Pri citáciách odporúčam presné odkazy na konkrétne strany vydania, ktorým sa riadite. - Charakterizujte postavy v ich vzájomných súvislostiach, nezabúdajte na ich psychologickú prepracovanosť. - Symboliku ukrižovaných rúk, vojny či smrti vždy podložte konkrétnymi situáciami z románu. - Pozorne vnímajte historicko-spoločenský kontext, vždy je v diela Hronského prítomný. - Argumenty podkladajte faktami, nie všeobecnosťami – vždy ukážte, KTO, KEDY a PREČO niečo povedal či urobil. - V závere sústreďte svoje hodnotenie, vychádzajte z predchádzajúcich analytických častí a uzavrite úvahy logicky a jasne.---
Týmto spôsobom možno pochopiť a oceniť silu Hronského diela aj významný odkaz, ktorý jeho „Jozef Mak“ prináša ešte i dnešnému čitateľovi.
Ohodnoťte:
Prihláste sa, aby ste mohli ohodnotiť prácu.
Prihlásiť sa