Dostojevskij: Psychologická analýza Raskolnikova v Zločine a treste
Táto práca bola overená naším učiteľom: 21.01.2026 o 10:57
Typ úlohy: Analýza
Pridané: 17.01.2026 o 20:39
Zhrnutie:
Preskúmaj psychologickú analýzu Raskolnikova v Zločine a treste od Dostojevskij a nauč sa interpretovať vnútorný rozklad, motívy a morálne dilemy pre SŠ.
Zločin a trest: Medzi rozumom a svedomím — Psychologický rozklad v Raskolnikovovej tragédii
Úvod
Čo vlastne tvorí hranicu medzi tým, čo je dovolené, a tým, čo je odsúdeniahodné? Je človek schopný ospravedlniť vraždu, ak ju vykoná v mene vyššej myšlienky či dobra? Práve touto zásadnou otázkou nás vedie román „Zločin a trest“ od Fiodora Michajloviča Dostojevského, ktorý patrí ku klenotom svetovej aj slovanskej literatúry a je jedným z pilierov výuky literatúry na slovenských stredných školách. V tejto práci sa zameriam na psychologický rozklad hlavného hrdinu Raskolnikova, ktorý je rozorvaný sporom medzi intelektuálnym konštruovaním chladnej teórie a neodbytným hlasom vlastného svedomia. Budem sledovať, ako Dostojevskij prostredníctvom literárnych prostriedkov, kontrastných postáv a symboliky vytvára napätie medzi rozumovým ospravedlnením zločinu a morálnou neúnosnosťou jeho následkov.Literárno-historický kontext
„Zločin a trest“ vznikol v 60. rokoch 19. storočia, v čase, keď v Rusku panovali silné spoločenské nepokoje, priepastné rozdiely medzi chudobou a bohatstvom a zároveň sa medzi mladými intelektuálmi šírili reformné a radikálne myšlienky. Dostojevskij, ktorý sám osobne poznal biedu i moc politickej moci (z väzenia a vyhnanstva sa do literatúry vrátil hlboko otrasený), vytvoril dielo spadajúce do línie ruského realizmu, ale zároveň je považované za prelom v psychologizme románu. Dielo čerpá zo spoločenskej reality vtedajšieho Petrohradu — mesta, ktoré sa vo svojej špinavej, dusnej a odcudzenej atmosfére stalo dokonalým javiskom pre osobnú drámu. Dostojevského záujem o morálku, vieru, vinu i psychiku jednotlivca formuje jadro jeho tvorby a v „Zločine a treste“ nadobúda svoju zrelú podobu.Stručné zhrnutie deja
Príbeh mladého študenta práv Rodiona Raskolnikova začína v úzkostnom prostredí Petrohradu, kde v hĺbke sociálnej biedy a izolácie vykoná vraždu starej úžerníčky. Plánovaný „logický“ čin sa však nevydarí bezo zvyšku a v afekte zabije aj neplánovane jej sestru Lizavetu. Nasleduje sužujúci psychický rozklad — Raskolnikov lapený do pasce vlastného svedomia, chorôb a paranoidného strachu, sa zmieta medzi pravdou o sebe samom a snahou ujsť spravodlivosti. Do jeho života vstupujú osoby ako pokorná Sonja, vyšetrovateľ Porfirij, oddaný Razumichin či nešťastný Marmeladov. V závere Raskolnikov priznanie vyjadruje Sonji, necháva sa zatknúť a s pribúdajúcim časom v nútených prácach začína chápať pravý význam pokánia.Raskolnikov: Psychologický rozklad a konflikt medzi teóriou a svedomím
Raskolnikov je postava, ktorú by bolo možné, v tradičnej slovenskej maturitnej terminológii, označiť ako „komplexný hrdina s vnútorným rozporom“. Od začiatku románu cítime, že jeho intelekt je v neustálom konflikte s jeho citovým prežívaním. Sám sebe predkladá teóriu „výbornej osoby“: totiž, že výnimoční jedinci majú právo prekročiť morálne hranice, ak tým prospejú ľudstvu. Na intelektuálnej úrovni dokáže zdôvodniť smrť úžerníčky ako „nevyhnutnú obeť“, avšak už počas plánovania činu prepadá záchvatom úzkosti, nespavosti a horúčkam. Po vražde ho úplne pohltí psychologický rozpad: striedajú sa u neho chvíle delíria, paranoje, výčitiek svedomia i megalomanských predstáv. Dôležité sú Raskolnikovove sny (napríklad sen o dobíjaní kobylky), v ktorých sa projektuje jeho detinská túžba po nevinnosti i temnota činov. Dostojevskij často využíva vnútorný monológ, ktorý čitateľovi umožňuje ocitnúť sa priamo v Raskolnikovovej čiernej diere vedomia. Fyzické symptómy — malátnosť, bledosť, tras a zmätok — nie sú len prejavom choroby, ale manifestáciou duševnej krízy. Hoci Raskolnikov chce byť „nadčlovekom“, v konečnom dôsledku podlieha obyčajnému ľudskému svedomiu.Vedľajšie postavy: Typy mravného zrkadlenia a sociálne katalyzátory
Dostojevskij nevytvára vedľajšie postavy len ako rekvizity okolia, ale každé z nich hrá v Raskolnikovovej dráme osobitý katalytický význam. Sonja Marmeladovová stojí v centre duchovného rozmeru románu. Ako prostitútka, nútená okolnosťami zachraňovať rodinu, nestráca v sebe pokoru a vieru, čo ju robí žiarivým protipólom Raskolnikovovej pýchy a cynizmu. Práve jej schopnosť milovať i odpúšťať má transformačný vplyv na hlavného hrdinu. Scéna, kedy Sonja Raskolnikovi číta príbeh o vzkriesení Lazára, patrí medzi spúšťače jeho pokánia.Porfirij Petrovič, vyšetrovateľ, je ďalším psychologickým protivníkom Raskolnikova. Nepoužíva hrubú silu, ale premyslené otázky a psychologickú hru – v románe sledujeme dialógy plné dvojsmyslov, kde sa hranica medzi priznaním a odhalením stiera. Marmeladov, opilec zatratený spoločnosťou, predstavuje symbolickú kolísku biedy, ktorá tlčie v srdci ruského mestečka (a mnohých slovenských učňov analyzujúcich postavenie chudoby). Jeho tragický osud je zrkadlom spoločenskej krutosti.
Dunia, Raskolnikovova sestra, a Razumichin, jeho priateľ, predstavujú možnosti pozitívnej ľudskej solidarity. Dunia nesie váhu rodinnej zodpovednosti, pričom nikdy neklesne k ublíženiu druhému; Razumichin zasa ukazuje, že úprimná láskavosť a nezištnosť nie sú v románe len ozdobou, ale životaschopnou alternatívou k asociálnemu individualizmu.
Motívy a symbolika: Petrohrad, krv, sny a kríž
K atmosfére románu prispieva výrazne aj jeho prostredie. Petrohrad, popisovaný ako dusné, preľudnené mesto s úzkymi špinavými uličkami a zatuchlými bytmi, je akoby vonkajším odrazom Raskolnikovovej duševnej klaustrofóbie. Neustále obrázky pary, mračien, šera, blata a zápachu podnecujú čitateľa vnímať mesto nie len ako scénu, ale ako aktívneho spolutvorcu psychického rozpoloženia postáv. Motív krvi sa objavuje pri samotnom čine, ale aj v obrazoch stôp a škvŕn, z ktorých nemožno „zmyť hriech“ – je to nástojčivé pripomenutie viny, ktorú nemožno zahnať.Spánok a bdenie sa v románe menia na hranicu medzi realitou a šialenstvom – nočné mory, rozprávanie v polospánku či preludy výrazne komprimujú plynutie času a stierajú ho s psychologickou subjektivitou. Kresťanské motívy sú výrazné: Sonjin kríž, ktorý odovzdáva Raskolnikovovi, nie je len predmetom – je symbolom prijatia viny aj šance na odpustenie. Dvojníctvo sa zračí vo všetkých úrovniach: čin Raskolnikova vs. dôsledky, hlava vs. srdce, zákon vs. láska.
Eticko-filozofická rovina: Kritika utilitarizmu a otázka trestu
Raskolnikovova teória, že „výborné osoby“ smú zrušiť morálne hranice v mene vyšších cieľov, bola dobovo živená myšlienkami ruského racionalizmu a nihilizmu. No Dostojevskij vo svojom diele ukazuje, že ani najsilnejší rozum nedokáže prehlušiť hlas svedomia. Raskolnikov je súdený dvakrát: raz v očiach spoločnosti (prostredníctvom súdneho procesu) a raz vo vlastnom vnútri, kde je trest o to ťažší. Právny postih je prezentovaný ako nutnosť, no skutočné vykúpenie prichádza až cez osobné pokánie – najmä vďaka blízkosti Sonje, ktorá svojím odpustením otvára cestu k zmiereniu.Román je tak polemikou s vtedajšími utilitaristickými prúdmi (v Rusku zviditeľnenými napr. postavami „popraviteľov“ v revolučných skupinách), ale i univerzálnou otázkou, aké sú limity individuálnej slobody a možnosti „zobrať spravodlivosť do vlastných rúk“. Odpoveď Dostojevského je jasná: ten, kto zabije „pre vyššie dobro“, sa nevyhne rozkladu svojej duše.
Formálne prostriedky: Jazyk, monológ a dramatická výstavba
Jedným z najpôsobivejších nástrojov Dostojevského je jazyková a kompozičná technika. Aj keď príbeh rozpráva v tretej osobe, neustála fokalizácia cez Raskolnikova robí z čitateľa svedka, nie sudcu. Voľná priama reč, ktorá často strieda dialógy a vnútorné monológy, zvnútorňuje text a znásobuje jeho psychologickú naliehavosť. Krátke, často zadychčané vety dynamizujú napätie, predovšetkým v krízových scénach (príprava na vraždu, stretnutie s Porfirijom), zatiaľ čo dlhé a členité monológy v introspektívnych pasážach zasa spomaľujú rytmus, akoby čitateľ sám topil v dusivej atmosfére Petrohradu.Symbolika je výrazne priznaná — nie je to samoúčelný ozdobný prvok, ale integrálna súčasť významovej výstavby. Práve opakovanie motívov (krv, kríž, sny) zosilňuje pocit osudovej nutnosti a uzatvára kruh viny a vykúpenia.
Spoločenský rozmer: Bieda, právo a otázka ženského osudu
Na pozadí individuálneho drámy sa odohrávajú aj širšie spoločenské procesy späté s realitou ruského 19. storočia. Chudoba je všadeprítomná: Marmeladovova rodina živorí na pokraji smrti, Raskolnikov žobre i hladovuje, Sonja je prinútená predávať telo. Práve túto sociálnu skúsenosť — blízku aj slovenskému čitateľovi, ktorý pozná slovenské dediny aj biedu na perifériách miest — Dostojevskij využíva ako pôdu pre otázky spravodlivosti, milosrdenstva a hraníc legálnych i spoločenských noriem.Azda osobitne vyniká téma postavenia ženy. Sonja aj Dunia sú ekonomicky i spoločensky zraniteľné, no ich morálna sila ukazuje, že práve ženy dokážu byť oporou nielen mužským protagonistom, ale sú zdrojom mravnej obnovy vo svete, kde sa muži často utápajú vo filozofujúcich snoch alebo alkohole.
Záver
Román „Zločin a trest“ zostáva v kontexte výučby slovenských škôl ojedinelou sondou do ľudského podvedomia a svedomia. Dostojevskij prostredníctvom Raskolnikovovej tragédie dokazuje, že žiadna racionálna teória neospravedlní skutočný zločin — hranicou je vždy vnútorný mravný súd. Postavy, prostredie i jazyk vytvárajú v texte polyfonickú sieť, cez ktorú čitateľ spoznáva, že trest je nielen vecou zákona, ale predovšetkým premienou vnútra. Tento román je aj dnes, v čase diskusií o morálke a individualizme, varovaním pred sebaklamom, že humanita sa dá obetovať v mene ideálu. Otvorenou zostáva otázka: dokáže spoločnosť ponúknuť aj dnes cestu z viny k vykúpeniu, alebo budeme žiť v neustálom vnútri vyhlásenom treste?---
*Pramene*: - F.M. Dostojevskij: Zločin a trest. Slovenské vydania: Tatran, Slovenský spisovateľ - Kritické štúdie k ruskému realizmu – učebnice slovenskej literatúry pre SŠ - R. Vasiľová: Motívy v ruskej literatúre 19. storočia - Dekrét: Dejiny Ruska v skratke, časť o 19. storočí
*(formátovanie a štýl kratšie poznámky v závere v súlade s požiadavkami školských prác na Slovensku)*
Ohodnoťte:
Prihláste sa, aby ste mohli ohodnotiť prácu.
Prihlásiť sa