Úvaha o budúcnosti pre žiaka 9. ročníka

Typ úlohy: Slohová práca

Pridané: dnes o 7:59

Úvaha na tému: Budúcnosť

Keď sa povie slovo „budúcnosť,“ každému z nás možno napadne niečo iné. Pre niekoho je to niečo vzdialené a nejasné, pre ďalšieho konkrétny cieľ alebo sen, ktorý by chcel dosiahnuť. Ako žiak deviateho ročníka často počujem otázku: „Čo chceš robiť, keď vyrastieš?“ alebo „Na akú školu pôjdeš?“ Mnohí z nás to ešte presne nevedia. Budúcnosť je niečo, čo sa ešte len stane, a preto ju niekedy môžeme vnímať s obavami, no zároveň aj s nádejou.

Pre nás, deviatakov, je budúcnosť spojená hlavne s rozhodovaním o ďalšom štúdiu. Po deviatom ročníku končí jedna etapa života, na ktorú budeme vždy spomínať – základná škola, kam sme chodili dennodenne skoro celé detstvo. Tento rok je pre mnohých z nás plný stresu z prijímacích skúšok, rozhodovania sa, ktorým smerom sa ďalej uberať. Každý z nás má iné schopnosti, záujmy a sny, a preto neexistuje správna alebo nesprávna voľba – dôležité je, aby sme počúvali samých seba.

Budúcnosť však nie je len o škole a povolaní. Je to aj o svete, ktorý nás čaká. Technológie sa vyvíjajú neskutočne rýchlo – naši rodičia či starí rodičia by si asi nikdy nevedeli predstaviť, že budeme mať v telefóne prístup k informáciám z celého sveta, že existujú sociálne siete, na ktorých môžeme byť v kontakte s kýmkoľvek v priebehu sekundy. Možno sa raz budeme učiť s virtuálnymi učiteľmi alebo budeme chodiť do práce, kde budú našimi kolegami roboti. Na strane druhej môže tento rýchly vývoj prinášať aj obavy – či bude pre ľudí dosť práce, ako sa zmení životné prostredie, aký bude náš svet o ďalších dvadsať či päťdesiat rokov.

Napriek tomu, aká veľká a neznáma sa nám budúcnosť zdá, máme obrovskú moc rozhodovať o tom, aká bude. Každý deň vytvárame svoju budúcnosť – tým, ako sa správame k ostatným, čo sa učíme, čomu venujeme čas, či máme odvahu nasledovať svoje sny. Aj keď nás niekedy veci nevychádzajú podľa predstáv, je dôležité, aby sme sa nevzdávali. Veď aj veľké osobnosti našej slovenskej histórie, ako Ľudovít Štúr, Milan Rastislav Štefánik alebo Martin Kukučín, museli prekonávať prekážky na ceste za svojím cieľom. Práve ich odvaha a vytrvalosť pomohli formovať našu minulosť, a tým nepriamo ovplyvnili našu budúcnosť.

Budúcnosť nie je len niečo, čo sa nám stane. Je to aj o zodpovednosti, ktorú voči nej máme. Mali by sme myslieť aj na to, aký svet po sebe zanecháme – ako sa staráme o prírodu, ako si navzájom pomáhame alebo ako bojujeme proti neprávosti. Našu budúcnosť ovplyvňuje aj spoločnosť, v ktorej žijeme. V posledných rokoch sa často hovorí o ochrane životného prostredia, klimatických zmenách, ale aj o nových chorobách či výzvach, pred ktorými naša generácia stojí. Je na nás, aby sme na tieto výzvy odpovedali zodpovedne.

V závere by som povedal, že aj keď je budúcnosť neistá, nemusíme sa jej báť. Sme mladí a máme veľa možností, z ktorých si môžeme vybrať. Možno je to práve to, čo je na budúcnosti vzrušujúce – že je plná možností, výziev i prekvapení. Mali by sme sa tešiť na to, čo nás čaká, a zároveň si vážiť všetko, čo máme teraz. Lebo budúcnosť nie je len to, čo bude zajtra – je to aj to, čo tvoríme dnes svojimi rozhodnutiami, snami a činmi.

Nakoniec si myslím, že je dobré zamyslieť sa nad slovami Milana Rúfusa: „Budúcnosť, to sú dve dlane – moje a tvoja.“ Budúcnosť je teda v našich rukách. Je len na nás, aká bude.