Príhovor deviatakov pri slávnostnom ukončení základnej školy
Táto práca bola overená naším učiteľom: 28.01.2026 o 9:41
Typ úlohy: Slohová práca
Pridané: 26.01.2026 o 16:27
Zhrnutie:
Naučte sa, ako vytvoriť slávnostný príhovor deviatakov pri ukončení základnej školy plný vďaky, spomienok a povzbudenia do budúcnosti 🎓
Deviatacky príhovor
Úvod
Vážení učitelia, milí spolužiaci, rodičia, aj všetci ostatní, čo sú dnes tu s nami. Dovoľte mi, aby som sa vám v tento slávnostný deň prihovoril menom našej deviatej triedy. Dnešný deň nie je hocijaký – je to bodka za jednou dôležitou kapitolou v našich životoch. Deväť rokov, počas ktorých sme dozrievali, rástli, poznávali nielen seba navzájom, ale aj sami seba. A práve oddnes žiaci základnej školy už nie sme, no spomienky a zážitky, ktoré si odtiaľto odnášame, s nami ostanú navždy.Príhovor, ktorý práve začínam, má v sebe mnohé úlohy. Ohlásiť koniec detstva, vyjadriť úprimné poďakovanie tým, ktorí nás životom na škole sprevádzali, rozlúčiť sa so spolužiakmi, ktorí sa možno rozídu po viacerých smeroch, a napokon i dodať nám aj vám povzbudenie do ďalšej etapy. Dovoľte mi teda krátko prejsť cestu, ktorou sme spoločne kráčali, oceniť tých, čo pri nás stáli, aj podeliť sa o očakávania, ktoré nám budúcnosť prináša.
---
Spomienky na školské roky a detstvo
Keď sa dnes obzriem späť, prichádzajú mi na myseľ všetky tie skoré ranné prebúdzania, chvíle nervozity pred písomkami, ale aj smiech na chodbách, besiedky, školské výlety a projekty. Základná škola nám neodovzdávala iba učivo – ba čo viac, učila nás, ako sa správať k druhým, čo znamená byť férový, priateľský a ohľaduplný. Mnohí z nás sem prišli ako nesmelé deti s batôžkom väčším než boli samé, a dnes? Opúšťame tieto lavice ako mladí ľudia s vlastnými názormi, túžbami a snami.Nedá mi nespomenúť si na rôzne školské tradície – napríklad imatrikulácie, kde sme svoje mladšie ja brali možno príliš vážne a zároveň sme netušili, ako rýchlo prejdú roky. Ostatne, veď jeden deň sme sa pretekali v skoku do diaľky na Športovom dni, a druhý si lámali hlavu, ako vytvoriť najlepšiu prezentáciu na dejepis. Nezabudnuteľné sú aj exkurzie – či už do Botanickej záhrady, na Oravský hrad alebo do Slovenského technického múzea – kde nám učivo ožilo doslova pred očami.
Všetko, čím sme v škole prešli, malo svoje miesto. Hoci sa nám niekedy zdalo, že z niečoho „nevyviazneme“, či už išlo o matematický test alebo okresnú besiedku, práve tieto chvíle nás naučili vytrvalosti a sebadôvere. Spoločne sme rástli, vzájomne si pomáhali a, po pravde, niekedy aj šantili, veď bez toho by nebolo detstva. Mám pocit, že to, čo medzi nami vzniklo, je skutočné kamarátstvo – a presne to je hodnotou, ktorú si odnášame.
---
Vďaka učiteľom
Radi by sme vyjadrili obrovskú vďaku všetkým učiteľom. Boli ste pre nás viac než len odovzdatelia informácií; boli ste sprievodcami, niekedy aj vzormi, ktorí nás viedli cez úskalia detstva. Pamätám si, keď sme sa počas pandémie učili na diaľku – vaša trpezlivosť a snaha priblížiť nám učivo, aj keď cez obrazovky, bola obdivuhodná.Špeciálna vďaka patrí našej triednej učiteľke. Nezabudneme na vašu starostlivosť, keď nám bolo ťažko, ani na to, ako ste sa s nami vedeli radovať z úspechov. Dokázali ste nás vypočuť, poradiť, a pritom neúnavne riešiť aj tie najmenšie nedorozumenia v triede. Pamätáme si, ako ste nám pred prvým veľkým testom povedali: „Chyby sú len dôkazom, že skúšate.“ Tieto slová nás neraz podržali nielen pri učení, ale aj pri iných životných skúškach.
Ďakujeme aj všetkým učiteľom a učiteľkám, ktorí nás sprevádzali svojimi hodinami slovenčiny, literatúry či matematiky. Často ste nám ukazovali, že podstatné nie je vedieť všetko, ale nebáť sa pýtať a mať záujem o nové vedomosti. Tak ako písal v básni Milan Rúfus, učiteľ je ten, čo „položí kamienok, čo ho nikdy neuvidí dorásť do chrámu.“ Vy ste naše cesty naozaj stavali s láskou a trpezlivosťou.
Rád by som spomenul situáciu, ktorú nikdy nezabudnem: raz jeden z nás prepadol smútku po neúspechu, no vy, pani učiteľka, ste si s ním sadli a vysvetlili, že každý pád je príležitosťou naučiť sa lietať. Aj takéto chvíle formovali náš pohľad na život.
---
Poďakovanie spolužiakom, mladším žiakom a pracovníkom školy
Poďakovanie patrí aj nám navzájom, drahí spolužiaci. Prežili sme spolu nielen tie pekné chvíle, ale aj obdobia, ktoré boli náročné. Vždy sa však našiel niekto, kto podal pomocnú ruku, kto pozval na spoločné učenie, alebo len rozosmial v strese.Solidarita a kamarátstvo najviac žiarili v čase, keď sme museli spolu obhajovať triedne projekty či vymýšľali scénky na školské akadémie. Smiali sme sa na vlastných nezdaroch, podporovali v súťažiach a oslavovali každý bod, ktorý trieda získala, ako keby bol náš najväčší úspech.
Myslíme aj na mladších žiakov, ktorí nás vnímali ako tých starších, často povedali: „Raz budem ako oni.“ Veríme, že sme išli príkladom a že láskavosť, ktorú sme v škole prežívali, sa bude šíriť aj ďalej.
Nezabúdame ani na tých, ktorých tváre možno až tak nepoznáte: pani upratovačky, školníka, kuchárky. Bez nich by škola nebola čistým a prívetivým miestom, kde je radosť tvoriť a objavovať. Aj ich práca je nenahraditeľnou súčasťou našich školských úspechov.
---
Pohľad do budúcnosti
Dnes stojíme na prahu novej cesty. To, čo máme pred sebou, znamená ešte viac zodpovednosti a samostatnosti. Stredná škola nám dáva príležitosť objaviť samých seba ešte viac, nájsť skutočnú vášeň a možno aj odvahu vyskúšať oblasti, o ktorých sme len snívali. Vieme, že cesta nebude vždy ľahká – prídu prekážky, nové výzvy i neznáme prostredia.No práve tu, na tejto škole, sme sa naučili, že problém nie je prekážkou, ale výzvou. Veď ako píše slovenská autorka Krista Bendová v detskej literatúre, „aj z veľkého smútku často vyrastie veľká radosť“ – a presne takto chceme pristupovať aj k životu. Nezabudnime byť vytrvalí, nebáť sa robiť chyby, lebo iba tým rastieme.
A predovšetkým si uchovajme hodnoty, ktoré sme tu dostali do vienka: úctu, poctivosť, toleranciu. Nech sú naším kompasom aj neskôr a nech vieme, že dobré meno školy nesie každý z nás, nech už pôjdeme kamkoľvek.
---
Význam spomienok a putá triedy
Spomienky na základnú školu neposlúžia iba na chvíle nostalgie, ale stanú sa základom našich budúcich priateľstiev. Vždy, keď sa v budúcnosti náhodou stretneme, vrátime sa v duchu na tieto chodby, do tejto triedy, k meninovým stoličkám a spoločnému spievaniu na Vianoce. Tieto zážitky nám už nikto nevezme.Mnohí z nás sa možno stretnú znovu na stužkovej, maturitách či desiatej výročnici školy. Budeme si pripomínať, ako sa jeden spolužiak vždy smial aj počas písomky, ako sme voľný čas pred hodinou trávili predbiehaním do jedálne. Takýchto chvíľ je mnoho a stoja za to, aby sa uchovali.
---
Záver
Na záver by sme všetci deviataci radi poďakovali – učiteľom, že nás naučili viac, než stoja v učebniciach, zamestnancom školy za starostlivosť, spolužiakom za každý jeden deň, rodičom za nekonečnú podporu a pochopenie. Ukončenie základnej školy je vzácny okamih; nie je to len o rozlúčke, ale aj o tom, že dvere do budúcnosti sú otvorené.Odchádzame síce každý na inú stranu, no s istotou, že tu zostávajú pevné základy, na ktorých môžeme znovu a znovu stavať. Buďme hrdí na svoju školu, zachovajme jej meno v úcte a nezabudnime – všetko podstatné sa začalo práve tu, na týchto laviciach.
Nech nás nikdy neopúšťa chuť objavovať. Ako píše Ján Amos Komenský: „Škola je dielňa ľudskosti.“ A my veríme, že k tejto ľudskosti budeme prispievať aj v ďalších rokoch.
Ďakujem za pozornosť. Prajeme všetkým krásny deň, veľa radosti, úspechov a nech sa každý z nás stane tým najlepším človekom, akým môže byť.
---
Prílohy: Citáty & anekdoty
> Citát: „Kto chce zapáliť iných, musí sám horieť.“ - Ján SmrekAnekdota: Raz sa nám podarilo omylom zamknúť triedu, pričom kľúč zostal zvnútra. Po hodinovom hľadaní školníka a troch pokusoch presvedčiť pána riaditeľa, že nie je to sabotáž, sme sa nakoniec všetci zasmiali a na tento deň budeme s úsmevom spomínať.
---
Tip na záver
Pamätajme, že priateľov môžeme stretať všade, ale tí z detstva majú svoje nenahraditeľné miesto. Aby naše putá neochabli, zachovajme si kontakt, občas si napíšme, stretnime sa, pripomeňme si naše zážitky. Veď najväčšie bohatstvo, ktoré zo školy nesieme, sú práve ľudia okolo nás.---
Ohodnoťte:
Prihláste sa, aby ste mohli ohodnotiť prácu.
Prihlásiť sa