Význam a funkcie humoru a satiry v literatúre a spoločnosti
Typ úlohy: Slohová práca
Pridané: pred hodinou
Zhrnutie:
Objav význam a funkcie humoru a satiry v literatúre a spoločnosti, nauč sa ich formy a vplyv na spoločenskú komunikáciu.
Humor a satira – ich podoby, význam a funkcie v literatúre a spoločnosti
Úvod
Humor a satira sú neodmysliteľnou súčasťou ľudskej komunikácie, umenia a spoločenského života. Aj keď oba pojmy často splývajú, každý z nich má v kultúre osobité miesto a špecifické funkcie. Humor zahŕňa rôzne formy zábavy, smiechu a potešenia, ktoré nám pomáhajú uvoľniť napätie a pozerať sa na svet z nadhľadu. Satira, naopak, využíva smiech hlavne na to, aby poukázala na nedostatky spoločnosti, morálne prešľapy či slabosti jednotlivcov a verejných činiteľov. V slovenskej, ale aj vo svetovej literatúre a kultúre majú tieto žánre tradíciu, ktorá siaha od ústnej ľudovej slovesnosti, cez obdobie národného obrodenia až po dnešné moderné médiá. Táto esej sa zameriava na rozbor foriem, jazykových prostriedkov a funkcií humoru a satiry v našom kultúrno-spoločenskom kontexte, a objasňuje ich nezastupiteľné miesto v budovaní kritickej a otvorenej spoločnosti.I. Definícia a základné charakteristiky humoru a satiry
1. Humor – podstata a typológia
Pod slovom humor rozumieme schopnosť vyvolávať smiech alebo dobrú náladu, respektíve pohľad na život, ktorý dokáže aj vážne alebo smutné situácie odľahčiť a sprístupniť nám ich bez zbytočného pesimizmu. V slovenčine sa humor vyskytuje v rozličných podobách: od situačného humoru, ktorý vzniká z neočakávaných komických okolností, cez verbálny humor založený na slovných hrách a dvojsmysloch, až po absurdný či dokonca čierny humor, ktorý prekračuje hranice bežného chápania smiechu a dotýka sa i vážnych tém.V spoločenskej rovine je humor mocným nástrojom zmiernenia napätia, psychosociálnej adaptácie, ale aj spôsobom, ako nadhľadom prekonať každodenné problémy. Mnoho slovenských porekadiel a vtipov nám napovedá, že „kto sa smeje, ten je zdravý,” alebo že „úsmev nestojí nič, ale spraví veľa.” V tom spočíva univerzálny rozmer humoru v medziľudskej komunikácii.
2. Satira – kritická ostrie literatúry
Satira je literárna a umelecká forma, ktorej hlavným cieľom nie je len pobaviť, ale predovšetkým kritizovať. Je to „smiech cez slzy”: kým na povrchu pôsobí veselým dojmom, v hĺbke nesie ostrú výčitku voči spoločnosti, politike, ľudským nedostatkom alebo zlým javom. Satira často používa iróniu, nadsádzku a karikatúru na vyjadrenie svojich postojov.Na rozdiel od humoru sama o sebe nie je cieľom satiry len rozveseliť, ale často aj vyprovokovať čitateľa k zamysleniu sa či zmene správania. V slovenských dejinách to dobre vystihli autori ako Ján Chalupka, Martin Kukučín alebo Štefan Moravčík, ktorí prostredníctvom satiry pranierovali morálne a spoločenské neduhy svojej doby. Satira má preto nie len umelecký, ale aj výchovný a spoločensky formujúci rozmer.
3. Vzťah humoru a satiry
Humor a satira majú mnoho spoločného – oba žánre využívajú prehnané situácie, iróniu, slovnú hru či paradox, pričom umožňujú recipientovi „oddialiť sa“ od reality a zamyslieť sa nad ňou s odstupom. Rozdiel medzi nimi však spočíva predovšetkým vo funkcii: kým humor sa často obmedzuje na pobavenie, satira cielene odhaľuje spoločenské problémy či ľudskú hlúposť a žiada si reakciu. Oba žánre sa v literatúre aj každodennom živote často prelínajú, výsledkom čoho sú texty, ktoré rozosmejú a zároveň pichnú pod rebrá.II. Funkcie humoru a satiry v spoločnosti a literatúre
1. Psychologická funkcia – liek na dušu
Humor má významnú úlohu pri uvoľňovaní psychického napätia. Prostredníctvom smiechu sa človek dokáže odreagovať od stresu, ťažkostí i strachu. Bývalý slovenský prezident Rudolf Schuster raz poznamenal, že „naša krajina prežila mnohé krízy aj vďaka zdravému humoru svojich ľudí“. Tento aspekt humoru je zreteľný aj v dielach slovenských autorov ako Milan Lasica alebo Július Satinský, ktorých vystúpenia i texty často pomáhali ľuďom pozerať sa na vlastné problémy s istým nadhľadom.2. Kultúrno-spoločenská funkcia satiry
Satira má nezastupiteľné miesto ako strážca morálnych hodnôt v spoločnosti. Prostredníctvom výsmechu, irónie alebo paródie upozorňuje na neduhy, nepravosti a deformácie v politike, školstve, zdravotníctve či bežnom živote. V období slovenského národného obrodenia slúžila napríklad satira v literatúre ako účinný nástroj zmeny spoločenského povedomia a posilnenia národnej identity – diela Jána Kollára či Jána Chalupku ostro kritizovali zaostalosť, malomeštiactvo i byrokratizmus.V 20. storočí sa satira udomácnila nielen v literatúre, ale aj vo výtvarnom umení, filme a neskôr v moderných médiách. Súčasné satirické relácie v televízii alebo na internetových stránkach (napríklad .týždeň, Zomri a ďalšie) plnia v spoločnosti podobnú funkciu: nastavujú zrkadlo a nútia nás prehodnocovať vlastné postoje.
3. Estetická funkcia
Humor a satira nachádzajú využitie aj v umeleckom vyjadrovaní – napríklad v groteske, absurdnej dráme alebo karikatúre. Estetickým prostriedkom je tu nadsádzka, kontrast, nečakaná pointa či porovnanie zdanlivo nesúvisiacich javov. Dobré príklady nájdeme v slovenských poviedkach Pavla Dobšinského alebo vo fejtónoch Tomáša Janovica, ktorých satiricko-humoristická kresba postáv a situácií zároveň zabáva aj vyvoláva otázky.4. Komunikačná a jazyková funkcia
Okrem estetického pôsobenia zohráva humor dôležitú úlohu v medziľudskej komunikácii. Proporcionálne uplatnenie humoru a satiry v konverzácii často zmierňuje konflikty, odstraňuje napätie a napomáha efektívnemu prenosu informácií. Jazykovo sú tieto žánre bohaté na iróniu, sarkazmus, frazeológiu, ako aj na špecifickú intonáciu a gestikuláciu v neverbálnej rovine. Výsledkom je precízna, ale aj hravá komunikácia, ktorá často podnecuje kritické myslenie a rozširuje kultúrny obzor.III. Jazykové prostriedky humoru a satiry
1. Lexikálne prostriedky
Jedným zo základných stavebných kameňov humoru a satiry sú slovné hračky, polysemia, homonýmia a paronýmia. V slovenčine vynikajú výrazové prostriedky založené na zámenách slov (napr. „námestie banánovej republiky“), na dvojzmysloch („slovenská železnica – rýchlejšia ako chvála“) alebo metaforách. Nezabudnuteľné sú aj slovné výmysly Jána Smreka alebo Oľgy Feldekovej, ktorí dokázali v krátkych aforizmoch vyjadriť satirický pohľad na spoločnosť.2. Štylistické a rétorické postupy
Základom satiry je irónia, teda zámerné vyjadrovanie opaku toho, čo si myslíme, alebo hyperbola, čiže nadsádzka, ktorá robí niečo smiešne alebo prehnane vážne. Sarkazmus, na rozdiel od jemnej irónie, býva útočnejší až zraňujúci. V poviedkach Františka R. Osvaldovej alebo Karola Duchoňa nájdeme grotesku – karikatúrne zvýraznené vlastnosti, situácie alebo zvláštnu reč postáv.3. Gramatické a fonetické možnosti
Často sa vtip dosiahne narušením bežnej gramatickej stavby vety alebo nezvyčajným rytmom a zvukomalebnosťou – stačí spomenúť „šplechty“ slovenských humoristických rozhlasových relácií (napr. Silvester na rozhlase). Fonetická stránka sa uplatňuje najmä v anekdotách a slovných hračkách, ktoré využívajú zvukové podobnosti slov (napr. krstné mená zamieňané za podstatné mená).4. Formálne prvky v rôznych žánroch
Humor a satira sa uplatňujú v rozličných literárnych aj mimo-literárnych žánroch: od noviel, komédií, fejtónov, cez aforizmy až po karikatúry v tlači alebo v televízii. Ich jazyk býva dynamický, obrazný a zároveň jednoducho prístupný – vo fejtónoch Milana Lasicu možno vidieť prepojenie medzi jemným humorom, ostrým úsudkom a brilantnou pointou, ktorá často úderne uzatvára celý text.IV. Historický vývoj a kultúrny kontext
1. Korene humoru a satiry v dávnych dobách
Korene humoru a satiry by sme našli už v antickej literatúre – v rímskej satire Horácia alebo v stredovekých slovenských ľudových rozprávkach, kde boli hlupáci či lakomci často vykreslení karikatúrne a pobavili celú komunity. Ústna slovesnosť, vtipy a povesti plnili funkciu kolektívneho odvetrania napätého ovzdušia a zároveň utužovali spolupatričnosť.2. Satira v slovenských dejinách
V období národného obrodenia a po ňom bola satira ostrým nástrojom politickej kritiky. Ján Chalupka v komédiách (napr. Kocúrkovo) pranieroval byrokratizmus, lživé postavenie „malomesta“ a malomeštiakov. Neskôr sa satira objavovala aj v časopisoch a zborníkoch, mala význam formovania modernej identity Slovákov a oslobodzovania sa od rôznych foriem útlaku.Dnes nachádzame výraznú satiru v dielach Karla Krausa či Daniela Heviera, ale aj v populárnych televíznych reláciách ako „Nikto nie je dokonalý“ alebo internetových karikatúrach, ktoré sa vďaka sociálnym sieťam šíria doslova v priebehu hodín.
Ohodnoťte:
Prihláste sa, aby ste mohli ohodnotiť prácu.
Prihlásiť sa