Prvé dni jesene: vôňa lístia a tiché rána

Typ úlohy: Slohová práca

Pridané: včera o 6:33

Prvé jesenné dni (Rozprávanie)

Úvod

Tieto chvíle v sebe nesú tajomstvo prechodu: po lete, ktoré nás rozmaznávalo dlhými dňami a sálajúcim slnkom, je jeseň obdobím, keď sa všetko okolo mení, akoby sa príroda zhadzovala staré šaty a pripravovala na odpočinok. Ja osobne vnímam začiatok jesene ako pozvanie k spomaleniu—vonku to stmavne oveľa skôr, domov vonia jablkami a škoricou, a človek sa akosi túži stíšiť, usporiadať si myšlienky aj veci okolo seba.

Cieľom tohto rozprávania je vniesť čitateľa priamo do atmosféry prvých jesenných dní; opísať im ich krásu, vôňu, ale aj vnútorné pocity, ktoré vo mne tieto dni každoročne vyvolávajú. Chcem priblížiť jesenné rána v malom meste na Slovensku, zážitky detí bežiacich po lístím pokrytých chodníkoch aj to, ako sa mení nálada ľudí s príchodom tejto farebnej ročnej doby.

Zmeny v prírode počas prvých jesenných dní

Z vedeckého hľadiska by Botanická záhrada v Košiciach či bratislavská Medická záhrada vedeli rozprávať celé hodiny o tom, ako v listoch stromov počas jesenných dní klesá produkcia chlorofylu. Vďaka tomu vystúpia na povrch iné pigmenty—karotenoidy a anthokyány, ktoré stoja za typickými žltými či červenými odtieňmi. To je však opis, ktorý síce vysvetľuje, prečo sa tak deje, no v skutočnosti je táto premena hlavne vizuálnym a pocitovým zážitkom. Niekedy mám dojem, že park pod naším oknom sa zmení na galériu plnú obrazov, ktoré namaľovala sama príroda - listy roztrúsené po chodníkoch vytvoria mäkký, farebný koberec, po ktorom sa ľudia i deti prechádzajú ako po mäkkom páperí.

Jeseň je aj obdobím, keď vietor mení svoju povahu—z teplého letného vánka sa stane svieži, miestami až studený závan, ktorý víri lístie po uliciach a so šumnením ho ženú kamsi do rohu. Poznáte to – kráčate domov po škole alebo práci, vietor vám fúka do tváre, listy vám šušťia pod nohami a máte pocit, že ten zvuk je hlas prírody, ktorá začína spievať inú pieseň.

Gaštany popadané na chodníkoch sú ďalším neklamným znakom prichádzajúcej jesene. Dodnes si spomínam, ako sme s kamarátmi po škole behali s taškami plnými lesklých hnedých guľôčok, ktoré vytrvalo chránili pichľavé obaly. Tvorili sme z nich rôzne figúrky – gaštanové zvieratká a panáčikov, čo je tradícia, ktorú pozná snáď každé slovenské dieťa. Okrem gaštanov sa v lesoch či parkoch objavia aj žaluďe, oriešky, a z kroví možno zbierať červené bobule – šípky, ktoré žiaci často nosievajú učiteľke do vázy alebo z nich mami pripravujú domáci čaj.

Pohľad na každodenný život počas prvých jesenných dní

Školy sa po prázdninových týždňoch opäť zaplnia šumom a ruchom, no deti si na cestu zväčša ponesú plné vrecká gaštanov alebo iných drobností, ktoré zozbierali pri ceste domov. Pamätám sa, ako sme v školskej telocvični alebo triede vyrábali z lístia koláže a z gaštanov zvieratká – tak, ako to robili naše mamy a staré mamy za svojich školských čias. V niektorých regiónoch má podobné tvorenie ešte dnes svoj význam, napríklad počas regionálnych súťaží v ľudovej tvorbe alebo na Dňoch otvorených dverí v múzeách a kultúrnych domoch (napríklad v Slovenskom poľnohospodárskom múzeu v Nitre).

Aj doma sa mení atmosféra: teplý čaj, vôňa upečených jabĺk, škorice či tekvicovej polievky navodia pohodu, ktorú vonku ešte zvýrazňuje kontrast ochladenia. Rodiny majú tendenciu viac sa stretávať, večery sú spoločnejšie – pri knihe, rozprávke, alebo pri hre „dobble“ či „zámenách“, keď prší a vonku nie je možné ísť. Takto sa prvé jesenné dni stávajú časom stíšenia a spoločnej pohody, ktorou dýchajú staré chalupy na Orave aj sídliskové byty v Košiciach.

Ale dni sa skracujú – už okolo siedmej je tma, slnko zapadá rýchlejšie a zatvára svoj zlatý prúžok svetla skôr, než by sme si želali. Ľudia sa vtedy začínajú obracať viac k sebe, k rodine, častejšie si všimnú, ako krajina pulzuje inou energiou. Pre niekoho je to melancholický čas, pre iného signál usporiadať si veci tak, aby do zimy všetko stihol.

Príroda ako dynamický systém počas jesene

Všímam si tiež, že lúky a polia začínajú pôsobiť akosi spomalene – posledné kvety dožívajú, včely a motýle sa ešte na chvíľu mihnú vo vzduchu, no ich aktivita rýchlo slabne. Zároveň je to obdobie, keď niektoré živočíchy – veveričky, myši, ale aj ježkovia – zväčšujú svoje zásoby na zimu. Pôda začína byť bohatšia vďaka opadanému lístiu, ktoré postupne rozkladá hubová ríša, čím pripravuje pôdu na nový cyklus života.

Nič v prírode nezostáva nezmenené – jeseň ukazuje silu neustáleho kolobehu. Ako píše spisovateľka Margita Figuli v poviedkach o slovenskej krajine, každé obdobie prináša vlastnú zostavu hlasov, vôní a nálad. Jeseň znamená rozlúčku so svetlom, zároveň však nesie prísľub obnovy a oddychu, ktorý je pre ňu typický.

Záver

Pre mňa osobne znamenajú tieto dni výzvu i možnosť zamyslieť sa nad tým, čo odchádza a čo zostáva. Dávajú mi príležitosť spomaliť, precítiť vonkajšiu i vnútornú premenlivosť a pripraviť sa na časy, keď bude treba viac svetla hľadať niekde inde—možno vo vnútri seba. Práve tieto chvíle ma učia vnímať hodnotu prítomného okamihu a nezabúdať na krásy okolo.

Ak by som mohol niečo čitateľovi želať, tak je to schopnosť objavovať čaro jesene s otvorenými očami a srdcom – každý rok, vnímať binárnosť svetla a tieňa, tepla a chladu, radosti aj jemnej melanchólie. Veď aj za šumením lístia a dažďovými kvapkami sa skrýva krásna pieseň prírody, ku ktorej patríme.

A možno už o niekoľko týždňov budeme rozprávať o vôni čerstvého burčiaku, o tajomstvách zahmlených lesov alebo o tom, ako sa krajina pripravuje na prvý sneh. No tie prvé jesenné dni, keď sa všetko začína meniť, si zaslúžia vlastné miesto vo všetkých našich spomienkach.