Upratovanie mesta a duše: Od osobnej zmeny k spoločnej zodpovednosti
Táto práca bola overená naším učiteľom: 24.01.2026 o 4:05
Typ úlohy: Slohová práca
Pridané: 18.01.2026 o 14:22
Zhrnutie:
Objav, ako osobná zmena vedie k spoločnej zodpovednosti za upratovanie mesta i duše a zlepšuj svoj vzťah k okoliu.
Veľké upratovanie: Cesta od osobnej zmeny k spoločnej zodpovednosti
Úvod
Je skoré ráno v polovici júla, keď mi pokojný šum otvárajúcej sa Bratislavy pripomenie, že leto ešte len naberá dych. Zatvorená kniha na stole, ešte teplý čaj a neodkladná potreba vystúpiť zo stereotypu povinností mi napovedajú, že dnes potrebujem niečo viac, než len bezmyšlienkovité presúvanie sa medzi povinnosťami. V takýchto dňoch k človeku prichádza túžba po oddychu, hľadaní vnútorného pokoja, možno aj návratu k vlastným koreňom, k prírode, k samotnému mestu, ktoré je domovom a zároveň výzvou. Niet náhody, že práve prechádzka po nábreží Dunaja mi často poskytne priestor na premýšľanie i útočisko pred ruchom betónového mesta.Téma veľkého upratovania však dnes nemá byť len o čistení prachu z poličiek alebo umývaní okien. Má ísť o niečo hlbšie – o snahu znovuobjaviť vzťah človeka k vlastnému prostrediu, k mestu, v ktorom žije, i k prírode, ktorú si často neuvedomujeme, kým nás nebodne do oka kontrast medzi jej krásou a ľudskou ľahostajnosťou. Rezonuje vo mne otázka: Čo znamená „upratať“ svoje okolie? Je to len fyzická práca, alebo aj osobný rast a ochota prevziať zodpovednosť?
V tejto eseji sa pokúsim opísať nie len svoj vlastný deň, keď sa snaha o malú zmenu stala impulzom na väčšie zamyslenie, ale aj podeliť sa o príbehy a skúsenosti, ktoré poukazujú na dôležitosť osobného prístupu k problémom, akými sú znečistenie a zanedbanie mestských verejných priestorov.
---
Prechádzka ako priestor na zamyslenie
Od detstva som si zvykol utiekať sa do prírody, keď ma zmáhalo učenie alebo monotónnosť školských povinností. Aj teraz, keď na moment zložím školskú tašku, hľadám únik. Rozhodnem sa pre trasu vedúcu popri rieke, kde je mestský park oázou zeleného medzi sivými panelákmi a trasúcimi sa električkami. V Bratislave, kde za posledné desaťročia mizne príroda pod náporom bytoviek a asfaltu, majú aj malé zákutia svoj výnimočný význam. Príroda tu nie je len dekoráciou, je ostrovom pokoja pre každého, kto potrebuje načerpať sily.Pod korunami lipy, ktorú ešte v predvojnovom období zasadil záhradník z Rače, cítim, ako zo mňa opadáva napätie. V dyme mesta nachádzam kúsok ticha, a s ním aj nápad: urobiť niečo konkrétne, niečo, čo zanechá pozitívnu stopu. Psychológovia, ale aj mnohí slovenskí autori, napríklad Ľudovít Štúr vo svojich spisoch o slovenskom národnom hnutí, zdôrazňovali význam spätosti s prírodou, najmä v časoch duchovnej únavy.
Prechádzka popri rieke je viac než len presun. Je to návrat k sebe, pozvanie uvoľniť myseľ, načerpať nové myšlienky. V porovnaní s „betónovou džungľou“, kde dominuje hluk, prach a spěch, pôsobí kúsky prírody ako liek na dušu. Uvoľnenie napätia zvyšuje nielen kreativitu, ale aj ochotu konať. Vtedy, často nečakane, vznikajú iniciatívy, ktoré menia okolie.
---
Stretnutie s odpadom a poškodenou prírodou: Zrodenie osobnej zodpovednosti
Moja prechádzka však nie je len idylická. Už po niekoľkých desiatkach metrov narážam na prvé plastové fľaše zapichnuté v kroví, igelitky zachytené o konáre a plechovky zvlnené dažďom. Strom, ktorý pred pár rokmi ešte žil, má odrezané konáre, niekto napísal fixkou svoj odkaz na jeho kôru – nielen prírode, ale celej komunite. Spomeniem si na slová Martina Rázusa, ktorý v románe Maroško opísal, ako zanedbané prostredie odzrkadľuje stav spoločnosti.Pocit rozčarovania kombinovaný s hnevom sa mení na zamyslenie: Koľko ľudí prejde okolo a nič nevníma? Je to naša osobná ľahostajnosť, čo spôsobuje, že nám verejné priestranstvá miznú pred očami? V tej chvíli pocítim potrebu niečo zmeniť, aj keby len v malom.
Začínam chápať, že veľké upratovanie je v prvom rade otázkou osobného rozhodnutia. Sebemenší čin má význam, ak stavia základy udržateľného správania. Aj vo svetle slovenských tradícií, akými sú jarne čistenie dvorov alebo spoločné brigády v obci pred fašiangami, je jasné, že sme kedysi prirodzene dokázali starať sa o svoje okolie. Otázka, či si ešte vieme pomôcť, je výzvou do dnešných dní.
---
Osobná iniciatíva: Prvé kroky k veľkému upratovaniu
Neváham dlho a vraciam sa domov po rukavice a veľké odpadové vrecia. Cítim, že môj malý čin nemusí zachrániť svet, ale môže stať sa pozitívnym príkladom pre niekoho ďalšieho. Táto činnosť však vyžaduje systematickosť; nie je to len otázka „nahodilého“ zbierania fliaš. Rozumný prístup – rozdelenie oblasti, postupné napredovanie, ručná práca, v ktorej je nutná trpezlivosť a dôslednosť, sa ukazuje kľúčovým.Pomaly si všímam, že s príchodom pozitívnej nálady a drobných výsledkov prichádza chuť rozšíriť aktivitu na ďalšie miesta – napokon kúsok za kúsok vyčistené, môžem ráno s čistým svedomím popri nich prechádzať. Niektoré oblasti však sú neprístupné – či už ide o vojenskú zónu alebo súkromný majetok, ostávajú nečistené. Slovenské zákony a miestne predpisy chránia niekedy viac vlastnícke práva než verejné dobro, a to je ďalšia výzva.
Aj otázka bezpečia je tu dôležitá. Medzi odpadom sa skrývajú ihly, rozbité sklo, často nie je jasné, komu priestor skutočne patrí. Na miestach, kde riskujem, je lepšie upovedomiť samosprávu alebo si prizvať ďalších, prípadne kontaktovať mestskú políciu. Takýto prístup odporúča mestská časť Petržalka v spolupráci s občianskymi združeniami, ktoré organizujú verejné brigády.
---
Spoločenské prekážky a reakcie: Konflikty, dialóg, poznanie hraníc
Ani poctivá snaha sa nevyhne problémom. Jeden zo správcov pozemku ma upozorní na zákaz vstupu, pričom debata sa rýchlo zmení na diskusiu o právach a povinnostiach občana i samosprávy. Uvedomujem si, že hoci motivácia konania je úprimná, zodpovednosť za vzniknuté škody by spadla na mňa. Preto hľadám legálne formy, ako prispieť: kontaktujem miestny úrad, zisťujem, komu pozemky skutočne patria, radím sa so známymi.Práve v tejto fáze si uvedomujem význam dialógu. Až keď vieme, čo je možné, môžeme hľadať spoločné riešenia. Diskusie s ľuďmi, ktorí v danej štvrti žijú desaťročia, sú studnicou skúseností. Dozvedám sa o tradíciách spoločného upratovania v minulosti – ešte v čase, keď celá škola „povinne dobrovoľne“ zbierala odpadky na jar, ako opisuje aj spisovateľka Krista Bendová vo svojich veršoch pre deti.
Sú chvíle, keď je ťažké neupadnúť do skepse. Človek má pocit, že jeho práca je kvapkou v mori, keď sa ďalší deň objavia nové smeti. Ale výsledok – čistý záhon, lavička bez obalov od čokolád, alebo len vďačný pohľad staršej pani, ktorá si môže na lavičku sadnúť – to je zmysel aktivity.
---
Spoločenská angažovanosť: Spojenie individuálneho a komunitného prístupu
Veľké upratovanie nemusí zostať len otázkou jednotlivca. Príbeh miestnej iniciatívy v Devínskej Novej Vsi, kde sa dobrovoľníci chopili náradia a spolu s mestskými službami čistili chránený areál Syslia lúka, ukazuje, že spojenie síl funguje. Dokonca i mestská polícia či ekologické organizácie, ako je BROZ, ocenili spoluprácu a odvahu nahlasovať poškodzovanie prírody, vandalizmus či čierne skládky.Významným je tiež vzdelávanie mladých. V niektorých bratislavských školách, napríklad v ZŠ Turnianska, organizujú žiaci pod vedením učiteľov pravidelné zberné brigády v okolí školy a verejných priestranstiev. Zistenie, že ich vlastné úsilie má zmysel, posilňuje ich pozitívny vzťah k prírode.
Ak máme dosiahnuť trvalé zmeny, musíme si uvedomiť, že spoločenské dobro je zodpovednosťou všetkých. Pravidelné komunitné akcie, informovanie miestnych obyvateľov v samosprávnych novinách, spolupráca s ekologickými organizáciami a úradmi – to všetko sú nástroje, ako zabezpečiť, že upratovanie nebude len náhodné, ale systematické a účinné.
---
Záver
Malé činy tvoria veľké zmeny. Aj keď som v ten deň v meste vyzbieral len zopár vriec odpadu, pocítil som uspokojenie, ktoré sa nedá nahradiť žiadnou odmenou. Viem, že zlepšiť kvalitu života v meste môžeme len, ak sa budeme – hoci aj malými krokmi – aktívne podieľať na zlepšovaní spoločného priestoru. Hrdosť i istý druh pokory prichádza vždy, keď vidím, že moje konanie podnietilo ďalších.Téma veľkého upratovania sa neobmedzuje na upratovanie vecí, ale týka sa prístupu, zodpovednosti a ochoty robiť viac pre svoje okolie. Výzvou zostáva presvedčiť ostatných, aby miesto sťažovania začali konať – pretože len spojením síl jednotlivcov, komunít a štátu môžeme spoločné prostredie skutočne zmeniť.
Na záver by som každého čitateľa rád povzbudil: Ak máte pocit, že je vaše okolie zanedbané, nebojte sa urobiť prvý krok. Smetie neodstráni kritika, ale práca. Každý čin má význam, nech je akokoľvek malý. Až potom zistíme, že veľké upratovanie nie je jednorazová záležitosť, ale stály postoj k životu.
Ohodnoťte:
Prihláste sa, aby ste mohli ohodnotiť prácu.
Prihlásiť sa