Ráno v autobuse: portréty mesta z tretieho sedadla

Táto práca bola overená naším učiteľom: 17.01.2026 o 12:48

Typ úlohy: Slohová práca

Pridané: 17.01.2026 o 12:21

Zhrnutie:

Objavte Ráno v autobuse a portréty mesta z tretieho sedadla; návod na slohovú prácu, postavy, popisy a učebné tipy, čo sa naučíte a ako zaujať čitateľa.

Ľudia v autobuse

*alebo: Mesto v pohybe a ja na treťom sedadle sprava*

Prvý krok pod kovovou oblúkou

Niekde medzi šuchotom plastových tašiek a ufuneným pľuvaním výfukov som stál na rannom peróne a skúšal presvedčiť studené ruky, nech nepodľahnú panike. Prvýkrát v živote som si povedal — áno, dnes nebudem nikam utekať autom, bicyklom ani peši. Dnes sa oddávam veľkému mestskému experimentu: deň strávim v autobuse a nazerám za oponu každodennosti. Moja manželka síce tvrdila, že som sa načisto zbláznil („Aspoň sa konečne naučíš, kde je zadný výstup!“), ale ja som to volal svojím mikroskopom do ľudskej povahy. Cieľ bol jasný — pozorovať, nie súdiť. A hlavne sa nezapliesť s revízormi.

Ráno na zastávke: vôňa mesta a šepot termosek

Mesto ešte nezívlo naplno, studený vzduch bodal do líc ako pripomienka, že skoré vstávanie je možnosť pre najväčších smelcov. Guľatý pán vo vetrovke balancoval na chodníku dve tašky plné jablkovej úrody, vedľa neho, uprostred vlastného malého sveta, stála pani v kabáte s fialovou ofinou a listovala noviny naruby. Deti v snehobielych čiapkach pretekali v nápade, ktorému rodičia nerozumeli, kým ranní pracanti sa zlievali so šálkami kávy a potmehúdskych termosiek. Šum niečího mobilu dotváral hudbu z nevôdzných áut. Chladné kovové madlá na prístrešku rezali dlaň, ale tvárila som sa statočne — podobne ako ostatní budúci pasažieri, každý so svojou dávkou vízie a rezignácie.

Autobus prichádza: žltý salón v meste

Autobus vklzol do hmlistého rána ako žltá bublina, brzdami zívajúc do ticha ulice. Dvere vydali typický sykavý protest, akoby ich každodenný život nudil ešte viac než nás. Vnútro bolo prekvapujúco teplé, priam lákavé: vôňa starých sedačiek miešajúca sa s nasládlym zápachom starých gumákov — univerzálny parfum každého slovenského podniku. Motor lenivo dunel, každý zákrut preložil tichým zazvonením kľúčov, ktoré si vodič položil vedľa tachometra. Perforátor na lístky čakal pripravený, ako neúprosný rozhodca cesty, čo z kúska papiera urobí potvrdenie o existencii. Tak som sa aj ja stal oficiálnym pasažierom vo veľkom divadle všedného dňa.

---

Galéria postáv: mikrosvet na štyroch kolesách

1. Paní marhuľová — predavačka s vlastným inventárom

Naproti mne sedela žena, ktorej taška kričala jarou — paradajky, rascová vňať, mikulášske čokolády uskladnené v sieťke od zemiakov. Z malého vozíka vytiahla ešte teplé pletené ponožky a s mrknutím spytovala, či „nie niekto neberie, hoci zima už nepýta“. Nešlo jej o tržbu, skôr o rituál; autobus bol jej pohyblivý trh, kde sezóna nekončila nikdy.

2. Dve babky, jeden tajomný box

O pár sedadiel ďalej zápasili dve dámy s objemným prepravným boxom. Ich rozhovor bol samostatná kapitola: – „Dnes ich už nik nezastaví, Anka.“ – „A aj keby, máme chladiaci box, aj keď vonku mrzne!“ Nepochopil som, čo v ňom prepravujú, možno relikviu alebo štrúdľu s kvasnicami, ktorá neznáša teplotné zmeny. Význam bol skrytý vo večnom úškrne i vo vedomí, že niektoré veci sa jednoducho vysvetliť nedajú.

3. Študent na planetárnych vlnách

Na zadnom sedadle sa ponáral do rytmu vlastného sveta chlapec s kapucňou a slúchadlami, ktoré neprepúšťali ani zvuk vlastného žalúdka. Prsty bubnovali do mobilu, pohľad mimo okno. Dvere sa zavreli, vedľa sa niekto hádal o cénty — on však žil vo vesmíre, kde sa cestuje len dvoma zmyslami: basom a snom.

4. Pán s rituálom na výstup

Jeden usilovný pracant si priebežne skladal dokumenty, len čo sa začal blížiť k požadovanej zastávke, jeho gesto nabiehalo do obrátok: – „Ešte päť minút... Ak nestihnem, svet sa nezrúti, len šéf bude mať deň krajší.“ Každou zákrutou bol bližšie k nervozite. Pri brzdení napodobňoval posunky majstra ciest, akoby len jeho mávanie mohlo otvoriť dvere realite. Keď vystúpil, mal pohľad víťaza Slovenského národného povstania — každý deň je malou prekážkovou dráhou.

5. Výkrik do ticha — matka a detský soprán

Medzi dvoma zastávkami sa rozľahol detský hlas, taký ten typ, čo by prebral aj čajky na Dunaji: – „Mamíí, pan vodič má fialové ruky!“ Namiesto karhania matka pokrčila ramenami a okoloidúci pán iba prehodil: – „No veď niekto musí šoférovať, keď my spíme.“ S úsmevom, čo bol uznaním aj kolektívnym vydýchnutím, sa autobus pohol ďalej. Deti vedia pomenovať pravdu bez filtra, a zväčša nás to baví viac, než si priznáme.

6. Počítadlo miest — dôchodkyňa so strategickým plánom

Nenápadná staršia dáma pravidelne odmietala všetky krajné miesta a bezpečne obsadzovala „svoje“ — vždy to isté, hneď za druhými dverami. Päť ráz kontrolovala, či má kabelku, potom s pokojným úsmevom spočítala cestujúcich a s evidovanou spokojnosťou sa ponorila do novín: – „Tak, dnes mám presne siedme sprava — deň nemôže byť zlý.“ Drobné rituály, ktoré pretvárajú rutinu na súťaž s každodennosťou.

7. Nočný romantik — básnik a pijan

Keď sa deň prelomil do šedého večera, objavil sa on — večný monológ, zmes vínnej odvahy a melancholického dadaizmu. Básne o láske, stratených minciach aj „najlepších rožkoch v tomto kraji“ leteli kabínou. Niekto prevrátil oči, niekto sa pousmial — v každom prípade, každý autobus potrebuje svojho Homéra.

---

Konflikty a spojenia: Zákon uličky v praxi

Samozrejme, aj mikrospoločnosť si chce udržať formu. Sem-tam sa rozhorí hádka o miesto pri okne — „Ja tu sedím už odvčera!“ zavrčí jedna cestujúca, kým druhá diplomatom v županovom kabáte rezignovane navrhne: „Tak si aspoň nenechávajte baretku na sedadle.“ Všetko sa však rozpustí v kolektívnom povzdychu, najmä keď cestou autobus zabrzdí a statočný pán stratí rovnováhu. Dve ruky ho naraz zachytia, ďalší ironizuje: „Nebojte sa, Bratislavu ešte dnes vydržíme všetci!“ Aj nezdary sú v autobuse spoločnou vecou, na ktorú sa spomína pri neskoršom pive.

Autobus a hodiny: tep mesta v štyroch fázach

Ranné napätie, keď sa všetko ponáhľa, vystrieda slabnúce poludnie, kde polospánok pohlcuje mestský ruch. Popoludnie je plné náhodných telefonátov, vzdialených hádok, zvuku vrecúšok s desiatou. Večer už sedadlá prázdnejú, svetlá blikajú do temnej ulice. Každá zastávka nesie nový úlomok príbehu, každý nový cestujúci miniaturizuje obrovský svet do malej uličky.

Katastrofa alebo koncert? Autobus zastal!

A tu, keď sa deň pomaly usádza do záhybov súmraku, autobus náhle zastaví uprostred cesty. Motor zamlčí, svetlá pohasnú, šofér vystúpi, niečo skúša pod kapotou. Zozadu sa ozve tiché lúčenie: – „No, môžeme aspoň začať spoločný spev!“ A nasleduje štvorhlas v podaní nežnej babky, zriedkavého tenora a jedného basového smiechu — „Slovenské mamičky, krásne ste dcéry mali...“ Chvíľa napätia sa premení na absurdný koncert mestských votrelcov. Nie každá porucha je na škodu — v chaose sa ukáže, že autobus je viac domovom, než si kto myslí.

Záverečné zamyslenie: Mikrosvet na kolieskach

Keď sa dvere opäť otvoria a ja vystupujem, zisťujem, že autobus, hoci len dočasný, je mikrosvätenstvo vzťahov, osudov, rutinných bojov aj malých výhier. Nie je to len vozidlo — je to pohyblivý festival nesplnených plánov a zázračných únikových ciest. Spojenie úplných cudzincov, ktorí na pár zastávok tvoria dočasné spoločenstvo a rozpadnú sa do večernej tmy s úsmevom, úsmevom, perom či zabudnutou baretou. Aj keď je každý sám, autobus dokazuje, že samota je v meste vždy aspoň dvojsečná.

Vitajte v skupine, kde nie je členský príspevok

Ak niekedy budete hľadať miesta, kde sa život odohráva najhustejšie, nebojte sa nastúpiť. Autobus totiž nie je len dopravný prostriedok — je to najpomalší, ale aj najzábavnejší spôsob, ako sa priblížiť k ľudskosti. No a hlavne, nikdy neviete, kto dnes bude vaším susedom — alebo čo nájdete na svojom „siedmom“ mieste sprava.

Ukážkové otázky

Odpovede pripravil náš učiteľ

Aký je hlavný odkaz slohovej práce Ráno v autobuse: portréty mesta z tretieho sedadla?

Autobus predstavuje mikrosvet, kde sa stretávajú rôzni ľudia a príbehy, čím vzniká jedinečné spoločenstvo počas bežného dňa.

Ako sú v slohovej práci Ráno v autobuse: portréty mesta z tretieho sedadla opísané postavy cestujúcich?

Postavy sú vykreslené cez krátke príbehy a charakteristiky, ktoré odhaľujú ich zvyky, nálady a rituály počas cesty autobusom.

Čo symbolizuje tretie sedadlo v slohovej práci Ráno v autobuse: portréty mesta z tretieho sedadla?

Tretie sedadlo je symbolom nestranného pozorovateľa, ktorý sleduje každodenný mestský život a ľudské interakcie z bezpečnej vzdialenosti.

Akú úlohu zohráva autobus v príbehu Ráno v autobuse: portréty mesta z tretieho sedadla?

Autobus je viac než dopravný prostriedok; je miestom, kde sa odohrávajú malé drámy, spájajú cudzinci a odhaľuje sa ľudskosť v meste.

V čom je slohová práca Ráno v autobuse: portréty mesta z tretieho sedadla originálna oproti bežným opisom mesta?

Originálna je pohľadom z vnútra autobusu, detailným opisom postáv a humorom, ktorý približuje každodennosť z neobvyklej perspektívy.

Napíš za mňa slohovú prácu

Tagi:#literatura #slohovapraca #navod