Protirečenia počas dospievania: vnútorné konflikty a očakávania

Táto práca bola overená naším učiteľom: 16.01.2026 o 16:17

Typ úlohy: Slohová práca

Pridané: 16.01.2026 o 16:05

Zhrnutie:

Adolescencia: protirečenie medzi očakávaniami spoločnosti a neúplnou psychickou/biologickou zrelosťou; treba dialóg, postupné práva a podpora.

Protirečenia v období adolescencie

Úvod

„Prečo musím každý deň vynášať smeti, keď som už dosť starý rozhodovať sa sám za seba?“ túto otázku pred pár dňami položil mladší brat počas rodinného obeda mojej kamarátky. Jednoduchá situácia, ktorá však odhaľuje zložité napätie, s akým sa mladí ľudia stretávajú na ceste k dospelosti. Kedy sa človek vlastne stáva dospelým? Adolescencia je obdobím plným protikladov – človek prechádza výraznými zmenami telesnými aj psychickými, spoločnosť od neho začína očakávať zodpovednosť dospelého, no súčasne ho stále v mnohom vníma ako dieťa. Práve tieto zdanlivo neviditeľné, ale o to silnejšie tlaky tvoria podhubie mnohých konfliktov a vnútorných zápasov mladých. V nasledujúcej eseji sa pokúsim podrobne rozobrať hlavné protirečenia, ktoré adolescenciu sprevádzajú – medzi požiadavkami spoločnosti, vnútorným svetom dospievajúcich a objektívnymi znakmi zrelosti.

Definície a teoretické východiská

Aby sme sa v spleti protirečení vedeli orientovať, je potrebné najskôr objasniť, čo vôbec adolescencia je. V slovenskej odbornej literatúre sa najčastejšie adolescentom označuje jedinec vo veku približne 12 až 18 (prípadne 20) rokov, pričom toto obdobie je ohraničené začiatkom puberty a postupným prechodom k dospelosti (Macek, 2003). Biologický rozmer – teda telesné dospievanie, rast či hormonálne zmeny – je však len jednou časťou celku. Psychologicky sa adolescenti začínajú odkláňať od detských identít a tvoria si vlastné hodnoty, názory a ambície. Sociálny aspekt znamená novú úlohu vo vzťahu ku skupine vrstovníkov, rodine či spoločnosti. Vývinoví psychológovia ako Erik Erikson (napr. jeho koncepcia kríz identity) či Jean Piaget (vývoj myslenia) zdôrazňujú, že práve v tejto etape sa formuje zodpovednosť, samostatnosť a hľadanie seba samého. V slovenskom kontexte musíme brať do úvahy aj právne normy, podľa ktorých je mladistvý človek v mnohých oblastiach limitovaný (napr. v pracovnom práve, možnosti uzatvárať zmluvy, trestnoprávnej zodpovednosti a i.).

Kľúčovými pojmami tejto eseje budú: zodpovednosť (spôsobilosť niesť dôsledky konania), práva, zrelosť (emočná, sociálna, právna), sebavnímanie.

Očakávania spoločnosti: Dospelý, alebo ešte nie?

Spoločnosť veľmi často očakáva od adolescentov správanie typické pre dospelých, no neposkytuje im plné práva i autonómiu. V slovenskej domácnosti je bežné, že od šestnásťročného tínedžera sa vyžaduje samostatnosť, pestovanie pracovných návykov či účasť na chode domácnosti – upratovanie, varenie, starostlivosť o súrodencov. V škole musia žiaci zvládať zložité úlohy a chystajú sa na voľbu povolania, no vo veľkej väčšine prípadov majú minimálny vplyv na samotné rozhodovacie procesy. Legislatíva je pritom neúprosná – mladší ako 18 rokov nemôže legálne viesť motorové vozidlo bez dozoru (výnimky exisitujú, ale štandard je 18 rokov), pracovať na plný úväzok alebo slobodne podnikať.

Typickým príkladom je rozdiel medzi dennodennými očakávaniami a formálnou (právnou) spôsobilosťou. Na jednej strane sú mladí pobádaní robiť zodpovedné rozhodnutia – napríklad aký študijný odbor si vybrať, či kde stráviť letné prázdniny; na strane druhej ich rodičia často nenechajú ísť večer von, lebo im podľa nich „ešte chýba rozum“. Podľa Zákona o rodine SR je plnoletosť stanovená na 18 rokov, no v diskusiách a v realite domácností táto hranica často neplatí.

Tento rozpor v očakávaniach vedie k frustrácii adolescentov, pocitu nespravodlivosti a v niektorých prípadoch i k predčasnému prevzatiu dospelých rolí – tzv. parentifikácii, kedy mladý človek z dôvodu rodinnej či sociálnej situácie preberá zodpovednosť za mladšieho súrodenca či dokonca za vlastných rodičov. To môže paradoxne zbrzdiť jeho vlastný psychologický vývin.

Túžby adolescentov: Práva bez plnej zodpovednosti?

Na druhej strane, adolescenti často túžia po autonómii a rozšírených právach – slobode pohybu, súkromí, možnosti rozhodovať za seba. Viacero mojich spolužiakov si pamätá situácie, kedy sa dožadovali napríklad práva ísť na festival, no keď sa niečo pokazilo (napríklad strata mobilu alebo menšia nehoda), očakávali od rodičov zásah a pochopenie. Ide tu o zrejmý rozpor medzi túžbou byť vnímaný ako dospelý a samotnou ochotou niesť plné dôsledky rozhodnutí.

Adolescenti často argumentujú, že spoločnosť „nie je fér“, sú citliví na nespravodlivosť a veľa záležitostí považujú za prejav diskriminácie. Napríklad, ak je kamarátom povolené zúčastniť sa určitej aktivity, sami seba nevnímajú ako menej schopných, hoci ich rodičia môžu mať na vec iný pohľad.

Prejavuje sa tu aj zvýšená impulzívnosť a emočná labilita, čo je vysvetliteľné aj neurobiologicky – vývoj prednej časti mozgu, ktorá zodpovedá za plánovanie, odkladanie uspokojenia či reguláciu rizika, sa dokončuje až po dvadsiatom roku života. Túto skutočnosť rozoberajú aj slovenskí odborníci na vývinovú psychológiu, napríklad Eva Gajdošová.

Typická je aj tendencia vyjednávať o domácich pravidlách, selektívne plniť povinnosti alebo očakávať úľavy pri chybách: „Veď som ešte mladý, nevedel som čo robím...“ Psychológovia zdôrazňujú, že u dospievajúcich hrajú dôležitú úlohu aj skupinové normy (tlak rovesníkov) a hľadanie identity nezriedka vedie ku konfliktom s dospelými.

Objektívna zrelosť: Nesúlad medzi telom a psychikou

Podstatné protirečenie adolescence spočíva práve v tom, že biológia a psychika kráčajú neraz rozdielnym tempom. Človek môže dosiahnuť rozmery dospelého, byť fyzicky schopný reprodukcie (počas puberty), no jeho schopnosť predvídať dôsledky činov či emocionálne zvládať záťaž zostáva obmedzená. Biologická dospelosť (cca 12–15 rokov u dievčat, 14–18 u chlapcov) predchádza sociálnej a psychickej zrelosti aj o niekoľko rokov.

Kľúčové problémy z toho vyplývajúce sa odzrkadľujú v legislatíve i praxi – napríklad vo veku trestnoprávnej zodpovednosti (momentálne 14 rokov pre závažné zločiny), ale povolenie voliť prichádza až v 18 rokoch. Z toho vzniká otázka: sú mladí dosť zrelí rozhodovať o budúcnosti krajiny, keď právne môžu byť už trestaní ako dospelí?

Sociálne napätia sa objavujú aj v oblasti vzťahov, sexuality a zodpovednosti. Narastá počet neplánovaných tehotenstiev medzi mladistvými, čo podčiarkuje potrebu komplexného prístupu k sexualite – nielen biologického vzdelávania, ale aj rozvoja rozhodovacích schopností a emocionálnej gramotnosti.

Osobnostná zrelosť: Čo to znamená byť „zrelý“?

Zrelosť nemožno chápať ako jednoliaty cieľ, skôr ide o viacrozmerný a dynamický proces. Vyrovnané sebavedomie znamená realistické sebahodnotenie, schopnosť prijať kritiku a uvedomovať si vlastné limity – napríklad žiak, ktorý po neúspešnom teste nielen hľadá výhovorky, ale sám analyzuje príčiny a robí opatrenia. Citová zrelosť sa prejavuje schopnosťou rozpoznať a regulovať vlastné emócie, prejavovať empatiu či zvládať konflikty. Sociálna zrelosť znamená schopnosť udržiavať dlhodobé vzťahy, niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia a podieľať sa na živote komunity.

V praxi tieto znaky zrelosti hodnotia školy, rodičia aj samotní adolescenti – často však iba subjektívne. Pomôcť môžu sebahodnotiace dotazníky, rozhovory so školskými psychológmi či dlhodobé pozorovanie v rôznych situáciách.

Ako podporovať zrelosť mladých?

Podpora rozvoja zrelosti by mala byť spoločným cieľom rodičov, školy i celej spoločnosti. Rodina je miestom prvých zážitkov so zodpovednosťou – dôležité sú jasné pravidlá, ktoré sa však vekom flexibilne menia. Rodič by mal byť zároveň dôsledným a láskavým sprievodcom – namiesto autoritatívneho zákazu: „Takto to bude a basta!“, môže skúsiť vysvetliť dôvody a nechať dieťa niesť primerané dôsledky.

Školy by mali ponúkať priestor na rozvoj kritického myslenia, projektové vyučovanie s dôrazom na tímovú prácu, etickú diskusiu a riešenie reálnych situácií. Dobrou praxou sú aj programy spolupráce s rodičmi, mentoring, peer-poradenstvo či kurzy finančnej gramotnosti.

Spoločnosť a zákony musia reagovať na skutočnosť, že zrelosť je mnohorozmerná a prebieha individuálne. Zvážiť možno diferencovaný prístup k právnej zodpovednosti podľa oblastí (napríklad rozdielny vek pre politické a hospodárske práva, vyššia ochrana v oblasti zamestnania alebo internetu).

Adolescentov samotných možno motivovať k rozvoju prostredníctvom dôkladného plánovania, nácviku sebakontroly, aktívnej spätnej väzby a učeniu sa prijímať následky rozhodnutí – nie v podobe trestov, ale ako súčasť rastu.

Kritické pohľady a diskusia

Niektorí tvrdia, že „dnešná mládež je iná,“ skorumpovaná technológiami alebo málo pripravená na život. Je však potrebné vnímať, že každá generácia prežíva svojské výzvy – internet a sociálne siete sú novým zdrojom tlaku, rovnako ako boli televízia či nové módy pre generácie staršie. Druhá výčitka smeruje k autoritatívnosti dospelých – ich tendencii potláčať individualitu. Pravda je, že nie všetci dospievajú rovnako rýchlo a systém by mal byť citlivý na individualitu vývinu. Znamená to podporu personalizovaných intervencií, hodnotenie podľa skutočných schopností jednotlivca a neustále hodnotenie účinnosti podpory.

Záver

Protirečenia v období adolescence sú zložité a zakorenené v napätí medzi spoločenskými očakávaniami, vnútornými ambíciami mladých a reálnymi ukazovateľmi biologickej a psychickej zrelosti. Neexistuje jeden magický vek, ktorý by znamenal úplnú dospelosť. Riešením je postupný presun práv a povinností, dialóg medzi generáciami a dôsledná podpora vývoja sociálnych, emočných i praktických kompetencií. Budúcnosť patrí tým, ktorí sa naučia niesť svoje rozhodnutia s rozvahou a empatiou – a v tom im musíme pomáhať my všetci.

Zdroje

- Erikson, E. H. (1996): Identita a životný cyklus. Bratislava: Psychodiagnostika. - Gajdošová, E. (2012): Vývinová psychológia. Bratislava: Ikar. - Zákon o rodine SR č. 36/2005 Z. z. - Štatistiky Ministerstva školstva Slovenskej republiky. - Prieskumy UNICEF Slovensko.

*(Príklady citácií sú orientačné; konkrétne údaje treba prispôsobiť zadaniu a použitej literatúre.)*

Ukážkové otázky

Odpovede pripravil náš učiteľ

Aké sú hlavné protirečenia počas dospievania podľa slohovej práce?

Hlavné protirečenia počas dospievania spočívajú v napätí medzi očakávaniami spoločnosti, vnútornými ambíciami mladých a reálnou biologickou a psychickou zrelosťou.

Čo znamenajú vnútorné konflikty počas dospievania zo psychologického hľadiska?

Vnútorné konflikty počas dospievania znamenajú potrebu prekonávať rozdiely medzi vlastnými túžbami, skupinovými normami a očakávaniami dospelých, pričom sa formuje identita mladého človeka.

Ako spoločnosť ovplyvňuje očakávania počas dospievania podľa eseje?

Spoločnosť často vyžaduje od adolescentov zodpovednosť dospelých, no neposkytuje im plné práva a autonómiu, čo vytvára frustráciu a pocit nespravodlivosti.

Ako sa prejavujú rozdiely medzi biologickou a psychickou zrelosťou počas adolescence?

Biologická dospelosť nastupuje skôr než psychická a sociálna, čo znamená, že mladý človek je fyzicky dospelý, ale ešte nemusí byť pripravený niesť dôsledky svojich činov.

Aké odporúčania na podporu zrelosti adolescentov uvádza slohová práca?

Odporúča sa jasná a flexibilná výchova v rodine, rozvoj kritického myslenia v škole, individuálny prístup a podpora aktívneho prijímania zodpovednosti zo strany mladých.

Napíš za mňa slohovú prácu

Tagi:#dospievanie #vnútornékonflikty #očakávania