Inšpiratívny prejav na stužkovú slávnosť stredoškolákov
Táto práca bola overená naším učiteľom: 15.01.2026 o 20:24
Typ úlohy: Slohová práca
Pridané: 15.01.2026 o 20:04
Zhrnutie:
Prejav na stužkovej vyjadruje vďaku rodičom, učiteľom a priateľom, zdôrazňuje význam priateľstva a odvahy na ceste za novými snami. 💚
Prejav na stužkovú
Drahí rodičia, vážení pedagógovia, milí spolužiaci a vzácni hostia,Stojím tu dnes pred vami s úprimnou pokorou, vďakou a zároveň s dávkou nervozity, ktorá tak trochu patrí k týmto výnimočným chvíľam. Dnešná stužková je pre nás všetkých viac ako len slávnosť – je to symbol, ktorý ukončuje jednu dôležitú etapu našich životov a zároveň otvára bránu k novým možnostiam, snom a výzvam. Je to večer, keď sa naša trieda, ktorá si za tie roky prešla od trémistov v prvých laviciach po sebavedomých mladých ľudí, stáva naozajstným kolektívom pripraveným čeliť svetu.
Mojím cieľom je dnes vyjadriť vďaku, spoločne sa obzrieť za našou cestou a povzbudiť každého, aby sa nebál vykročiť ďalej. Rád by som každému z nás pripomenul, čo všetko sme spolu za tie roky dokázali a že stužka, ktorú dnes dostaneme, nie je len zelený kúsoček látky – ale symbol statočnosti, kamarátstva a nádeje.
---
Cesta priateľstva a osobného rastu počas strednej školy
Keď sa vrátim myšlienkami späť do našich úvodných dní na strednej, vidím pred sebou skupinku vystrašených prvákov, ktorých šeptavé „Dobrý deň“ znelo na chodbe spomedzi kŕdľa neznámych tvárí. Všetko bolo nové – učiteľské osobnosti, neprebádané učebne, pravidlá a povinnosti, ktoré nám spočiatku pripadali ako nedobytná pevnosť.Rýchlo sme však zistili, že práve vďaka priateľstvám je táto cesta omnoho jednoduchšia. Každý zážitok, každá spoločná skúška či projekt nás zbližovala a postupne formovala do „partie“, v ktorej veje vlajka vzájomnej dôvery. V spomienkach mi utkvel spoločný zisk 1. miesta v krajskom kole stredoškolskej súťaže Mladých reportérov, keď sme spolu s Klárou a Tomášom celé týždne mrzli na ihrisku, len aby sme správne zachytili atmosféru nášho školského života.
Práve spolupráca na spoločných úlohách, medzi ktorými boli aj náročné ročníkové práce, exkurzie po slovenských hradoch či spoločenské večierky pod vedením našich triednych, nás naučili komunikovať, podporovať sa a podržať jeden druhého. Ako napísal Ján Smrek v jednej zo svojich básní: „Človek potrebuje človeka, aby bol človekom.“
Nebyť spolužiackych žartíkov, dlhých rozhovorov pri čaji počas prestávok či šumivého smiechu na výletoch, bola by naša stredná škola len radou povinností. Takto z nej máme mozaiku príbehov, na ktoré budeme spomínať aj po rokoch – príbehov, ktoré vytvorili z každého z nás osobnosť s vlastnými názormi, odvahou a otvorenosťou.
---
Úloha pedagógov a ich prínos k dospelosti žiakov
Je tu však skupina ľudí, bez ktorých by táto cesta nemala zmysel – naši učitelia. Každý jeden z vás, pani profesorky a páni profesori, ste nám dali viac, než len vedomosti z učebníc. Stali ste sa sprievodcami, oddanými podporovateľmi i autoritami, ktoré dokážu povedať „stačí“, keď je to potrebné, no pritom majú na pamäti, že za každým „žiakom“ je živý mladý človek so svojimi snami i starosťami.Nikdy nezabudnem na hodiny slovenčiny, keď nám pani profesorka Šimeková cez Balzaca či Tajovského pomohla pochopiť, že knihy odhaľujú viac o živote, než by sa človeku na prvý pohľad zdalo. Alebo ako nás pán profesor Kučera na fyzike s humorom učil, že chyby nie sú prekážkou, ale príležitosťou niečo pochopiť.
Obrovskú vďaku si zaslúži aj naša triedna profesorka, ktorá bola pre mnohých z nás naozaj druhou mamou. Všetky tie povzbudzujúce slová pred odpoveďami, teplé čaje pri chrípkových vlnách a rozumné rady v čase, keď sa nám zdalo, že už nič nemá zmysel, boli často tým, čo nás posunulo ďalej.
Aj v najťažších chvíľach, keď sa niečo nepodarilo, dokázali ste nás podržať, ukázať iný uhol pohľadu a nájsť v nás aj to, čo sme my sami v sebe nevideli. Tie najkrajšie životné múdrosti neboli vždy napísané na tabuli, ale povedané potichu vo chvíľach, keď to naše srdcia najviac potrebovali.
---
Podpora rodiny – nevyhnutný základ úspechu
Za to, že tu dnes každý z nás môže stáť ako mladý dospelý človek, vďačíme najmä našim rodinám. Mamy, otcovia, starí rodičia – vy ste boli naším pevným brehom počas búrlivých morených dní puberty, oporou v čase stresov aj úsmevom, ktorým ste nás vítali po náročných skúškach.Nie je jednoduché zvládnuť školské povinnosti a pritom byť stále aj synom, dcérou, bratom či sestrou. Ale vďaka vám sme sa naučili, že domov nie je len miesto, kde človek býva, ale hlavne kde môže dostať objatie po zlom dni, povzbudenie pred dôležitou písomkou a radu do života, ktorú mu žiadna učebnica nedá.
Nikdy nezabudneme na tie nekonečné večery strávené učením, keď ste s nami trénovali slovíčka z nemčiny alebo skúšali maturitné otázky z biológie. No aj na vaše povzbudenia, keď nám v hlave vírili pochybnosti o tom, čo bude po škole a či správne volíme ďalší krok.
Vaša trpezlivosť, pochopenie aj obeta nám dali silné korene, z ktorých môžeme vyrastať ďalej. Cestu, ktorú ste pre nás dláždili, sa budeme snažiť využiť na maximum a nezabúdať na hodnoty, ktoré ste nám vštepili – čestnosť, pracovitosti a úctu voči druhým.
---
Symbolika stužky a význam maturitného vysvedčenia
Stužka, ktorú dnes dostávame, je viac než len tradícia. Je to znamenie, že sa končí jedna kapitola nášho života. Zelená farba v slovenskom vzdelávacom priestore vždy symbolizovala nádej, rast a chuť presadiť sa. Pri jej pripínaní cítim všetko – hrdosť, radosť, aj jemnú nostalgiu.Keď si vezmeme vzor od našich predkov, pre ktorých stužková nebola len formálnym obradom, ale veľkým rodinným sviatkom, uvedomíme si, že stojíme na ramenách generácií, ktoré pred nami otvárali cesty k vzdelaniu. Maturita, ktorú máme pred sebou, je prvou veľkou skúškou našej samostatnosti, a stužka je malým, no silným talizmanom odvahy, že zvládneme aj ďalšie, ktoré prídu.
V tejto chvíli každý z nás prežíva zmes očakávania i miernej úzkosti. Nádej, že nás čaká niečo krásne nové. Aj smútok, že niektoré istoty nechávame za sebou. Ale ako hovorí slovenské príslovie: „Dobré korene dávajú pevný strom.“ Držíme si jeden druhého a ideme v ústrety svetu s hlavou vztýčenou.
---
Pohľad do budúcnosti – osobné priania a motivácie
Stužková je chvíľa, kedy sa ohlási stará kapitola, ale ešte viac sa otvára tá nová. Každý z nás má svoje plány, sny, niektorí túžia študovať na univerzite, iní sa chcú venovať práci, cestovaniu alebo vlastnému rozvoju. Nech už sú cesty akékoľvek, spoločné máme to, že zo strednej školy si odnášame niečo, čo nás bude navždy sprevádzať – skúsenosti a priateľstvá.Verím, že sa nestratíme, ani keď nás rozfúkajú cesty osudu po celom Slovensku, Európe či svete. Budeme si písať, stretávať sa na ročníkových jubileách a zachovávať kúzlo spoločných spomienok.
Dovoľte mi citovať slová slovenského spisovateľa Ladislava Ťažkého: „Život je ako cesta, nevidíš, kedy príde zákruta, stačí však veriť, že to zvládneš.“ Práve toto presvedčenie by som si želal do budúcnosti pre nás všetkých – vytrvať, nestratiť chuť objavovať a nebáť sa meniť svet k lepšiemu, kdekoľvek budeme.
---
Záver
Na záver by som rád sumár vystaval na troch slovách: vďačnosť, nádej a odvaha. Ďakujem všetkým, ktorí nás sprevádzali doteraz – rodičom, učiteľom, spolužiakom, i vám, ktorí ste dnes prišli. Každý z vás je súčasťou mozaiky nášho príbehu.Stužková a maturita sú len začiatok – pred nami je svet otvorených možností. Prijmime ich s elánom a nebojácnosťou. Prajem nám všetkým krásny večer, nech je plný sĺz radosti, smiechu a spoločných objatí.
Dovoľte mi na záver citovať z básne Milana Rúfusa: „Kto má priateľov, ten poznal život s chuťou. Kto je vďačný, má vždy nádej.“
Nech je stužková dňom, ktorý nám to ešte raz pripomenie. Ďakujem.
---
Ohodnoťte:
Prihláste sa, aby ste mohli ohodnotiť prácu.
Prihlásiť sa