Povrchová voda: význam, ochrana a využitie v krajine

Typ úlohy: Slohová práca z geografie

Pridané: pred hodinou

Povrchová voda, jej význam, ochrana a využitie

Povrchová voda je teda nevyhnutnou súčasťou života, rozvoja spoločnosti aj prirodzeného fungovania krajiny. Zároveň však ide o zložku prírody, ktorá je veľmi citlivá na znečistenie, nadmerné využívanie a neuvážené zásahy človeka. Preto si vyžaduje ochranu, rozumné hospodárenie a zodpovedný prístup. Ak chceme hovoriť o budúcnosti Slovenska, o kvalite života aj o stave našej krajiny, otázka vody v tom musí mať významné miesto.

Charakteristika povrchovej vody

Pôvod povrchovej vody je rozmanitý. Najčastejšie vzniká zo zrážok, teda z dažďa alebo snehu. V horských oblastiach Slovenska hrá dôležitú úlohu aj topenie snehu a ľadu, ktoré na jar zvyšuje prietok riek a potokov. Ďalším zdrojom sú pramene, keď voda z podzemia vystupuje na povrch. Menšie potoky sa postupne spájajú do väčších tokov, z ktorých vznikajú rieky. Takto sa vytvára hustá riečna sieť, ktorá je typická aj pre územie Slovenska.

Povrchová voda sa vyskytuje v rôznych formách. Medzi tečúce vody patria potoky, bystriny, rieky a umelé kanály. Medzi stojaté vody zaraďujeme jazerá, rybníky, štrkoviská, priehrady a mokrade. Osobitnou kategóriou sú slané povrchové vody, teda moria a oceány, ktoré sa na Slovensku prirodzene nevyskytujú, no v celosvetovom meradle tvoria obrovskú časť vodstva planéty. Pre našu krajinu sú najdôležitejšie sladké povrchové vody, a práve ich ochrana má zásadný význam.

Rozmanitosť povrchových vôd

Stojaté vody sa pohybujú pomalšie alebo sa na prvý pohľad zdajú nehybné. Sem patria jazerá, rybníky, priehrady či mokrade. Ich úloha je rovnako dôležitá. Dokážu zadržiavať vodu v krajine, slúžia ako útočisko pre množstvo rastlín a živočíchov, ovplyvňujú miestnu klímu a vytvárajú priestor na oddych i šport. Mnohé priehrady zároveň plnia viac funkcií naraz: chránia pred povodňami, vyrábajú elektrinu a zároveň sú rekreačnými oblasťami.

Ďalšie delenie vychádza z pôvodu. Prirodzené vodné útvary vznikli bez priameho zásahu človeka. Patria sem rieky, horské plesá, prirodzené jazerá a mokrade. Na Slovensku majú veľkú prírodnú hodnotu najmä tatranské plesá, ktoré sú symbolom vysokohorskej krajiny. Umelé vodné útvary vytvoril človek s určitým cieľom. Môže ísť o priehrady na výrobu elektriny, rybníky na chov rýb, zavlažovacie nádrže alebo kanály. Hoci sú dielom človeka, časom sa aj ony môžu stať cennými biotopmi.

Podľa slanosti rozlišujeme sladké a slané povrchové vody. Na Slovensku sa stretávame takmer výlučne so sladkou povrchovou vodou. To je z jednej strany výhoda, lebo je po úprave vhodná na zásobovanie obyvateľstva, no z druhej strany aj záväzok, pretože sladká voda je vzácnejšia a zraniteľnejšia než by sa mohlo zdať.

Význam povrchovej vody pre prírodu a človeka

Povrchová voda ovplyvňuje aj mikroklímu. Vodné plochy ochladzujú svoje okolie, zvyšujú vlhkosť vzduchu a zmierňujú výkyvy teplôt. V čase, keď sa čoraz viac hovorí o prehrievaní miest a krajiny, je tento význam ešte viditeľnejší. Tam, kde sú zničené mokrade, narovnané toky a odvodnené polia, krajina sa prehrieva rýchlejšie a horšie odoláva suchu.

Povrchová voda je tiež neoddeliteľnou súčasťou kolobehu vody. Časť vody sa odparuje späť do atmosféry, časť vsiakne do pôdy a dopĺňa zásoby podzemnej vody, časť odteká ďalej do riek a morí. Ak sa tento režim naruší, následky sa prejavia v celej krajine. Preto nemožno vodu vnímať oddelene od pôdy, lesov, poľnohospodárstva či urbanizácie.

Pre človeka má povrchová voda viacero významov. Po úprave môže slúžiť ako zdroj pitnej vody. Mnohé domácnosti, obce aj priemysel sú na nej priamo alebo nepriamo závislé. Okrem toho predstavuje priestor pre rekreáciu, šport a oddych. Kto bol niekedy pri Zemplínskej šírave, na Liptovskej Mare alebo pri Štrbskom plese, vie, že voda nie je len úžitková surovina. Má aj estetickú hodnotu a pôsobí upokojujúco. Nie náhodou vznikali významné sídla pri riekach. Aj slovenské mestá, ako Bratislava, Nitra či Trenčín, sú späté s vodnými tokmi.

Z hospodárskeho hľadiska je voda takisto nenahraditeľná. Používa sa v poľnohospodárstve na zavlažovanie, v priemysle ako technologická či chladiaca voda a v energetike na výrobu elektriny. Vodné elektrárne síce nepredstavujú bezproblémové riešenie, no v porovnaní s fosílnymi palivami ide o obnoviteľný zdroj energie. Preto je dôležité hľadať rovnováhu medzi využívaním vody a zachovaním prírodných funkcií vodných ekosystémov.

Povrchová voda na Slovensku

Významné postavenie majú aj vodné nádrže a priehrady. Liptovská Mara je známa nielen ako vodné dielo, ale aj ako obľúbená rekreačná oblasť. Oravská priehrada plní vodohospodárske aj turistické funkcie. Zemplínska šírava patrí medzi najnavštevovanejšie strediská východného Slovenska. Vodné dielo Gabčíkovo je spojené najmä s výrobou elektriny, reguláciou toku Dunaja a plavbou. Tieto príklady ukazujú, že povrchová voda môže mať v jednej lokalite viacero spôsobov využitia.

Osobitné miesto majú tatranské plesá. Štrbské pleso je azda najznámejšie, no cenné sú aj Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso a mnohé ďalšie. Nejde len o turistické ciele. Sú to jedinečné prírodné útvary, ktoré patria k obrazu slovenských veľhôr. Podobne dôležité sú mokrade, lužné lesy a ramená riek, najmä v Podunajsku. Práve tieto územia bývajú často chránené, pretože poskytujú životný priestor mnohým vzácnym druhom.

Na druhej strane treba povedať, že viaceré oblasti sú ohrozené. Rieky v blízkosti miest a priemyselných zón bývajú zaťažené znečistením. V poľnohospodárskych oblastiach sa do vôd môžu dostávať hnojivá a pesticídy. Mimoriadne zraniteľné sú malé potoky, ktoré rýchlo reagujú na sucho, výrub brehových porastov či nevhodné zásahy do koryta.

Využitie povrchovej vody

V poľnohospodárstve je voda rozhodujúca najmä v suchých obdobiach. Zavlažovanie polí, sadov a zeleninových plôch pomáha stabilizovať úrodu. V podmienkach meniacej sa klímy bude význam tejto funkcie zrejme narastať. Zároveň však treba dbať na to, aby sa voda neodoberala bez rozmyslu a aby sa s ňou hospodárilo efektívne.

Priemysel využíva povrchovú vodu na chladenie zariadení, pri výrobe a v technologických procesoch. Tu vzniká veľká zodpovednosť, pretože znečistená voda sa nesmie vracať do prírody bez vyčistenia. Minulosť ukázala, že tam, kde priemyselné podniky zanedbali ochranu vôd, sa poškodenie prírody odstraňuje veľmi ťažko a často dlhé roky.

Veľký význam má energetické využitie vody. Vodné elektrárne premieňajú energiu prúdiacej alebo padajúcej vody na elektrickú energiu. Na Slovensku sa tento potenciál využíva najmä na Váhu a na Dunaji. Výhodou je, že nejde o spaľovanie palív, ale zásah do rieky môže ovplyvniť migráciu rýb, zmenu prietokov či prirodzený charakter toku. Preto nemožno hovoriť o vodnej energii iba jednostranne ako o čisto „bezproblémovej“ energii.

Povrchová voda má tiež veľký význam pre rekreáciu a cestovný ruch. Kúpanie, člnkovanie, rybolov, vodné športy či obyčajné prechádzky pri vode patria k obľúbeným formám oddychu. Na Slovensku to vidíme pri Liptovskej Mare, Sĺňave, Zemplínskej šírave alebo v oblasti dunajských ramien. Voda tak nepriamo podporuje aj služby, ubytovanie a miestne hospodárstvo.

Napokon netreba zabudnúť na ekologickú funkciu. Voda zadržiavaná v krajine zmierňuje sucho, podporuje vegetáciu a znižuje prehrievanie. Čím je krajina pestrejšia a prirodzenejšia, tým lepšie dokáže s vodou hospodáriť aj bez neustálych technických zásahov.

Ohrozenia povrchovej vody

Ďalším rizikom je nadmerné využívanie vody. Ak sa odoberá viac vody, než sa prirodzene dopĺňa, vodné toky slabnú, menšie potoky vysychajú a krajina stráca schopnosť odolávať suchu. Problémom je aj odvodňovanie území, ktoré bolo v minulosti často považované za pokrok. Dnes už vieme, že vysušovanie mokradí a narovnávanie tokov znižuje retenčnú schopnosť krajiny.

Nevhodné úpravy riek patria medzi ďalšie zásahy. Napriamené korytá síce niekedy urýchlia odtok vody, ale zároveň oberajú rieku o jej prirodzenosť. Miznú meandre, brehové porasty a záplavové územia. Voda potom rýchlejšie odtečie a krajina je paradoxne náchylnejšia aj na povodne, aj na sucho.

Výrazným faktorom je klimatická zmena. Na Slovensku sa čoraz častejšie striedajú dlhšie obdobia bez dažďa s prívalovými zrážkami. To znamená, že vody môže byť raz priveľa a inokedy veľmi málo. Ohrozené sú najmä malé vodné toky, plytké vodné plochy a mokrade. Tieto zmeny sa už dnes prejavujú a nie sú len abstraktnou témou z učebnice geografie.

Ochrana povrchovej vody

Veľký význam majú technické a organizačné opatrenia. Patria sem čističky odpadových vôd, kontrola vypúšťania odpadových látok, monitorovanie kvality vody či budovanie ochranných pásiem pri vodných zdrojoch. Dôležitá je aj revitalizácia tokov, teda snaha vracať riekam prirodzenejší charakter tam, kde je to možné. V posledných rokoch sa čoraz viac hovorí aj o potrebe zadržiavať dažďovú vodu v krajine namiesto toho, aby čo najrýchlejšie odtiekla preč.

Prírodné riešenia sú často veľmi účinné. Obnova lužných lesov, ochrana brehových porastov, vytváranie menších retenčných plôch či obnova mokradí pomáhajú udržať vodu v krajine. Takéto opatrenia nebývajú také nápadné ako veľké stavby, ale ich dlhodobý význam je veľký. Príroda si totiž s vodou poradí najlepšie tam, kde jej človek nechá priestor.

Na Slovensku je ochrana povrchových vôd upravená právnymi predpismi a vodným hospodárstvom sa zaoberajú štátne inštitúcie aj samosprávy. Samotné zákony však nestačia, ak ich ľudia nerešpektujú. Potrebná je kontrola, zodpovednosť podnikov, ale aj environmentálne povedomie verejnosti.

Významnú úlohu má škola a výchova mladých ľudí. Práve v škole sa žiaci učia, že odhodený odpad do potoka nie je maličkosť, ale prejav nezodpovednosti voči celej krajine. Šetrenie vodou doma, triedenie odpadu, účasť na čistiacich brigádach alebo záujem o stav miestneho potoka sú konkrétne kroky, ktoré môže urobiť takmer každý. Ochrana vody nie je len vec odborníkov a úradov. Je to aj otázka každodennej kultúry správania.

Záver

Bez dostatku čistej povrchovej vody by nefungovala príroda ani spoločnosť. Nestačí vodu iba využívať; musíme sa o ňu vedieť aj starať. Ochrana povrchovej vody preto nie je módna téma, ale základná podmienka zodpovedného života. To, ako sa k vode správame dnes, rozhodne o tom, v akom stave ju odovzdáme ďalším generáciám.

Povrchová voda nie je len prírodný jav, ktorý sa učíme rozlišovať na hodinách geografie alebo biológie. Je to hodnota. Ak ju budeme chrániť, rozumne využívať a rešpektovať jej prirodzené miesto v krajine, bude slúžiť človeku aj prírode aj v budúcnosti. Ak ju podceníme, následky pocítime všetci. Práve preto by mala patriť medzi najväčšie spoločné priority modernej spoločnosti.