Afrika – geografická charakteristika a zaujímavosti

Táto práca bola overená naším učiteľom: dnes o 13:34

Typ úlohy: Slohová práca z geografie

Pridané: včera o 5:57

Afrika

Z geografického hľadiska je Afrika mimoriadne zaujímavá tým, ako spolu súvisia jej poloha, reliéf, podnebie, vodstvo, rastlinstvo, živočíšstvo aj pôdy. Prírodné podmienky tu veľmi výrazne ovplyvňujú spôsob života obyvateľov, možnosti poľnohospodárstva aj celkové hospodárske využitie krajiny. Zároveň však ide o kontinent, ktorý je citlivo ohrozený suchom, degradáciou pôdy a dôsledkami klimatických zmien. Ak chceme Afrike skutočne porozumieť, musíme ju vnímať ako priestor veľkej rozmanitosti, nie ako jednotný a jednoduchý celok.

Základná geografická charakteristika Afriky

Afriku obmýva na západe Atlantický oceán a na východe Indický oceán. Na severe ju od Európy oddeľuje Stredozemné more a na severovýchode sa nachádza Červené more. Vďaka tejto polohe mala Afrika od dávnych čias strategický význam. Blízkosť Európy cez Gibraltársky prieliv a spojenie s Áziou cez oblasť Suezu spôsobujú, že tento svetadiel zohráva dôležitú úlohu v svetovej doprave aj obchode. Keď sa v škole učíme o námorných cestách a svetovom hospodárstve, Afrika v nich nikdy nie je len „okrajom mapy“, ale dôležitým stredobodom medzi tromi kontinentmi.

Povrch Afriky a jeho členitosť

K najvýznamnejším pobrežným útvarom patrí Guinejský záliv na západe a Adenský záliv na severovýchode. Dôležitý je aj Mozambický prieliv medzi pevninskou Afrikou a Madagaskarom. Mimoriadny význam má Suezský prieplav, ktorý spája Stredozemné a Červené more. Ide o jednu z najdôležitejších dopravných ciest sveta, pretože výrazne skracuje plavbu medzi Európou a Áziou. Bez neho by lode museli oboplávať celý africký kontinent okolo Mysu dobrej nádeje.

K významným ostrovom a súostroviam patria Madagaskar, Seychely, Komory, Kanárske ostrovy či Maskarény. Najmä Madagaskar je z prírodovedného hľadiska jedinečný, pretože sa na ňom vyvinulo množstvo endemických druhov rastlín a živočíchov.

Ak sa pozrieme na vertikálnu členitosť, Afrika je predovšetkým kontinentom náhorných plošín a starých pevninských celkov. Na rozdiel od Ázie alebo Európy tu pohoria nevytvárajú súvislé horské pásy cez celý kontinent. Veľkú časť povrchu tvoria vysočiny, plošiny a panvy. To je jeden z dôvodov, prečo sa Afrika často označuje ako „kontinent plošín“.

Najvyšším vrchom Afriky je Kilimandžáro s vrcholom Uhuru, ktorý dosahuje 5895 metrov. Tento osamelý sopečný masív sa stal symbolom africkej prírody. Spája sa s ním nielen geografia, ale aj kultúrna predstavivosť; aj slovenskí študenti sa s jeho názvom stretávajú často už na základnej škole.

Medzi významné pohoria a vysočiny patrí Atlas na severozápade, Etiópska vysočina na východe a Dračie vrchy na juhu. Dôležité sú aj staré horské oblasti Ahaggar a Tibesti v Sahare. Rozsiahle sú tiež plošiny, napríklad Katanga. Veľkú časť kontinentu vypĺňajú púšte a suché oblasti. Najznámejšia je Sahara, najväčšia horúca púšť sveta. Na juhu sa nachádzajú Kalahari a pobrežná púšť Namib, na severovýchode Núbijská a Arabská púšť.

Osobitné miesto v africkom reliéfe má Východoafrická priekopová prepadlina. Ide o tektonicky aktívne územie, kde sa zemská kôra rozostupuje. S touto oblasťou súvisia zemetrasenia, vulkanizmus aj vznik viacerých veľkých jazier. Práve tu možno najlepšie vidieť, že reliéf nie je len „neživá kulisa“, ale živý výsledok geologických procesov, ktoré pokračujú aj dnes.

Geologický vývoj a stavba Afriky

Niektoré pohoria však vznikli aj mladšími procesmi. Typickým príkladom je Atlas, ktorého vznik súvisí s pohybmi litosférických dosiek. Veľmi výrazná je tiež tektonická aktivita vo východnej Afrike, najmä v oblasti priekopovej prepadliny. Táto oblasť je dôkazom, že africký povrch sa stále mení.

Sopečný pôvod má Etiópska vysočina a so sopečnou činnosťou súvisí aj Kilimandžáro. Geologická stavba Afriky má veľký význam aj pre hospodárstvo, pretože kontinent je bohatý na nerastné suroviny. Nachádzajú sa tu ložiská ropy, zemného plynu, diamantov, zlata, medi, kobaltu či uránu. Nerastné bohatstvo je pre Afriku výhodou, no zároveň sa neraz stalo aj zdrojom napätia, kolonializmu a hospodárskeho zneužívania.

Vodstvo Afriky

Najznámejšou riekou je Níl, ktorý sa tradične uvádza ako najdlhšia rieka sveta. Preteká suchými oblasťami severovýchodnej Afriky a už od staroveku bol základom života v Egypte. Staroegyptská civilizácia by bez jeho pravidelných záplav a úrodného bahna vôbec nevznikla. Aj dnes je Níl kľúčový pre zavlažovanie, zásobovanie obyvateľstva vodou aj výrobu elektriny.

Veľmi významná je aj rieka Kongo, ktorá preteká rovníkovou oblasťou a patrí k najvodnatejším riekam sveta. Ďalšími dôležitými riekami sú Niger v západnej Afrike, Zambezi na juhovýchode a Orange v južnej časti kontinentu. Na Zambezi sa nachádzajú slávne Viktóriine vodopády, jeden z najznámejších prírodných útvarov Afriky. K zaujímavým patria aj Livingstonove vodopády na Kongu.

V suchých oblastiach sa vyskytujú vádí, teda dočasné riečne korytá, ktorými voda tečie iba po občasných dažďoch. Pre Európana môže byť zvláštne predstaviť si „rieku bez vody“, no v afrických púšťach je to typický jav.

Afrika je bohatá aj na jazerá. Viktóriino jazero, Tanganika a Malawi patria medzi najväčšie a najvýznamnejšie jazerá kontinentu. Sú dôležité pre rybolov, dopravu aj zásobovanie vodou. Osobitným príkladom je Čadské jazero, ktorého rozloha sa mení v závislosti od klímy a odberu vody. Jeho zmenšovanie patrí k symbolom environmentálnych problémov Afriky.

Veľký význam majú aj priehrady. Asuánska priehrada na Níle pomáha regulovať tok rieky, zavlažovať polia a vyrábať elektrickú energiu. Známymi vodnými dielami sú aj priehrady Kariba a Volta. Hoci prinášajú hospodárske výhody, ich výstavba môže mať aj negatívne dôsledky, napríklad zaplavenie území či zásahy do prirodzeného režimu riek.

Podnebie Afriky

Okolo rovníka sa rozprestiera rovníkové podnebné pásmo. Vyznačuje sa celoročne vysokými teplotami a dostatkom zrážok. Typické je najmä pre povodie Konga. Smerom od rovníka sa nachádza subekvatoriálne pásmo, v ktorom sa strieda obdobie dažďov a obdobie sucha. Práve tu ležia rozsiahle savany.

Ďalej nasleduje tropické pásmo s veľmi suchými podmienkami. Práve v ňom sa rozprestierajú púšte, predovšetkým Sahara. Na severe a juhu kontinentu sa objavuje subtropické podnebie, najmä v pobrežných oblastiach a vo vyšších polohách. V severnej Afrike sa uplatňujú stredomorské vplyvy, podobne ako v južnej časti Kapska.

Afrika je krajinou extrémov. V niektorých oblastiach spadne za rok len minimum zrážok, známym príkladom je Asuán. Inde zasa padá množstvo dažďa. Podnebie ovplyvňuje aj vietor scirocco, horúci a suchý prúd vzduchu zo Sahary, ktorý zvyšuje prašnosť a zhoršuje sucho v severnej Afrike.

Klíma priamo rozhoduje o tom, aké rastlinstvo môže rásť, aké pôdy vznikajú, kde sa sústreďuje obyvateľstvo a aké poľnohospodárstvo je možné. Preto nemožno podnebie vnímať izolovane; je to základný činiteľ, ktorý spája všetky ostatné zložky prírodného prostredia.

Rastlinstvo a živočíšstvo Afriky

Smerom od pralesov sa rozprestierajú savany, ktoré sú pre predstavu Afriky azda najtypickejšie. Ide o trávnaté oblasti so skupinami stromov a kríkov, prispôsobené na striedanie dažďového a suchého obdobia. Práve savany sa často objavujú v dokumentárnych filmoch, ktoré poznáme aj zo slovenských televíznych staníc či zo školského vyučovania.

V púšťach a polopúšťach je vegetácia riedka a rastliny musia znášať extrémny nedostatok vody. Mimoriadne citlivou oblasťou je Sahel, prechodné pásmo medzi Saharou a savanami. Práve tu sa veľmi výrazne prejavuje dezertifikácia a ekologická nestabilita.

S rastlinstvom úzko súvisí aj bohaté živočíšstvo. Afrika je známa veľkými cicavcami, ako sú slony, žirafy, zebry, byvoly a množstvo druhov antilop. Medzi predátory patria levy, leopardy, hyeny a šakaly. V tropických lesoch žijú opice, množstvo vtákov, plazov a hmyzu. Živočíchy sa museli prispôsobiť prostrediu: mnohé migrujú za vodou a potravou, iné sú aktívne najmä ráno alebo večer, aby sa vyhli najväčším horúčavám.

Africká fauna je však ohrozená. Dôvodom je úbytok prirodzených biotopov, rozširovanie poľnohospodárskej pôdy, pytliactvo aj klimatická zmena. Preto majú veľký význam národné parky a rezervácie, ako napríklad Serengeti, Krugerov národný park či oblasti ochrany goríl v strednej Afrike. Ochrana prírody v Afrike nie je len luxusom pre turistov, ale nevyhnutnou podmienkou zachovania prírodného dedičstva.

Pôdy Afriky a problém dezertifikácie

V savanách prevládajú červenohnedé pôdy, ktoré môžu byť pri primeranom hospodárení využiteľné pre poľnohospodárstvo. V suchých oblastiach sú pôdy málo vyvinuté, chudobné a niekedy aj zasolené. To výrazne obmedzuje pestovanie plodín.

Veľkým problémom je dezertifikácia, teda rozširovanie púští na úkor úrodnejších oblastí. Mimoriadne ohrozený je Sahel. Príčinou nie je iba prirodzené sucho, ale aj nadmerná pastva, odlesňovanie, nevhodné obrábanie pôdy a rast populácie, ktorý zvyšuje tlak na krajinu. Dôsledky sú vážne: klesá úrodnosť, zhoršuje sa zásobovanie potravinami, rastie riziko hladomoru a ľudia sú nútení migrovať.

Vzťah prírodných podmienok a života ľudí

Poľnohospodárstvo je vo veľkej miere závislé od zrážok a zavlažovania. V úrodnejších oblastiach sa pestujú plodiny ako proso, kukurica, ryža, bavlna, káva, kakao či banány. Niektoré z nich sú určené pre domácu spotrebu, iné na vývoz. Aj tu však vidno kontrast: Afrika má veľký poľnohospodársky potenciál, no pre nepriaznivé prírodné podmienky a historické či sociálne problémy ho často nedokáže úplne využiť.

Prírodné zdroje sa využívajú aj inak. Rieky slúžia na výrobu elektriny, zavlažovanie a dopravu, pôdy a savany na pastvu dobytka, geologická stavba zasa podmieňuje ťažbu surovín. Afrika má obrovský hospodársky potenciál, ale jeho rozvoj často naráža na environmentálne problémy, nerovnomerný prístup k vode a dlhodobé dôsledky kolonializmu.

Ochrana prírody je preto nesmierne dôležitá. Nestačí len obdivovať africké zvieratá v dokumentoch či v učebniciach geografie. Potrebné je udržateľné hospodárenie s vodou, pôdou a lesmi, medzinárodná spolupráca a rešpektovanie miestnych potrieb obyvateľov. Budúcnosť Afriky sa nebude rozhodovať len v prírode samej, ale aj v tom, ako zodpovedne dokáže človek s touto prírodou zaobchádzať.

Záver

Práve prepojenie polohy, reliéfu, klímy, vodstva, rastlinstva, živočíšstva a pôd ukazuje, aká zložitá a jedinečná Afrika v skutočnosti je. Nie je to „jedna krajina“, ani jednoliaty priestor, ale rozsiahly a rozmanitý kontinent, v ktorom sa stretávajú prírodné bohatstvo aj veľké problémy. Sucho, degradácia pôdy, nedostatok vody a klimatické zmeny patria medzi najvážnejšie výzvy súčasnosti.

Myslím si, že Afrika si zaslúži našu pozornosť nie preto, že je často zobrazovaná ako kontinent problémov, ale preto, že je kontinentom obrovskej hodnoty. Jej význam je prírodný, hospodársky aj kultúrny. Ak sa na ňu budeme pozerať bez predsudkov a s väčším porozumením, lepšie pochopíme nielen Afriku samotnú, ale aj svet, v ktorom žijeme.