Karibské more: geografia, príroda a význam regiónu
Typ úlohy: Slohová práca z geografie
Pridané: predvčerom o 5:58
Zhrnutie:
Objavte geografiu, prírodu a význam Karibského mora. Získajte komplexný prehľad o regióne pre lepšie pochopenie tejto dôležitej oblasti.
Karibské more
Úvod
Po celom svete patria najväčšie vodné plochy nielen k hlavným geografickým dominantám, ale aj k silným činiteľom ovplyvňujúcim životy krajín, ktoré sa pri nich rozkladajú. Karibské more, nachádzajúce sa v tropickom pásme Atlantického oceánu, je nielen miestom stretu kultúr, ale tiež mimoriadne významným prírodným fenoménom. Slovenskí študenti sa s touto oblasťou väčšinou stretávajú najmä v učebniciach geografie či dejepisu, no len zriedka majú príležitosť pozrieť sa na Karibik komplexnejšie – ako na územie tkané prírodnými zázrakmi, geologickou rozmanitosťou, pestrou históriou, hospodárskym významom aj spoločenskými výzvami. Táto esej sa preto pokúsi Karibské more rozobrať zo všetkých týchto perspektív, pričom podnety načerpáme nie len zo všeobecnej svetovej literatúry, ale aj z prác slovenských vedcov a z poznatkov našich školských predmetov.---
I. Geografická poloha a špecifiká Karibského mora
Najprv je dôležité pochopiť, kde sa Karibské more vlastne rozprestiera. Je situované medzi Severnou a Južnou Amerikou, od západu je ohraničené polostrovom Yucatán (Mexiko), na severe zasahuje k ostrovom Veľkých Antíl (Kubánska republika, Haiti, Dominikánska republika, Portoriko) a na východe siaha až po Malé Antily, ktoré formujú akýsi oblúk až po pobrežie Venezuely. Samotná plocha Karibského mora je zhruba 2,75 milióna štvorcových kilometrov – pre predstavu je to viac ako 50-násobok rozlohy Slovenskej republiky.Veľké a Malé Antily hrajú v rámci Karibskej oblasti zásadnú úlohu – ide o dva rady ostrovov, ktoré oddelili more od otvoreného Atlantiku. Veľké Antily pozostávajú zo štyroch veľkých ostrovov, kdežto Malé Antily tvoria hustý reťazec menších ostrovčekov, pričom medzi najznámejšie patria Martinik, Guadeloupe, Svätý Vincent či Antigua.
Z hydrogeografického hľadiska je Karibské more výnimočné samozrejme rozlohou, ale i výraznou členitosťou pobrežia. Medzi typické črty patrí množstvo zálivov (Honduraský, Venezuelský, Moskitový) a polostrovov. Najhlbším miestom v Karibiku je Kajmanská priekopa s hĺbkou približne 7 680 metrov – teda päťnásobok hĺbky slovenského najhlbšieho jazera – Veľkého Hincovho plesa.
Oblasť patrí z politického hľadiska k najpestrejším na svete. Nachádza sa tu viac než dvadsať štátov a množstvo závislých území v správe Spojeného kráľovstva, USA či Francúzska. Medzi suverénne štáty patria napríklad Jamajka, Trinidad a Tobago, Barbados či Bahamy. Každý z týchto štátikov so sebou prináša rozmanité kultúry, jazyky a historické skúsenosti, ktoré sa v pomyselnom karibskom „kotli“ dodnes prelínajú.
---
II. Geologická história a prírodné procesy
Na hodinách geografie či prírodopisu často počujeme o tektónických doskách a ich vplyve na tvárnosť Zeme. Práve Karibské more je výborným príkladom takýchto procesov v praxi. Jeho vznik siaha niekoľko miliónov rokov spätne, keď sa pohybom Karibskej platne medzi Severoamerickou a Juhoamerickou doskou začali formovať podmorské panvy, priekopy a ostrovy.Jedným z najvýraznejších geologických útvarov je už spomínaná Kajmanská priekopa. Okrem nej sa v mori nachádzajú i ďalšie výrazné panvy, napríklad Kolumbijská či Venezuelanská, a viaceré podmorské chrbty. Tieto podmorské útvary vznikli pri posune zemskej kôry a sú spojené so zvýšenou seizmickou aktivitou – karibský región preto často zasahujú zemetrasenia a v niektorých prípadoch dokonca aj cunami.
Unikátnu kapitolu predstavuje vulkanizmus Malých Antíl. Medzi najznámejšie aktívne vulkány tu patrí Montagne Pelée na Martiniku, ktorého výbuch v roku 1902 spôsobil zánik mesta Saint-Pierre. Podobne aj sopka Soufrière na ostrove Svätej Lucie či stále činná sopka Soufriere Hills na Montserrate dokazujú, akú silu a riziko so sebou vulkanizmus prináša. Na druhej strane, vďaka sopečným pôdam sú Malé Antily veľmi úrodné a podporujú rozvoj miestneho poľnohospodárstva.
---
III. Klimatické pomery a ekologické špecifiká
Karibik patrí k najtypickejším predstaviteľom tropického podnebia, aké poznáme z učebníc. Priemerná teplota vody je tu počas roka stabilná – v lete sa pohybuje od 24 do 28 °C, v zime klesá len na 25 °C. Takéto tepelné podmienky vytvárajú základ pre vysokú biodiverzitu, aj pre rozvoj plážového turizmu, o ktorom bude reč neskôr.Slanost vody v Karibiku je okolo 36 promile, čo je podobná hodnota ako v Sredozemnom mori, ktoré je slovenským študentom známe napríklad z dovoleniek. Vďaka tomu je prostredie mimoriadne priaznivé nielen pre rast koralov, ale aj pre množstvo morských rýb a ďalších živočíchov.
Tropické búrky a hurikány sú však odvrátenou stranou klimatickej mince. Karibik je jednou z oblastí sveta, kde sa tieto javy vyskytujú najčastejšie, najmä v období od júna do novembra. V roku 2017 zasiahla Portoriko ničivá búrka Maria, ktorá pripravila mnohých obyvateľov o strechu nad hlavou – podobných tragédií je v regióne bohužiaľ neúrekom. Hurikány ničia infraštruktúru, ohrozujú ľudí, hospodárstvo a spôsobujú úhyn domácich i voľne žijúcich druhov.
Ekologické bohatstvo Karibiku je sústredené najmä v podobe koralových útesov – predstavujú až 9 % všetkých svetových útesov a poskytujú útočisko tisícom druhov rýb, lastúrnikov a ďalších živočíchov. Príkladom osobitnej symbiózy je život v blízkosti koralových útesov na Barbadose, kde miestni rybári pestujú tradičné techniky lovu v súlade s prírodou, čo bolo viackrát opisované aj v literatúre britských či francúzskych koloniálnych autorov.
---
IV. Ekonomický význam Karibského mora
Ak povieme Karibik, mnohým možno najskôr napadne obraz bielych pláží a dovolenkárov. No okrem turizmu tu významnú rolu hrajú aj ďalšie ekonomické aktivity.Karibské more je dôležitým zdrojom ropy a zemného plynu – najmä pre krajiny ako Venezuela, Trinidad a Tobago, alebo Kolumbia. Ťažba surovín však so sebou nesie značné environmentálne riziká, ako ukázalo napríklad poškodenie unikátnych biotopov po úniku ropy v oblasti Venezuelského zálivu.
Dôležitou zložkou ekonomiky je rybolov, ktorý zásobuje miestny trh rôznymi druhmi, ako tuniak, mahi-mahi, či langusta. Ročná produkcia presahuje pol milióna ton, pričom lov sa tu často kombinuje s tradičnými, generačne odovzdávanými metódami. V mnohých menších ostrovných krajinách je rybolov nielen ekonomickou, ale tiež kľúčovou potravinovou zábezpekou. Slovenskému čitateľovi to môže pripomenúť význam dunajského rybolovu v minulých storočiach pre naše podunajské mestá a dediny.
---
V. Turizmus ako hlavná ekonomická činnosť
Nemožno však obísť obrovský rozvoj turizmu v regióne – Karibik každoročne navštívi viac než 20 miliónov turistov, čo je oproti počtu miestnych obyvateľov ohromujúce číslo. Medzi najznámejšími turistickými cieľmi dominuje Kuba so svojou koloniálnou Havanou, Bahamy s krištáľovo čistými vodami, Jamajka so svojou hudbou a festivalmi, ale tiež Svatý Martin alebo Grenada, nazývaná tiež „ostrovom korenia“.Turizmus je rozmanitý – od letovísk typu all inclusive, cez ekoturistiku využívajúcu bujnú prírodu, až po vody miestnych prístavov lákajúce milovníkov podmorského sveta. Veľký rozmach zaznamenáva takzvaná „kruizová“ doprava, keď do prístavov denne prichádzajú desiatky výletných lodí.
Masový turizmus však nie je bez problémov – zahŕňa ničenie prírodného prostredia, znečistenie more, tlak na miestnu kultúru a rast cien. Preto sa mnohé krajiny snažia rozvíjať udržateľné formy cestovného ruchu, podporovať miestnych remeselníkov, obmedzovať nadmernú výstavbu hotelov a chrániť územia s unikátnou faunou a flórou. Táto výzva je príznačná aj pre Slovensko, kde sa stále diskutuje o limitoch rozvoja turizmu napríklad v Tatrách.
---
Záver
Karibské more je miestom mimoriadnych súvislostí medzi človekom, prírodou a ekonomikou. Jeho rozmanitosť nie je len výsledkom prírodných procesov trvajúcich milióny rokov, ale aj dôsledkom kultúrnych a historických premen, ktoré túto oblasť odlíšili od iných častí sveta. Pre slovenského študenta je Karibik zaujímavou ukážkou stretu prírodných krás so zložitou výzvou udržateľného rozvoja.V budúcnosti bude ochrana Karibského mora závisieť od rozvážneho hospodárenia s jeho bohatstvom. Ťažba surovín, rybolov a turizmus musia byť v rovnováhe s potrebou ochrániť koralové útesy, pobrežia i miestne spoločenstvá pred vplyvom klimatických zmien a rastúcich prírodných rizík, akými sú hurikány či zmeny hladiny morí. Odpovede na tieto otázky budú vo veľkej miere závisieť aj od medzinárodnej spolupráce – presne tak, ako to poznáme aj z histórie slovenského zápasu o prírodné a kultúrne dedičstvo. Karibské more preto ostáva živým príkladom územia, kde sa stretáva krása obdivovaná turistami, živobytie miestnych, nevyspytateľnosť prírody i túžba po trvalo udržateľnom rozvoji.
Ohodnoťte:
Prihláste sa, aby ste mohli ohodnotiť prácu.
Prihlásiť sa