Srdce – význam a funkcia v ľudskom tele

Typ úlohy: Referát

Pridané: dnes o 8:56

Srdce

Z biologického hľadiska je srdce dutý svalový orgán, tvorený najmä špecializovanou srdcovou svalovinou. Nie je to obyčajný sval, aký máme napríklad na končatinách. Musí byť zároveň pevný aj pružný: pevný natoľko, aby dokázal krv účinne vypudiť do ciev, a pružný natoľko, aby sa po každom stiahnutí znovu naplnil. Nachádza sa v hrudníku medzi pľúcami, mierne posunuté doľava, pričom jeho poloha nie je náhodná. Hrudný kôš ho chráni pred vonkajšími nárazmi a dôležité je aj susedstvo s pľúcami, keďže činnosť srdca a dýchanie spolu úzko súvisia. Veľkosťou sa často prirovnáva k zovretej pästi človeka, no tento na prvý pohľad neveľký orgán vykonáva obrovské množstvo práce. Deň čo deň prečerpáva krv bez prestávky, bez voľna, bez dovolenky. Už táto skutočnosť v človeku vyvoláva rešpekt.

Srdce navyše nie je v tele uložené „len tak“. Obklopuje ho blanitý vak, osrdcovník, ktorý ho chráni a zároveň umožňuje, aby sa pri neustálom pohybe hladko posúvalo. Keby takáto ochrana neexistovala, mechanická práca srdca by bola menej bezpečná a plynulá. Práve v ľudskom tele často vidíme, že aj zdanlivo nepatrné detaily majú veľký význam. Všetko je prispôsobené tomu, aby mohol krvný obeh fungovať spoľahlivo a presne.

Keď sa na srdce pozrieme podrobnejšie, zistíme, že jeho stavba je veľmi premyslená. Stena srdca sa skladá z viacerých vrstiev. Najdôležitejšou je myokard, teda srdcová svalovina, ktorá vykonáva samotnú prácu kontrakcie. Je to akýsi motor srdca. Vnútornú vrstvu tvorí endokard, hladká výstelka pokrývajúca vnútro srdcových dutín. Práve táto vrstva sa podieľa aj na tvorbe chlopní, ktoré sú nevyhnutné pre správny smer prúdenia krvi. Na povrchu srdca sa nachádza epikard, vonkajšia vrstva, ktorá prechádza do ochranného obalu. Každá z týchto vrstiev plní inú úlohu, ale spolu vytvárajú funkčný celok. V tom je krása ľudského tela: jednotlivé časti nie sú izolované, ale navzájom sa dopĺňajú.

Srdce je rozdelené na štyri dutiny: pravú predsieň, pravú komoru, ľavú predsieň a ľavú komoru. Toto rozdelenie je veľmi dôležité, pretože umožňuje oddeliť odkysličenú krv od okysličenej. Medzi pravou a ľavou polovicou sa nachádza priehradka, ktorá zabraňuje miešaniu krvi. Keby sa tieto dva druhy krvi miešali, zásobovanie organizmu kyslíkom by bolo neúčinné a život by neprebiehal tak, ako má. Už na základnej škole sa žiaci učia rozlišovať malý a veľký krvný obeh; nie je to len poučka do testu z biológie, ale základná podmienka fungovania organizmu. Pravá časť srdca súvisí s pľúcnym obehom, ľavá s telovým. Toto rozdelenie výrazne zvyšuje účinnosť obehu krvi.

Dôležitými „strážcami poriadku“ sú aj srdcové chlopne. Ich úlohou je zabezpečiť, aby sa krv pohybovala len jedným smerom. Medzi predsieňami a komorami sa nachádzajú predsieňovo-komorové chlopne a na začiatku veľkých tepien polmesiačikovité chlopne. Ak by nefungovali správne, krv by sa vracala späť a srdce by muselo pracovať omnoho neefektívnejšie. Chlopne možno prirovnať k jednosmerným bránam, ktoré presne určujú, kedy a kadiaľ môže krv prejsť. Vďaka nim prebieha krvný obeh plynulo, pravidelne a bez zbytočných strát energie.

Samotná cesta krvi cez srdce je fascinujúcim dôkazom presnosti ľudského organizmu. Odkysličená krv prichádza z tela do pravej predsiene cez veľké žily. Odtiaľ sa presúva do pravej komory, ktorá ju následne vypudí do pľúc. V pľúcach sa krv zbavuje oxidu uhličitého a obohacuje sa o kyslík. Tu sa krásne ukazuje prepojenie srdca a dýchania: dýchacia sústava dodáva krvou prenášaný kyslík a srdce zasa zabezpečuje jeho roznesenie po tele. Jedno bez druhého by nestačilo.

Z pľúc sa potom okysličená krv vracia do ľavej predsiene a ďalej prechádza do ľavej komory. Práve ľavá komora má najsilnejšiu svalovinu, pretože musí vypudiť krv do aorty, teda do hlavnej tepny celého tela. Odtiaľ sa krv rozvádza do všetkých orgánov – do mozgu, svalov, kože, tráviacej sústavy i ďalších tkanív. Mozog napríklad potrebuje nepretržitý prísun kyslíka, inak by veľmi rýchlo došlo k vážnym následkom. Svaly pri behu, turistike v Tatrách či pri hodine telesnej výchovy zasa potrebujú krvi viac než v pokoji. Keď človek vybehne po schodoch alebo hrá futbal, srdce zrýchli svoju činnosť, pretože organizmus si žiada viac kyslíka. Aj preto po námahe cítime búšenie srdca – telo sa jednoducho prispôsobuje zvýšeným požiadavkám.

Srdce sa od ostatných svalov líši viacerými výnimočnými vlastnosťami. Prvou je dráždivosť, teda schopnosť reagovať na podnet. Srdce však nie je odkázané iba na podnety zvonka. Má aj schopnosť automatičnosti, čo znamená, že si dokáže vytvárať vlastné vzruchy samo. Človek teda nemusí vedome myslieť na to, aby mu srdce bilo; jeho činnosť prebieha nezávisle od vôle. Ďalšou vlastnosťou je stiahnuteľnosť. Po vzniku podnetu sa srdcový sval stiahne, a to nie chaoticky, ale koordinovane. Na túto schopnosť nadväzuje rytmičnosť – pravidelné opakovanie sťahov, vďaka ktorému je obeh krvi stabilný. Mimoriadne obdivuhodná je aj neunaviteľnosť srdca. Kým kostrové svaly sa po námahe unavia a potrebujú odpočinok, srdce pracuje nepretržite po celý život. Aj počas spánku, keď odpočívame my, ono pokračuje vo svojej službe.

Pri srdci sa spomína aj princíp „všetko alebo nič“. Znamená to, že srdcový sval reaguje iba na dostatočne silný podnet. Ak je podnet slabý, nevznikne reakcia; ak dosiahne potrebnú hranicu, srdce sa stiahne naplno. Tento princíp zabezpečuje spoľahlivosť jeho práce. Na rozdiel od kostrových svalov, ktoré môžu vyvíjať rôznu silu podľa potreby, srdce potrebuje istotu a presnosť. Jeho sťahy nesmú byť polovičaté, pretože od nich závisí zásobovanie celého tela krvou. Aj tu vidno, že telo je zariadené veľmi rozumne: tam, kde ide o životne dôležitú funkciu, je spoľahlivosť nevyhnutná.

Činnosť srdca riadi vnútorný prevodový systém, teda špecializované vodivé tkanivo, v ktorom vznikajú a šíria sa vzruchy. Tento systém zabezpečuje, aby sa najprv stiahli predsiene a potom komory, čiže aby pohyb krvi prebiehal v správnom poradí. Keby sa srdcové dutiny sťahovali nekoordinovane, obeh by stratil účinnosť. Hoci má srdce vlastnú automatičnosť, ovplyvňuje ho aj vegetatívne nervstvo. Sympatikus zrýchľuje činnosť srdca a zvyšuje jeho výkonnosť pri námahe, strese či rozrušení. Parasympatikus naopak srdce spomaľuje a pomáha telu šetriť energiu. Každý žiak pozná ten pocit pred dôležitou písomkou, odpoveďou pri tabuli alebo pred štartom na atletických pretekoch, keď mu srdce začne biť rýchlejšie. Rovnako každý pozná upokojenie po oddychu, po hlbokom nádychu alebo večer, keď sa organizmus pripravuje na spánok. Psychický a telesný stav sú so srdcom úzko prepojené.

Práve preto je dôležité starať sa o zdravie srdca. Tento orgán pracuje neustále a je vystavený celoživotnej záťaži. Ak sa poškodí, neohrozí sa iba jedna časť tela, ale celý organizmus. V dnešnej dobe srdcu škodí najmä nezdravý životný štýl. Patria sem strava s nadbytkom tukov a soli, nedostatok pohybu, fajčenie, nadmerné pitie alkoholu, dlhodobý stres aj nedostatok spánku. Medzi mladými ľuďmi nemožno nespomenúť ani energetické nápoje, ktoré sa niekedy berú príliš ľahkovážne. Človek si často myslí, že telo znesie všetko, najmä keď je mladý, no zlé návyky sa skôr či neskôr prejavia.

Srdcu naopak prospieva pravidelný pohyb, vyvážená strava, primeraný oddych a psychická pohoda. Nemusí ísť hneď o vrcholový šport. Veľký význam má aj obyčajná pešia chôdza, bicyklovanie, plávanie alebo turistika, ktorá je na Slovensku veľmi obľúbená. Mnohí ľudia považujú výlet do Malej Fatry, Slovenského raja či na Zemplínsku šíravu za oddych, no zároveň tým robia niečo dobré pre svoje srdce. Už v škole by sa mali vytvárať správne návyky – nielen na hodinách telesnej výchovy, ale aj v bežnom režime dňa. Zdravá desiata, dostatok vody, obmedzenie presladených nápojov a primeraný pohyb po vyučovaní sú drobnosti, ktoré majú význam. Rovnako dôležité sú preventívne prehliadky u lekára. Prevencia je vždy ľahšia než liečba.

Srdce má však širší význam než len biologický. V našom jazyku a kultúre je mimoriadne silným symbolom. Hovoríme, že máme niečo „na srdci“, že niekto má „srdce na pravom mieste“ alebo že nám „srdce bilo od strachu“. Takéto vyjadrenia nevznikli náhodou. Ľudia si už dávno všimli, že silné emócie sa prejavujú práve zmenou tepu. Aj literatúra pracuje so srdcom ako so znakom vnútorného sveta človeka. V slovenskej poézii sa často objavujú motívy lásky, bolesti, obety či vnútorného nepokoja, ktoré sa viažu k srdcu. Keď čítame ľúbostnú poéziu Jána Smreka alebo baladické texty, v ktorých sa napätie prenáša do telesného prežívania, uvedomujeme si, že človek nevníma srdce iba ako pumpu, ale aj ako miesto citov. Podobne aj v ľudových piesňach sa srdce spája s láskou, smútkom a túžbou. Škola nás teda učí o srdci nielen na biológii, ale nepriamo aj na literatúre, hudobnej výchove či občianskej náuke, kde sa zdôrazňuje ľudskosť, súcit a mravné hodnoty.

Práve spojenie prírodovedného a humanitného pohľadu robí tému srdca takou zaujímavou. Na jednej strane je to orgán s presnou stavbou, štyrmi dutinami, chlopňami a vodivým systémom. Na druhej strane je to obraz, ktorým vyjadrujeme to najhlbšie v sebe. V bežnom živote potrebujeme oba pohľady. Nestačí vedieť, kde sa srdce nachádza a ako funguje; rovnako dôležité je chápať, prečo si ho človek spája s dobrotou, láskou a odvahou. Možno práve preto slovo „srdce“ v nás vyvoláva väčšiu blízkosť než názvy iných orgánov.

Na záver možno povedať, že srdce je výnimočne zložitý a zároveň spoľahlivý orgán. Jeho vrstvy, dutiny, chlopne aj vnútorný prevodový systém sú dokonale prispôsobené tomu, aby krv neustále prúdila správnym smerom. Srdce pracuje automaticky, rytmicky a neúnavne, a tým zabezpečuje život celého organizmu. Hoci je veľké len asi ako ľudská päsť, jeho význam je nesmierny. Bez neho by nefungoval mozog, svaly ani žiadny iný orgán. Preto by si mal človek svoje srdce vážiť, chrániť ho zdravým životným štýlom a uvedomovať si, že je nielen základom telesného zdravia, ale aj silným symbolom ľudského života. Srdce je malé rozmermi, no obrovské významom.