Dejepis 7. ročník: otázky a odpovede
Typ úlohy: Dejepisná slohová práca
Pridané: dnes o 11:30
Zhrnutie:
Získajte otázky a odpovede z dejepisu 7. ročníka o stredoveku, vzniku štátov a Uhorsku. Pomôže vám pochopiť učivo a pripraviť sa na hodinu.
Dejepis 7. ročník – otázky a odpovede
Dejepis v 7. ročníku základnej školy patrí podľa mňa k tým častiam učiva, pri ktorých sa žiak prvýkrát výraznejšie stretáva s veľkými dejinnými procesmi. Už nejde len o jednoduché vymenovanie panovníkov alebo o niekoľko izolovaných udalostí. Do popredia sa dostáva stredovek a začiatok novoveku, teda obdobie, v ktorom sa formovali štáty, menili sa vzťahy medzi panovníkmi, šľachtou a cirkvou, vznikali mestá, univerzity a napokon sa Európa začala pozerať aj za hranice vlastného kontinentu. Práve preto sa k učivu 7. ročníka hodí forma otázok a odpovedí – žiak sa neučí len „čo sa stalo“, ale aj „prečo sa to stalo“ a „čo z toho vyplynulo“.Ak by som mal vyjadriť hlavnú myšlienku tohto učiva jednou vetou, povedal by som, že stredovek a raný novovek vytvorili základy dnešnej Európy. Vznikali nové štáty, kresťanstvo ovplyvňovalo každodenný život aj politiku, mestá prinášali hospodársku zmenu a zámorské objavy otvorili úplne novú etapu svetových dejín. Keď sa tieto témy preberajú v škole, môžu sa na prvý pohľad zdať veľmi vzdialené. V skutočnosti však vysvetľujú aj to, prečo dnes existujú konkrétne štáty, prečo má Európa takú kultúrnu podobu a prečo sa Slovensko historicky vyvíjalo práve v priestore strednej Európy.
Rozpad Franskej ríše a vznik nových štátov
Jednou z dôležitých otázok je: prečo sa Franská ríša rozpadla? Odpoveď nie je len v tom, že zomrel silný panovník. Veľké ríše sa v stredoveku len veľmi ťažko udržiavali pohromade, pretože neexistovala moderná správa štátu ani rýchle spojenie medzi jednotlivými oblasťami. Keď silný vládca odišiel, jeho dedičia sa často začali sporiť o moc. To sa stalo aj po období veľkých franských panovníkov. Dôležitú úlohu zohrali aj veľmoži a šľachta, ktorí chceli mať čo najväčšiu samostatnosť a neboli ochotní podriadiť sa jednému centru.Dôsledkom rozpadu bolo vytvorenie viacerých celkov. Najčastejšie sa spomína východofranské kráľovstvo ako základ budúceho Nemecka a západofranské kráľovstvo ako základ budúceho Francúzska. Územie medzi nimi sa ďalej rozpadalo a bolo politicky menej stabilné. Táto udalosť je dôležitá preto, lebo ukazuje, že európske štáty nevznikli naraz a niekto ich „nevymyslel od stola“. Rodili sa zo sporov, dohôd, vojen a dedičských nárokov.
Maďari a vznik Uhorska
Pre dejiny Slovenska je veľmi dôležitá otázka, ako sa z kočovných Maďarov stali usadení obyvatelia Karpatskej kotliny. Maďari prišli do Podunajskej nížiny ako národ, ktorý bol zvyknutý na pohyb, výboje a jazdecký spôsob života. Ich nájazdy vzbudzovali v Európe veľký strach. Zlom však nastal po ich porážke pri rieke Lech v 10. storočí. Tento neúspech ukázal, že doterajší spôsob života založený najmä na výpravách a koristi nemôže pokračovať donekonečna.Po usadení v Karpatskej kotline začali preberať mnohé prvky od miestneho slovanského obyvateľstva. Išlo najmä o poľnohospodárstvo, chov zvierat a trvalý spôsob života. Táto premena je veľmi zaujímavá, pretože dejiny nie sú len o vojnách, ale aj o vzájomnom ovplyvňovaní národov. Zo spoločnosti kočovníkov sa postupne vytvoril štát – Uhorsko, ktorý mal neskôr rozhodujúci význam aj pre územie dnešného Slovenska. Keď sa na hodinách dejepisu učíme o uhorskom štáte, nejde len o maďarské dejiny, ale aj o súčasť našich vlastných dejín.
Vikingovia – bojovníci aj moreplavci
Medzi najpútavejšie témy 7. ročníka patria Vikingovia. Často sa o nich hovorí najmä ako o krutých bojovníkoch zo severu, ale to by bolo príliš zjednodušené. Pochádzali z územia dnešného Dánska, Nórska a Švédska a v období približne od 9. do 11. storočia podnikali výpravy do rôznych častí Európy. Napádali najmä pobrežné oblasti Anglicka a Francúzska, ale zasiahli aj ďalšie regióny.Otázka, prečo sú Vikingovia dôležití, má viac odpovedí. Po prvé, ukázali, akú veľkú úlohu môžu zohrávať moreplavba a obchod. Po druhé, neboli len ničiteľmi; zakladali aj osady a objavovali nové územia. V súvislosti s nimi sa spomína Island a Grónsko. Ich kultúra bola navyše bohatá – používali runové písmo a ich hrdinské príbehy sa zachovali v ságach. To je pekný príklad toho, že aj národ známy bojovnosťou mohol vytvoriť zaujímavú literárnu a kultúrnu tradíciu.
Anglicko a obmedzenie moci kráľa
Pri dejinách Anglicka sa často začína otázkou: kto boli jeho najstarší známi obyvatelia? Odpoveď je, že Kelti. Neskôr však územie ovládali Rimania, po nich prišli germánske kmene, potom Vikingovia a veľký zlom prinieslo aj normanské dobytie. Anglicko sa tak stalo miestom, kde sa miešali rôzne kultúrne a politické vplyvy.Mimoriadne významný bol Viliam Dobyvateľ, ktorý po víťazstve prišiel s novou vládnucou vrstvou. Anglické dejiny sa tým prepojili aj s Francúzskom. Táto prepojenosť neskôr spôsobovala mnohé konflikty, pretože anglickí panovníci mali záujmy na oboch stranách Lamanšského prielivu.
Veľmi dôležitou otázkou je aj to, prečo sa spomína Ján Bezzemok. Nie preto, že by bol slávnym dobyvateľom, ale preto, že za jeho vlády vznikla Veľká listina slobôd. Tento dokument bol významný tým, že obmedzil svojvôľu panovníka. V praxi to znamenalo, že kráľ nemohol vládnuť úplne bez ohľadu na práva šľachty. Hoci to ešte zďaleka nebola demokracia v dnešnom zmysle slova, išlo o dôležitý krok k myšlienke, že aj moc panovníka má mať hranice. V školskom učive je to pekný príklad toho, že politický vývoj Európy neprebiehal všade rovnako.
Francúzsko a Kapetovci
Vo Francúzsku po Karolovcoch nastúpili Kapetovci. Ak sa žiak spýta, prečo sú dôležití, odpoveď znie: pretože posilňovali kráľovskú moc a postupne zjednocovali krajinu. To nešlo rýchlo ani ľahko. Stredoveké Francúzsko bolo rozdrobené a miestni veľmoži mali často veľmi silné postavenie. Kráľ teda nemal automaticky úplnú kontrolu nad celým územím.Spomedzi panovníkov sa často spomína Hugo Kapet ako zakladateľ dynastie a Filip IV. Pekný ako významný vládca, ktorý vstúpil do konfliktu s pápežstvom. Tento spor je dôležitý, lebo ukazuje napätie medzi svetskou a cirkevnou mocou. Kto má väčšiu autoritu – panovník alebo pápež? Práve takéto otázky patrili k základným problémom stredovekej Európy. Francúzsko sa pritom postupne menilo na jednu z najmocnejších krajín kontinentu a jeho rivalita s Anglickom ovplyvnila ďalšie stáročia.
Pápežstvo a vplyv cirkvi
Stredovek sa nedá pochopiť bez cirkvi. Ak by sme sa pýtali, ktorá inštitúcia bola v tom čase najorganizovanejšia a najvzdelanejšia, odpoveďou by bola práve cirkev. Jej vplyv sa netýkal iba náboženstva. Zasahovala do politiky, školstva, kultúry aj každodenného života obyčajných ľudí. Cirkevné sviatky určovali rytmus roka, sviatosti sprevádzali človeka od narodenia až po smrť a klérus patril k vrstve, ktorá vedela čítať a písať.S pápežstvom sa spája napríklad Gregor Veľký, ktorému sa pripisujú reformy cirkevnej správy a aj rozvoj gregoriánskeho chorálu. Významný bol aj vznik pápežského štátu, teda územia, ktoré bolo priamo pod mocou pápeža. To posilnilo nielen jeho duchovnú, ale aj svetskú autoritu. V stredoveku sa totiž náboženstvo a politika navzájom prelínali oveľa viac než dnes.
Križiacke výpravy a stret svetov
Križiacke výpravy sa v učive často vysvetľujú ako vojenské výpravy kresťanov do Svätej zeme. To je pravda, ale nebola by úplná, keby sme nespomenuli aj ďalšie príčiny. Popri náboženskom nadšení zohrávali úlohu obchodné záujmy, túžba po bohatstve a snaha rozšíriť politický vplyv. Mnohé talianske mestá, napríklad Benátky či Janov, mali z kontaktov s Východom hospodársky prospech.Dôsledky križiackych výprav boli rozporuplné. Na jednej strane priniesli násilie a prehlbovali nepriateľstvo medzi náboženstvami. Na druhej strane posilnili obchod a sprostredkovali Európanom nové poznatky, výrobky a techniky. Keď sa teda pýtame, prečo sú v dejepise dôležité, odpoveď znie: ukazujú, ako úzko boli v minulosti prepojené náboženstvo, obchod a mocenské záujmy.
Kláštory, rehole a vzdelanosť
Ďalšou častou školskou otázkou je, čo je rehoľa. Ide o spoločenstvo mužov alebo žien, ktoré žije podľa určitých pravidiel a prijíma sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti. Tieto pravidlá sa nazývajú regula. Človek pripravujúci sa na vstup do rehole je novic a na čele kláštora stojí opát.Kláštory mali v stredoveku obrovský význam. Neboli len miestom modlitby, ale aj centrami vzdelanosti. Opisovali sa tam knihy, uchovávali vedomosti a pestovalo sa vzdelanie. Bez kláštorov by sa mnohé texty z antiky a z raného kresťanstva možno vôbec nezachovali. To je veľmi dôležitá myšlienka, pretože stredovek sa niekedy nespravodlivo označuje za „temné obdobie“. V skutočnosti aj vďaka kláštorom vznikali miesta, kde sa vedomosti chránili a odovzdávali ďalej.
Postupne vznikali cirkevné školy, mestské školy a potom aj univerzity. Medzi najznámejšie patrili Bologna a Paríž. Univerzity sa stali symbolom európskej vzdelanosti. V našom kultúrnom priestore si túto tému vieme dobre spojiť aj s Karlovou univerzitou v Prahe, ktorá mala význam aj pre študentov z českých a slovenských krajín.
Mestá a hospodárske zmeny
Stredoveké mestá vznikali často pri hradoch, obchodných cestách alebo trhoviskách. Ak sa žiak pýta, prečo boli mestá dôležité, odpoveď je jednoduchá: menili hospodárstvo aj spoločnosť. Mesto bolo miestom obchodu, remesiel a samosprávy. Obyvatelia miest, teda mešťania, vytvárali novú spoločenskú vrstvu, ktorá sa odlišovala od šľachty aj poddaných na dedine.Dôležitým pojmom sú privilégiá. Išlo o výsady udelené panovníkom alebo zemepánom, ktoré mestám zaručovali určité práva. Mohli sa napríklad konať trhy, rozvíjať remeslá alebo fungovať mestská samospráva. Aj na území dnešného Slovenska poznáme významné stredoveké mestá, napríklad Banskú Štiavnicu, Kremnicu, Levoču či Košice. Tieto mestá boli dôležité hospodárske a kultúrne centrá a ich význam sa odráža v našich dejinách dodnes.
Kyjevská Rus a východ Európy
Na východe Európy vznikla Kyjevská Rus, jeden z významných štátnych útvarov stredoveku. Jej dôležitosť spočívala v tom, že spájala východoslovanské oblasti a stala sa významným mocenským centrom. Veľký význam malo prijatie kresťanstva z Byzancie. Tým sa Kyjevská Rus kultúrne a nábožensky zaradila do východokresťanského sveta.Neskôr však prišlo mongolské nebezpečenstvo. Mongolské vpády v 13. storočí priniesli rozvrat, oslabenie a rozpad jednoty. Na tejto téme je vidieť, ako môže vonkajší tlak zmeniť osud celej oblasti. Nie všetky štáty sa totiž rozvíjali len vlastnými silami; často o nich rozhodovali aj vpády a vojenské katastrofy.
České krajiny, Karol IV. a Ján Hus
Pre slovenského žiaka sú veľmi blízke aj dejiny českých krajín. Dôležitá je Zlatá bula sicílska, ktorá posilnila postavenie českého kráľa a zvýšila prestíž českého štátu. Za Přemyslovcov sa české kráľovstvo upevňovalo a stávalo sa významnou súčasťou strednej Európy. Přemysel Otakar II. býva obrazom mocného panovníka, ktorého sila stála na bohatstve a vojenskej moci.Skutočný vrchol však prišiel za Karola IV. Ten je právom považovaný za jedného z najvýznamnejších panovníkov strednej Európy. Podporoval výstavbu ciest, mostov, hradov a univerzity. Karlštejn, Karlov most aj Karlova univerzita sú dodnes symbolmi jeho vlády. Práve na jeho príklade vidíme, že dobrý panovník nebuduje len armádu, ale aj krajinu, vzdelanosť a infraštruktúru.
S českými dejinami sa spája aj Majster Ján Hus. Kritizoval nedostatky cirkvi a jeho smrť v Kostnici sa stala veľkým predelom. Husitské hnutie zasiahlo aj naše územie, takže nejde len o českú tému. Pre slovenské dejiny má význam aj tým, že ukazuje silu reformných myšlienok a napätie medzi autoritou a svedomím jednotlivca.
Poľsko, Balkán, humanizmus a renesancia
Poľsko budovali prví panovníci z rodu Piastovcov, čo predstavuje základ poľskej štátnosti. Na Balkáne sa postupne formovali štáty Bulharov, Srbov a Chorvátov. Tieto dejiny nám ukazujú, že Európa sa nevyvíjala jednotne. Niektoré štáty sa upevňovali skôr, iné neskôr, a každá oblasť mala svoje osobitosti.Na konci stredoveku prichádza humanizmus a renesancia. Humanizmus kládol dôraz na človeka, vzdelanie a rozum. Renesancia znamenala návrat k antike, teda k starovekému Grécku a Rímu. Prejavila sa v umení, architektúre aj literatúre. Tento obrat je dôležitý, pretože ukazuje zmenu myslenia: človek už nebol vnímaný len ako bytosť podriadená pevne danému poriadku, ale aj ako tvorivý jednotlivec schopný poznávať svet.
Zámorské objavy a nový svet
Napokon sa v učive 7. ročníka objavujú zámorské objavy. Európania hľadali nové cesty do Indie a Ázie najmä preto, že tradičné obchodné spojenia boli sťažené a zároveň ich lákali zisky z obchodu s korením a iným tovarom. Medzi najznámejších moreplavcov patria Bartolomeo Diaz, Krištof Kolumbus, Vasco da Gama a Fernando Magalhães.Tieto objavy zásadne zmenili svet. Európania spoznali nové kontinenty a zároveň začali budovať kolónie. Kolónie boli územia ovládané vzdialenou mocnosťou, ktorá z nich získavala bohatstvo a suroviny. Objavovanie sa veľmi rýchlo zmenilo na dobývanie. Pri príklade Hernána Cortésa vidíme, že technologická prevaha, strelné zbrane, delá, taktika a spojenectvá umožnili Európanom poraziť aj početnejších protivníkov. Táto téma je dôležitá aj morálne, pretože ukazuje, že veľké objavy nepriniesli len pokrok, ale aj podmaňovanie a utrpenie pôvodných obyvateľov.
Záver
Dejepis 7. ročníka teda nie je iba súborom otázok a krátkych odpovedí. Je to obraz sveta, ktorý sa postupne menil z rozdrobeného stredoveku na obdobie, z ktorého už jasne vyrastá novoveká Európa. Rozpad Franskej ríše, usadenie Maďarov, vikingské výpravy, vývoj Anglicka a Francúzska, moc cirkvi, križiacke výpravy, vznik miest, kláštorov a univerzít, dejiny Kyjevskej Rusi, českých krajín, Poľska či Balkánu, a napokon humanizmus, renesancia a zámorské objavy – všetky tieto témy spolu súvisia.Najväčším prínosom dejepisu je podľa mňa to, že učí vnímať príčiny a dôsledky. Udalosti nevznikajú náhodne. Za každou z nich sú záujmy panovníkov, hospodárske potreby, náboženstvo, kultúrne vplyvy aj obyčajná ľudská túžba po moci alebo poznaní. Ak chceme lepšie rozumieť dnešnému Slovensku, strednej Európe aj celej európskej civilizácii, práve učivo 7. ročníka nám poskytuje veľmi dôležitý základ. Stredovek totiž nebol len obdobím hradov a vojen, ale aj časom, keď sa tvorili korene sveta, v ktorom žijeme dnes.
Ohodnoťte:
Prihláste sa, aby ste mohli ohodnotiť prácu.
Prihlásiť sa