Klasicizmus na Slovensku: Význam a vplyv na národné povedomie

Typ úlohy: Dejepisná slohová práca

Pridané: dnes o 7:28

Klasicizmus na Slovensku: Medzi ideálom a národom

Úvod

I. Historický a spoločenský kontext vzniku klasicizmu

Na Slovensku mal klasicizmus ešte jednu špecifickú funkciu: Slováci boli súčasťou Uhorska, kde dominovala maďarská a nemecká kultúra, a kde ich jazyk aj kultúra čelili asimilačným tlakom. Tento národnostný útlak sa premietol aj do tvorby spisovateľov a vedcov, ktorí si uvedomovali, že bez vlastnej kultúry a jazyka Slováci zaniknú. Aj preto sa u nás klasicistické vzory nemohli stať cieľom samy o sebe, ale stali sa nástrojom prebudenia a upevnenia národného povedomia.

Významný vplyv na vývoj slovenskej identity mala aj myšlienka slovanskej vzájomnosti, ktorú začali rozvíjať slovenskí vzdelanci koncom 18. a začiatkom 19. storočia. Obdiv k ruskému carovi nebol len politickou stratégiou – Rusko bolo pre mnohých Slovákov zdrojom viery v možnú záchranu pred maďarským asimilačným tlakom. Táto snaha zaoberať sa slovanskými koreňmi i antickou krásou sa zhmotnila práve v klasicistických literárnych a filozofických dielach, ktoré mali zároveň formatívny charakter.

II. Charakteristika klasicizmu – jeho základné princípy a znaky v umeleckej tvorbe

Najčastejšie tematické inšpirácie prichádzali z antickej mytológie a histórie, pričom si autori všímajú veľké, večné témy: láska, vernosť, hrdinstvo, rozum, spravodlivosť, obeť. No na rozdiel od baroka, ktoré bolo zamerané na cit a mystiku, klasicisti hľadali krásu v jednoduchosti a poriadku, snažiac sa vytvoriť umelecké dielo, ktoré je všeobecne platné.

Do literatúry sa dostali pravidlá, ako bola požiadavka na vierohodnosť a napodobňovanie prírody – nie však prírody ako krajiny, ale prírody človeka, teda základných, nemenlivých charakterov a pováh. To všetko malo slúžiť na to, aby čitateľ a divák v umení našiel isté univerzálne pravdy o svete a sebe samom.

III. Klasicizmus na Slovensku – špecifiká a prejavy

Medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenského klasicizmu patrí Pavel Jozef Šafárik, ktorý nielenže zbieral slovenskú literárnu pamiatku, ale snažil sa aj o systematické skúmanie slovanských jazykov. Jeho diela ako „Dejiny slovanského jazyka a literatúry“ majú jasné znaky klasicistického usporiadania a snahy o encyklopedickosť.

Ďalším dôležitým menom je Ján Kollár – jeho básnický cyklus „Slávy dcera“ spája vyjadrenie lásky k žene so symbolikou lásky k vlasti a k slovanským národom. Kollár sa inšpiruje antikou nielen tvarom, ale aj témou; oslavuje veľkých mužov minulosti, verí v rozum a silu slova. O tom svedčia i slová z jeho slávneho sonetu: *Sám sebe zákon, sám sebe sudca, tak stojí pyšný rozum človeka!* Takýto postoj je typickou ukážkou klasicistickej viery v schopnosť človeka usmerňovať svoj život prostredníctvom rozumu.

Ján Hollý, označovaný často za najväčšieho klasicistu slovenského obrodeneckého obdobia, sa venoval predovšetkým epickej poézii (napríklad „Svätopluk“, „Cyrilo-Metodiáda“). Svoje skladby písal najskôr v latinčine – jazyku učenosti, neskôr v bernolákovčine, čím prispel k upevňovaniu slovenského literárneho jazyka. Hollého hrdinovia sú čestní, vlasteneckí, obetaví, a celý dej jeho básní podlieha klasicistickému princípu racionality, jasnosti a úcty k veľkým postavám vlastných dejín.

Špecifickým znakom slovenského klasicizmu je jeho prepojenie s ideou boja za práva a slobodu slovenského národa. Umelecké diela sa nerodili vo vzduchoprázdne: pod vplyvom národnostného útlaku sa v nich čoraz viac objavujú motívy obrany jazyka, viery v pravdu a odhodlania brániť vlasť. Témy, ktoré by v západnej Európe ostali len v rovine všeobecnej krásy a poriadku, sa na Slovensku stali nositeľmi revolučnej energie.

Medzi významné diela môžeme zaradiť okrem už spomenutých aj Hollého básne „Svätopluk“ či „Cyrilo-Metodiáda“, v ktorých vystupujú historické postavy ako nositelia morálnych a vlasteneckých zásad. Klasicistické sú nielen ich kompozícia a jazyk, ale i spôsob, akým sa hrdinovia rozhodujú podľa univerzálnych zákonov dobra, spravodlivosti a rozumu. Slovenský klasicizmus sa od európskeho líši práve týmto organickým prepojením s túžbou po slobode a sebauvedomení.

IV. Klasicizmus a jeho dopad na slovenskú kultúru a národné povedomie

Slovenských vzdelancov v prostredí útlaku spájal pocit spoločenskej povinnosti. Nie náhodou sa klasicistické hodnoty rozširovali v slovenskom prostredí najmä cez literátov, filológov, kňazov a učiteľov. Ich diela formovali povedomie generácií a zdôrazňovali význam vlastenectva, úcty k pravde a cti. Hoci ich slová sa niekedy zakrývali symbolom alebo alegóriou (aby predišli cenzúre), význam bol jasný: iba rozumný, vzdelaný a statočný národ môže prežiť.

Miesto klasicizmu v našej kultúre dnes nie je len historické. Klasicistické princípy – ako viera v rozum a pravidlá, dôraz na spravodlivosť, vyzdvihovanie kultúrneho dedičstva – formujú naše chápanie národnej kultúry dodnes. Aj keď študenti už nečítajú Hollého verše tak, ako ich čítali ich pradávni rovesníci, bohatstvo ich obsahu trvá ďalej: nachádzame ho v diskusiách o jazyku, o hodnotách, v umeleckých dielach aj vo vzdelávaní.

Záver

Ani dnes by sme nemali zabúdať na túto etapu našej minulosti. Klasicistické hodnoty a myšlienky môžu inšpirovať i súčasnú slovenskú spoločnosť k tomu, aby zostávala verná pravde, úcte k tradíciám a rozumnému riešeniu problémov. Poznávanie klasicizmu nie je len zábavou pre literárnych historikov, ale aj cestou k pochopeniu vlastnej podstaty a koreňov našej spoločnosti.

Preto je štúdium klasicizmu užitočné pre každého, kto si kladie otázku, čo znamená byť Slovákom, a chce pochopiť, ako sa cez umenie môžeme učiť rozumieť sebe i svetu, ktorý nás obklopuje. Odkaz slovenského klasicizmu nás nabáda, aby sme aj dnes budovali spoločnosť na pevných hodnotách, vďaka ktorým sme stáli, stáli sme a stáť budeme.