Ján Smrek: Život a dielo významného slovenského básnika
Táto práca bola overená naším učiteľom: 15.01.2026 o 19:24
Typ úlohy: Dejepisná slohová práca
Pridané: 15.01.2026 o 18:51
Zhrnutie:
Ján Smrek bol básnik elánu a radosti, ktorý svojou tvorbou oživuje silu života, prírody a novej nádeje v slovenskej literatúre. 🌞
Ján Smrek: Básnik radosti, života a nového začiatku
V slovenskej literatúre 20. storočia sa nachádza rad mien, ktoré výrazne zasiahli do formovania poetického výrazu a ducha svojej doby. Jedným z tých najvýznamnejších je bez pochýb Ján Smrek, ktorý sa nezmazateľne zapísal do literárneho povedomia ako básnik elánu, radosti, života, ale aj ten, ktorý poznal cenu prežitia v ťažkých časoch. Rodák zo Zemianskej Lieskovej (časť Čietek), vyrastajúci v chudobných roľníckych pomeroch, sa cez množstvo osobných tragédií i spoločenských otrasov vypracoval na jedného z kľúčových predstaviteľov moderného slovenského básnictva. Práve jeho životný príbeh, nezlomná vitalita a symbolika jeho veršov budú hlavnou témou tejto eseje, v ktorej sa pokúsim poodhaliť, prečo jeho básne vedia aj po desaťročiach osloviť slovenského čitateľa, zvlášť mládež. Postupne rozoberiem jeho život, významné zbierky, posolstvo, ktoré do svojich diel vložil, a pokúsim sa vysvetliť, prečo je poznanie Smrekovej tvorby dôležité aj v rámci slovenského školského kurikula.---
1. Život Jána Smreka
Detstvo možno chápať nielen ako pokojné obdobie hier, ale aj ako čas, kedy človek zakúša prvé veľké straty. Ján Smrek, vl. menom Ján Čietek, sa narodil 16. decembra 1898 v Zemianskej Lieskovej v prostredí, ktoré bolo silno viazané na pôdu a agrárne hodnoty. Jeho otec Ján Čietek bol roľníkom, čo zásadne ovplyvnilo malého Smreka – detstvo strávil v blízkosti zeme, tvrdou prácou, ale aj pevnými morálnymi zásadami, ktoré mu otec vštepoval.Život sa však k nemu zachoval kruto už v detských rokoch. Keď mal deväť rokov, zomrel mu otec. Matka, vyčerpaná životom i stratou manžela, onedlho následovala svojho muža. Malý Ján zostal bez domova aj rodičov, a tak jeho kroky viedli do evanjelického sirotinca v Modre. Tento zlomový moment ho poznačil na celý život – vedomie opustenosti, ale aj potreba nachádzať v ťažkých chvíľach zmysel a silu posunúť sa ďalej, tvoria základ viacerých jeho neskorších veršov. Sirotinec však nebol len miestom smútku. Poskytol mu duchovné zázemie, podporu, stretol tam inšpiratívnych vychovávateľov, ktorých vďačne spomínal po celý život. Práve evanjelické prostredie, jeho morálne a filozofické hodnoty, či motívy viery v lepší deň, sa neskôr odrážali v jeho dielach.
Po opustení sirotinca začal študovať na evanjelickom lýceu, napokon prešiel aj na štúdium evanjelickej teológie. Tú však nedokončil, pretože čoraz viac cítil, že jeho cesta povedie do literatúry, nie za kazateľský stôl. Táto skúsenosť posilnila nie len jeho vnímanie morálnych hodnôt, ale aj pochopenie ľudskej slabosti, túžby po transcendencii a hľadaní vlastného miesta vo svete. Postupne sa začal aktívne zapájať do literárneho života, vstúpil do Edície mladých slovenských autorov v roku 1925 a písal už pod pseudonymom „Smrek“.
Medzníkom v jeho živote bola 1. svetová vojna, do ktorej musel narukovať. Tam zakúsil skutočnú krutosť, videl smrť na vlastné oči a sám prekonal maláriu – chorobu, ktorá ho málem stála život. Pocit, že prežil, no zároveň si nesie jazvy na duši, sa stáva ústrednou témou jeho poézie. Po vojne bol mimoriadne produktívny, publikoval najmä v Prahe, kde vyšla aj významná časť jeho básní, a aktívne pôsobil v redakcii časopisu Elán. Spoluvytváral tak modernú poetiku mladých – poetiku elánu, pohybu a radosti zo života.
---
2. Literárna tvorba Jána Smreka
2.1. Prvé obdobie – symbolizmus a „Odsúdený k večitej žízni“
K Smrekovmu debutu patrí zbierka „Odsúdený k večitej žízni“ (1922). Bola inšpirovaná symbolizmom, štýlom, ktorý v slovenskej literatúre zaviedol Ivan Krasko. Symbolizmus je smer, ktorý sa snaží zachytiť nevypovedateľné – hĺbku emócií, existenciálne stavy, túžby a obavy človeka prostredníctvom symbolov, metafor a narážok. Smrek v tejto zbierke rozdeľuje svoj text do troch častí; tou najinovatívnejšou je záver s názvom „Dnes milujem svoj deň“. Noc zosobňuje minulosť plnú smútku, svetlo dňa predstavuje nový začiatok, možnosť odpútať sa a žiť naplno. Charakteristickým motívom je postava básnika, ktorý vie, že niečo prežil: „Prežil som deň, dnes milujem svoj deň.“ Ide tu o vedomé prijatie vlastnej existencie, schopnosti znova sa nadýchnuť a radovať aj po prežitých útrapách.2.2. Vitalizmus a „Cválajúce dni“
Za zlatý vrchol Smrekovej tvorby je považovaná zbierka „Cválajúce dni“ (1925), ktorú literárna kritika často označuje ako „knihu slnečnú“. Vitalizmus, ktorý tu Smrek rozpracúva, je filozoficko-literárny prúd oslavujúci život, pohyb, mladícku energiu, návrat k prírode, radosť z každého okamihu. Slnečnosť tejto poézie tkvie v jej pozitívnom pohľade na život, odmietaní tragizmu – miesto neho sa osvetľuje spontánnosť, radosť žiť, dychtivá túžba po poznaní sveta.Motívy vo „Cválajúcich dňoch“ sú dynamické: čas beží, dni „cúvajú“ ako žrebce po rozľahlej lúke, minulosť zostáva za chrbtom a budúcnosť je otvorená. Celé dielo je metaforou pohybu – nielen telesného, ale najmä duševného, generačného. Mladý človek oslobodený od traumatických spomienok na vojnu vníma svoj život ako nepreskúmaný horizont. Práve tu Smrek píše: „Nemôžme znať, či nespadneme a nezlomíme väz, no predsa cválame.“ Ide o úprimné priznanie neistoty budúcnosti, no zároveň o oslavné prijatie tejto otvorenosti a riskantnosti života. Oslobodzujúcim motívom je aj láska k životu, ktorú Smrek prirovnáva k láske muža k žene – plnej vášne, túžby aj rešpektu.
Okrem toho do básne vkladá symbol žrebca či koňa – obraz nespútanej sily, mladej odvahy, snahy riskovať a žiť naplno. Smrť, vojna, lebky tam zostávajú v pozadí, vyjadrujú minulosť, ktorú už netreba niesť na pleciach, pretože život je silnejší. Dynamika – vietor v hrive, horúci chrbát žrebca, či exotické motívy (Notre Dame, oceán, cowboy) – ukazujú, že slovenský mladý človek už nechce zostať len v hraniciach svojho rodu či krajiny, ale túži objaviť svet.
2.3. Ďalšie významné básne Jána Smreka
Zbierka Smrekových básní je rozmanitá, no vždy v nej dominuje pozitívny vzťah k životu a človeku. V „Básni o stavaní domu“ nachádzame oslavnú ódu na tvorivú prácu. Smrek k práci pristupuje ako k detskej hre – je to proces obnovy, radosti, vytvárania, kedy príroda opäť získava farby. Práca je nielen povinnosť, ale aj cesta k slobode a krásne žitému dňu – ako píše: „Striedam prácu s hrou, dom staviam s dieťaťom v srdci.“V „Básni o krásnej matke“ smeruje svoje verše k žene ako archetypu – matka je ochrankyňa, obnoviteľka, zdroj života. Smrek vníma ženu nie ako pasívny objekt túžby, ale ako symbol prejavu života, odvahy a krásy znovuzrodenia. Toto silné zobrazenie je inšpiratívne najmä vo chvíľach, keď potrebujeme v niečom nájsť silu opäť začať odznova.
V zbierke „Božské uzly“ sa opäť vracia k prírode a láske. Motívy lúčnych kvetov, stromov, vody v rieke pôsobia ako paralely k citom – láska je ako tok rieky, príroda nepozastaviteľná a stále obnovujúca. Práve takéto filozofické prepojenia robia jeho básne univerzálnymi.
---
3. Tématické a symbolické prvky Smrekovej poézie
Téma prežitia a nového života
Smrekova skúsenosť so stratou, ale najmä so zázračným „prežitím“ vojny, je základom jeho eminentne optimistickej poetiky. Nič nie je samozrejmé, a každý nový deň je darom – v tomto je jeho poézia veľmi blízka existencializmu, no s vitálnym, nie tragickým vyústením. Jeho „životný elán“ je vždy posilnený vedomím, že mohol prísť o všetko, o život, no dostal novú šancu.Symbolika prírody
Príroda sa u Smreka objavuje ako obraz obnovy, hlbokej energie, uzdravujúcej sily, ktorá dáva človeku nielen domov, ale poskytuje aj útočisko. Slovenská krajina, dedinská scenéria, polia, lúky a rieky, to všetko je základný stavebný kameň jeho obraznosti.Žena a matka ako symboly života
Motív ženy a matky má v jeho tvorbe výnimočné postavenie. Nie je to len sentimentalizmus, ale hlboké uznanie tvorivosti, schopnosti ženy neustále obnovovať život, inšpirovať, chrániť aj liečiť.Práca a znovuzrodenie krajiny
Pozitívny vzťah k práci vychádza z jeho detstva i dedičstva otca. Práca nie je len prostriedok obživy, ale akt obnovy, tvorenia, spôsob, ako sa vracať k detskému rýdzemu bytiu – tvoriť znamená žiť a obnovovať.Dynamika času
Vidno uňho nielen v „Cválajúcich dňoch“, ale prakticky v celej poetike: dni, život a mladosť „cválajú“ – symbolika žrebca je obrazom neskrotnej, neposednej životnej energie slovenskej mládeže, ktorá chce ísť vpred, skúmať, objavovať, nebojí sa pádu.---
Záver
Ján Smrek je postavou, ktorá výrazne určila tvár slovenskej poézie medzivojnového a povojnového obdobia. Jeho tvorbu formovali nielen tragické detské skúsenosti a vojnové utrpenie, ale aj sila obnovy, radosť z prežitého a odvaha začínať znova. V slovenskom povojnovom literárnom kontexte spojil symbolizmus s vitalizmom a pripravil pôdu pre ďalšie generácie moderných básnikov. Jeho odkazu dominuje neslábnucí optimizmus, schopnosť dívať sa cez minulosť a oslavovať hodnotu každého nového dňa: „Dnes milujem svoj deň.“ Smrekove básne učia, že život je dar i výzva zároveň, že význam človeka spočíva nielen v prežívaní utrpenia, ale predovšetkým v neúnavnej snahe obnovovať sa a hľadať krásu aj v najobyčajnejších chvíľach.Pre slovenských študentov je Smrekova poézia kľúčom k pochopeniu nielen literatúry doby, ale aj filozofie žitia po katastrofách, dôvery v nové začiatky a vášnivého odhodlania žiť plnšie. Práve v tom tkvie jej nesmrteľnosť a aktuálnosť aj dnes.
Ohodnoťte:
Prihláste sa, aby ste mohli ohodnotiť prácu.
Prihlásiť sa