Svietiace strašidlo: ľudový príbeh o strachu z neznámeho

Táto práca bola overená naším učiteľom: 31.01.2026 o 18:24

Typ úlohy: Analýza

Pridané: 28.01.2026 o 9:11

Zhrnutie:

Objavte význam ľudového príbehu o svietiacom strašidle, ktorý poukazuje na strach z neznámeho a dôležitosť kritického myslenia.

O svietiacom strašidle

Úvod

Príbehy o strašidlách, bludičkách či iných bytostiach patria nezaodmysliteľne k slovenským ľudovým tradíciám. Po desaťročia sa rozprávali v chalupách, na dedinských dvoroch aj v školských laviciach. Medzi mnohými veselo-pochmúrnymi rozprávkami vyniká aj príbeh „O svietiacom strašidle“. Táto rozprávka, ktorú si mnohí pamätáme z detstva, využíva známy slovenský motív stretu medzi starým a novým, prirodzeným a nevysvetleným, pričom ho zabaluje do humorného závoja. Uprostred dedinskej jednoduchosti sa objaví predmet, ktorého neznalosť vyvolá paniku — budík, ktorý v tme svieti.

Strašidlá v slovenskej kultúre často slúžia ako spôsob, ktorým si ľudia vysvetľovali neznáme alebo hrozivé javy. Nie je to len rozprávkový námet, ale aj obraz ľudskej mysle neschopnej vyznať sa v nových veciach. Príbehy ako tento sú pre našu spoločnosť aktuálne aj dnes: naznačujú, ako ľahko sa spoločnosť môže poddať strachu z neznámeho, i keď je to len obyčajné svietiace zariadenie. V časoch, keď sa v našich životoch objavujú neustále nové technológie, má táto rozprávka čo povedať o tolerancii, zvedavosti, ale aj o tom, aké riziko prináša neinformovanosť.

Cieľom tejto eseje je pozrieť sa na rozprávku „O svietiacom strašidle“ z viacerých uhlov pohľadu. Budem rozoberať prostredie a postavy, symboliku rozprávkového strašidla, ale najmä to, aké posolstvá si z tejto historky vieme odniesť dnes. Osobitnú pozornosť venujem významu kritického a tvorivého myslenia, v súvislosti s potrebou rozlišovať medzi strachom a pravdou.

---

Kontext príbehu — prostredie a postavy

Príbeh sa odohráva vo fiktívnej dedine Mačkovce. Autor túto dedinu popisuje ako „modernú, no superhlúpu“, čím hneď na začiatku odhaľuje ironický tón. Mačkovce sú stelesnením mnohých slovenských dedín v období technických premien: všade prítomná je jednoduchosť, ba priam naivita obyvateľov, zatiaľ čo moderné vynálezy si do svorne zablúdených ulíc nachádzajú cestu len ťažko.

Prečo práve Mačkovce? Názov dediny je sám o sebe žartom, napodobeninou typických slovenských obcí. Tento výber nie je náhodný — ide o dedinu, v ktorej síce už mnohé vyzerá moderne, duch však ostáva spätý so starosvetskou nevedomosťou. Presne touto kontradikciou vystihuje autor základnú problematiku príbehu: zrážku pokroku s ľudovou malosťou.

Hlavnou postavou dediny je richtár Ezechiel Zechiel. Ako najvyšší predstaviteľ obce je vo svojom prostredí významnou autoritou, typickým slovenským „hlavárom“. Príbeh sa začína práve na jeho narodeniny, kedy dostane ako darček moderný budík. Tento dar, ktorý je v skutočnosti akousi technologickou novinkou, sa stáva osou celého príbehu. Vzťah medzi richtárom, jeho manželkou a ostatnými obyvateľmi krásne odráža slovenskú mentalitu: richtár sa predvádza svojou mocou, no zároveň je nesmelý a zmätený, akonáhle narazí na niečo, čo nepozná či nevie vysvetliť. Richtárka predstavuje praktický pohľad doby a dedina ako celok je kolektívom, ktorý sa rýchlo vydesí, zato ešte rýchlejšie rozšíri paniku.

---

Budík — predmet rozruchu a jeho význam

Budík, ktorý richtár dostane, je v príbehu viac než len časomerač. Jeho „vodotesnosť a svietiace ručičky“ sú detaily, ktoré by v moderných mestách nikoho neprekvapili, no pre Mačkovčana znamenajú záhadné čary. Práve tieto technické novinky, ktoré dedinčanom nič nehovoria, sú podkladom pre celú zápletku.

Svetelné ručičky a číslice na hodinách sú vďaka fosforu viditeľné v tme. Pojem „fosfor“ býval na dedinách rovnako neznámy ako slovo „automat“. Fosforové predmety pôsobili pred desaťročiami v slovenských domácnostiach ako niečo na pomedzí mágie a vedy. Neschopnosť vysvetliť, prečo budík v tme žiari, spôsobí, že z obyčajného predmetu sa stáva „strašidlo“ — symbol nevysvetliteľnej hrozby.

Budík je preto metaforou pokroku, ktorý naráža na poverčivosť a obavy z neznámeho. Ako každý vynález, aj tu predstavuje čas (jeho význam, prchavosť, organizovania), no zároveň je aj svetlom — doslova rozháňa tmu, ale aj obrazne: mohol by rozohnať tmárstvo, ak by mu ľudia rozumeli. Nedorozumenie, ktoré vzniká okolo budíka, krásne vystihuje, ako ľudia zo strachu či nevedomosti pripisujú cudzím veciam magickú moc či zlo.

V slovenských dedinách bola podobná situácia bežná: napríklad keď sa v Senci v 50. rokoch objavili prvé elektrické lampy, mnohí starší obyvatelia sa báli dotknúť vypínača, v domnení, že ide o niečo nebezpečné. Budík v Mačkovciach má rovnaký účinok: pohyb ručičiek, tikanie a slabé svetlo pre ľudí, ktorí celý život poznali len petrolejku, vyzerá nadprirodzene.

---

Reakcia obyvateľov a vznik paniky

Keď si niekto všimne, že v noci svieti z domčeka richtára záhadné svetlo, rýchlo vzniká fáma o strašidle. Strach a nevedomosť šíria paniku rýchlejšie ako chrípka. Do dediny sa vlečú domnienky o bludičkách a dušiach zosnulých, keďže nadprirodzené výmysly sú z minulosti stále zakorenené. Panika, ktorú dedinčania prejavujú, je povzbudená kolektívnou psychológiou - v skupine rastie neistota lavínovým efektom, obzvlášť v uzavretých komunitách.

Starosta je z toho čím ďalej viac zúfalý a obec pod jeho vedením podniká smiešne aj zúfalé pokusy na „vyhnanie“ strašidla. Privolajú farára so svätenou vodou, plánujú podpálenie domčeka, no nič nepomáha. Stretnutia Mačkovčanov sa menia na zmätené porady plné klebiet a neúčinných návrhov. Je to karikatúra spoločnosti, v ktorej sa chýbajúci rozum nahrádza babskými radami a šírením fámy. Tento obraz je pre slovenskú literatúru typický — spomeňme si na diela Jozefa Cígera-Hronského či Kukučína, ktoré sa posmievajú malomestskej upätosti a nevedomosti. Absurdnosť reakcií dedinčanov podčiarkuje, aké dôležité je kritické myslenie tam, kde sa stretávame s niečím neznámym.

---

Ignácko — detská perspektíva a rozuzlenie záhady

Kým dospelí plavia po vlnách predstáv a strachu, objavuje sa v príbehu Ignácko — chlapec, ktorý problém skúma s detskou zvedavosťou. Na rozdiel od vystrašených dospelých nie je zaťažený predsudkami, ba práve naopak, jeho túžba po pravde je bezprostredná. Ignácko sa rozhodne zistiť, čo v noci v domci vlastne svieti, a tak doň jednoducho vojde.

Jeho pohľad je pre rozuzlenie záhady kľúčový: zatiaľ čo životom a historickými skúsenosťami poznačení dospelí reagujú panikou, dieťa uplatní prirodzenú zvedavosť a odvahu. To je v slovenskej literatúre častý motív - deti a mladí ľudia bývajú nositeľmi nového poznania, ako napr. Dano v rozprávkach Ľuda Ondrejova či Jerguš Lapin v Dobšinského príbehoch. Ignácko zistí pravdu: žiadne bludičky, ale obyčajný budík, čo svieti vďaka fosforu.

V momente, keď vysvetlí dospelým, o čo ide, padá celá konštrukcia strachu. Príbeh jasne ukazuje, že poznanie a vzdelanie dokáže v okamihu vyhnať tmu poverčivosti aj paniky.

---

Riešenie problému — mýtus a realita

Aj keď Ignácko odhalí pravdu, dedinčania nie sú pokojní. Príliš jednoduché riešenie im pripadá podozrivé, a tak sa rozhodnú utopiť budík na dne rybníka. Neveriacky dúfajú, že tak problém raz a navždy zmizne a už ich nebude strašiť. No budík je vodotesný — jeho svetlo svieti cez vodu ešte jasnejšie, a tak sa z „problematického predmetu“ stane neodstrániteľná záhada.

Týmto konaním Mačkovčania symbolicky „utápajú“ svoju šancu pochopiť veci rozumom, namiesto toho, aby ich prijali. Vodotesnosť tu vystupuje ako znásobený symbol — sú situácie, ktoré nemožno potupiť alebo utajiť. Strach, ktorý nepochopíme, nezmizne sám od seba, musí byť analyzovaný a prijatý pomocou poznania.

Príbehy z prostredia slovenského vidieka často ukazujú, že potláčané nezodpovedané otázky sa vždy vrátia na povrch. Spomeňme na poviedku Martina Kukučína „Neprebudený“, kde sa postavy snažia uniknúť pravde len pohľadom stranou. V Mačkovciach, aj keď svietiaci budík ostáva na dne rybníka, strašidlo v mysliach pretrváva, pokiaľ sa nezmení spôsob uvažovania obce.

---

Záver

Príbeh „O svietiacom strašidle“ nie je len vtipnou historkou pre deti, ale obsahuje hlboké posolstvo. Ukazuje, aké dôležité je nepodliehať predsudkom, ale namiesto toho skúmať nové veci s otvorenosťou a zvedavosťou. Kým Mačkovčania reagovali chaoticky a poverčivo, Ignácko problém vyriešil odvahou pozrieť sa za závoj strachu. To je hlavné ponaučenie nielen pre školákov, ale i dospelých.

Rozprávka je v dnešnej dobe aktuálna najmä preto, že i naša spoločnosť čelí mnohým novým technológiám, informáciám a javom, ktorým nerozumieme. Panika a strach môže viesť k iracionálnym rozhodnutiam, fámam alebo až k odmietaniu pokroku. Príbeh nás preto nabáda k tomu, aby sme sa nebáli klásť otázky, vzdelávať sa a neváhali pripustiť, že nie všetko, čo žiari v tme, je strašidlo. Osobne si myslím, že najväčším „strašidlom“ našich čias je nevedomosť sama.

Ak by sme sa v reálnom živote stretli s vlastným „svietiacim strašidlom“, teda javom, ktorý nepoznáme, mali by sme si uvedomiť dôležitosť otvorenosti, pokory a drogy poznania. Skôr než začne v nás strašiť strach, je lepšie zaoberať sa otázkami prečo a ako, zapájať kritické myslenie a hľadať riešenia.

Príbeh o svietiacom strašidle môžeme odporučiť všetkým, ktorí si chcú uvedomiť, že najväčší posun v spoločnosti nenastane vynálezom nového budíka, ale vynálezom novej, otvorenej mysle.

---

Príloha: Malý slovník pojmov

- Fosfor — chemický prvok svietiaci v tme, často používaný na ručičky hodiniek. - Vodotesný — znáša kontakt s vodou bez poškodenia funkcií. - Bludička — svetielkujúci jav, ktorý ľudová slovesnosť spája s bludnými dušami. - Richtár — volený predstaviteľ obce. - Povera — iracionálne vysvetlenie javov na základe tradície a strachu.

---

Otázky na diskusiu do triedy

1. Ako by ste reagovali, keby ste v noci videli neznáme svetlo? 2. Poznáte nejaký nový vynález, ktorý doma vyvolal podobnú paniku? 3. Je dnes „strašidlo“ skôr symbol nevzdelanosti alebo skutočnej hrozby? 4. Ako by ste Ignácka v príbehu povzbudili či ocenili?

---

Návrh aktivity

- Napíšte vlastnú krátku rozprávku, kde vystupuje iné „strašidlo“, ktoré sa nakoniec ukáže byť obyčajným predmetom.

---

Anotácia autora (nepovinné)

(Skutočný autor rozprávky je pre potreby tohto cvičenia nevýznamný, príbeh je predložený v štýle všeobecne známych slovenských rozprávok.)

Ukážkové otázky

Odpovede pripravil náš učiteľ

Aké je hlavné posolstvo príbehu Svietiace strašidlo?

Príbeh ukazuje, že strach z neznámeho často vychádza z nevedomosti a predsudkov. Zdôrazňuje dôležitosť kritického myslenia pri stretávaní sa s novými vecami.

Kto je hlavnou postavou v ľudovom príbehu Svietiace strašidlo?

Hlavnou postavou je richtár Ezechiel Zechiel, ktorý predstavuje autoritu v dedine Mačkovce. Jeho stretnutie s budíkom spúšťa zápletku príbehu.

Prečo vznikla panika v dedine v rozprávke Svietiace strašidlo?

Panika vznikla kvôli neznámemu svietiacemu budíku, ktorého funkciu a podstatu dedinčania nedokázali vysvetliť. Nevedomosť spôsobila strach a rozšírenie povier.

Ako je budík symbolicky v príbehu Svietiace strašidlo vysvetlený?

Budík symbolizuje pokrok a moderné technológie, ktoré môžu v neinformovanom prostredí vyvolávať strach. Zároveň je metaforou svetla a poznania.

Aký význam má prostredie dediny Mačkovce v príbehu Svietiace strašidlo?

Dedina Mačkovce zosobňuje stret tradičných hodnôt s modernou dobou. Jej prostredie predstavuje naivitu, ale aj humor a iróniu slovenských ľudových príbehov.

Napíš za mňa analýzu

Tagi:#literatura #slovenskeludovepribehy #domacaulaha