Dom v stráni (Martin Kukučín): Analýza konfliktu tradície a túžob

Táto práca bola overená naším učiteľom: 17.01.2026 o 12:30

Typ úlohy: Analýza

Pridané: 17.01.2026 o 11:46

Zhrnutie:

Preskúmaj Dom v stráni od Martina Kukučína: analýza konfliktu tradície a túžob, postáv, motívov a scén, ktorá pomôže pri domácej úlohe s príkladmi a záverom.

Martin Kukučín: Dom v stráni — Analýza spoločenských konfliktov, individuálnych túžob a silných tradícií

V románe Dom v stráni Martin Kukučín s jedinečným pohľadom preniká do prostredia dalmátskej dediny a cez osudy jednej rodiny odhaľuje širšie napätia, ktoré otriasali tradičnou spoločnosťou na prelome 19. a 20. storočia. Kukučín patrí medzi najsilnejších predstaviteľov slovenskej, regióne však zakotvenej, realistickej prózy; osobitý rozprávač so zmyslom pre detailne vykreslenú každodennosť, ktorý v tomto diele — jednoznačne vrcholnom vo svojej tvorbe — analyzuje kolízie medzi dedičstvami minulosti a silnou túžbou po inej budúcnosti. Kontext doby, v ktorej pôsobí, je charakteristický odchodmi mladých, miznúcimi remeslami a snahami o spoločenský vzostup. V tejto práci budem dokazovať, že Dom v stráni je predovšetkým románom o tom, ako zápas medzi tradíciou a ambíciou rozbíja nielen jednotu rodiny, ale núti jednotlivcov zápasiť so svojimi túžbami, sľubmi a rozumom v zložitom svete dedinských hodnôt. Pri analýze textu sa sústredím nielen na charakteristiku hlavných postáv, ale aj na význam kľúčových motívov, jazykové prostriedky a rozbor vybraných scén.

---

Kontext, prostredie a stručný dej

Kukučín vykresľuje dedinské spoločenstvo, kde je gazdovstvo či vlastníctvo pôdy nielen zdrojom obživy, ale aj centrom identity a spoločenskej hodnoty. Spoločnosť je rozdelená na “sedliakov” a “pánov”, pričom medzi nimi vládne napätie, prirodzene vypuklejšie v generáciách, ktoré prichádzajú s novými túžbami. Hospodárske zaťaženie a povinnosť zachovať svoj stav je prítomná v každej voľbe postáv — deti sa rodia s vedomím, že raz budú nositeľmi rodovej povesti aj ťarchy.

Príbeh Domu v stráni sa sústreďuje na rodinu Beracových. Otec Mate, starý gazda, pevnou rukou spravuje svoje hospodárstvo. Jeho manželka Jera je stelesnením tradičnej ženskej služby a oddanosti. Hlavná dramatická línia však plynie zo vzťahov mladších — najmä mladej Katice, ktorá túži po vzostupe, a mladého Nikola Dubčiča, syna zo “šľachtickej” rodiny, ktorý váha medzi citom a sľubom. Kým sa dedina pripravuje na veľké zmeny, jednotlivé konflikty (láska medzi Nikom a Katicou, etika zasnúbenia s Doricou, otázka zachovania majetku) gradujú smrťou patriarchu a nevyhnutnou spoločenskou reflexiou, ku ktorej román smeruje.

---

Hlavné postavy — charaktery a motívy

Mate Berac

Mate je opravdivým stelesnením patriarchálnej morálky: jeho život motivuje predovšetkým zodpovednosť za rodinu a pôdu. Prísny, no spravodlivý, nedovolí, aby jeho deti prestúpili hranice, ktoré on chápe ako neprekročiteľné — tradícia a zodpovednosť preň znamenajú životnú istotu. Jeho výrok: „Pole je kostra domu“ (príkladová parafráza) vyjadruje zakorenené presvedčenie, že bez pôdy a poctivosti v práci rod nevydrží. Zasiahnutím do rozhodovania mladých síce zachováva gazdovskú kontinuitu, no zároveň rozpúšťa jemné väzby dôvery a radosti v rodine.

Jera

Jera neraz potichu súperí s mužom, hoci navonok je skromnejšia. Drží dom pokope cez každodennú drinu, varí, zmieruje spory detí a prijíma útrapy s obdivuhodnou trpezlivosťou. Vzhľadom k životným skúsenostiam nepotrebuje razanciu — viac verí drobným gestám a súdržnosti. V porovnaní s Mateom nepovažuje majetok za cieľ, ale prostriedok na zachovanie rodiny.

Katica

Najmladšia Beracova dcéra prechádza v deji komplexným vývojom. Sprvu pôsobí hrdou a krásnou, má v sebe pýchu aj istú naivitu. Silno túži po inom živote — vníma obmedzenia i možnosť úniku do mesta alebo vyššej spoločnosti cez cit k Nikovi, majiteľovi pod Grabovikom. Sľuby, ktoré dala Paškovi, berie čoraz menej vážne, keďže fascinácia “lepším” svetom ju odvádza od bežných povinností. Jej osud je dôkazom, aké ťažké je prekročiť hranice dedinského poriadku, a zároveň ilustruje tragiku rozkolísanosti medzi osobnou ambíciou a spoločenskou realitou.

Niko

Niko je rozpoltený medzi úprimným citom ku Katici a zodpovednosťou vyplývajúcou zo zasnúbenia s Doricou, ktoré je z časti výsledkom rodinných plánov. Nechce zradiť dané slovo, no zároveň nevie odolať príťažlivosti dedinského dievčaťa. Jeho vnútorný rozpor vystihuje otázku, či je muž na dedine skutočne slobodný, alebo je len nástrojom tradície. V rozhodujúcich okamihoch je síce rozhodný, ale jeho prehra — koniec lásky s Katicou aj stratou cti v očiach komunity — má ďalekosiahle následky.

Paško Bobica a Dorica

Paško je v románe ukážkou toho, že hoci má človek nízky pôvod, ambícia a pracovitosť mu umožnia dosiahnuť uznanie. V kontraste s Nikom nemá ilúzie o “vyšších” kruhoch, svoju cestu nachádza v úprimnom vzťahu k pôde a práci. Dorica je tichá, do veľkej miery pasívna — je súčasťou rodinných plánov, v očiach komunity je exemplárnym príkladom slušnosti. Vzťah Niky a Dorici vyznieva skôr ako kompromis dedinskej stratégie, než romantického ideálu.

---

Hlavné motívy a témy

Tradícia verzus moderné ambície

Zásadné napätie románu spočíva v konflikte tradícií a nových túžob. Katica sníva o úteku z obmedzenej reality, Paško sa chce vypracovať prácou, Niko balansuje medzi rodinnou povinnosťou a osobným citom. Viaceré postavy cez svoje voľby zrkadlia postupnú premenu dedinskej morálky, ale zároveň ukazujú, ako bolestivé a neisté je opustiť “dedinske brehy”.

Zodpovednosť voči majetku a rodine

Majetok nie je pre Kukučínových hrdinov iba ekvivalentom bohatstva, ale aj symbolom istoty a morálneho záväzku. Mateova úzkosť z možného rozdelenia pôdy alebo “straty mena” poukazuje na fakt, že gazdovstvo je omnoho viac ako ekonomický kapitál — je to pôvodná identita a dôkaz životaschopnosti rodu.

Sľub a česť

Mohutná etická dilema vystupuje v konflikte medzi sľubom (zasnúbenie) a citom (skutočná láska). Porušenie sľubu má v dedinskom prostredí fatálne dôsledky: nielen osobné sklamanie, ale hanbu pred spoločenstvom. Práve preto Niko toľko váha, a Katica napokon akceptuje rozchod s trpkosťou.

Sociálna mobilita a triedne rozdiely

Oslava ctižiadostivosti je v románe presiaknutá iróniou. Paško či Katica síce veria vo svoj postup, ale každý pohyb mimo zažité hranice so sebou nesie nesmierne riziko. Kukučín vnáša otázku, či spoločenský vzostup vôbec umožní šťastie, alebo znamená len neustály boj a úzkosť.

Smrť a dedičstvo

Smrť Mateho Beraca je v Kukučínovom podaní dramatickým i symbolickým momentom. S jeho odchodom akoby končila jedna epocha: rodina musí prehodnotiť svoje hodnoty a jej členovia sú nútení uznať, že kontinuita nie je automatická. Je to zároveň akt dedinského rituálu, v ktorom sa reflexívne uzatvára minulosť a otvára neistá budúcnosť.

---

Jazyk, štýl a literárne prostriedky

Opis prírody

Kukučínove popisy prírody často spomaľujú dej, čím dávajú čitateľovi možnosť precítiť atmosféru i vnútorný svet postáv. Príroda tu nie je len prostredím, ale sprítomňuje ich osudy: prudký vietor na stráni často symbolizuje vnútornú búrku Katice či Nika. Bez častých naturalistických opisov by román stratil mnohovrstvový kontext.

Dialógy a jazyk

Prvou nápadnou črtou sú dialekty a archaizmy, ktoré verne zachytávajú charakter jednotlivých vrstiev. Kým Mate používa hutnú, “sedliacku” reč a krátke sentencie, Niko a jemu podobní hovorí jemnejšie, vzdelanejšie. Kontrasty v dialógoch upozorňujú nielen na triedne rozdiely, ale aj na odlišnosť svetonázorov (napr. v diskusiách o budúcnosti gazdovstva).

Symbolika domu a stráne

Dom na stráni je ústredným symbolom: je to miesto, kde sa rodí i končí rodinná súdržnosť, ale aj priestor, z ktorého postavy túžia uniknúť, prípadne sa k nemu nevyhnutne vracajú. Samotná stráň naznačuje hranicu — medzi stabilitou a neznámym, medzi domom a svetom.

---

Rozbor kľúčových scén

Stretnutie Niky a Katice na zábave

Prvé zblíženie je podfarbené spoločenským napätím: Katica vníma Nika ako príležitosť dostať sa “vyššie”, no zároveň prežíva hanbu z odmietnutia od staršieho gazdu. Triedne rozdiely sa odhaľujú gestami, pohľadmi i v dialógoch — už tu predstihuje pýcha a očakávania nad realitou.

Verejné predstavenie páru v kostole

Fakt, že Niko verejne priznáva svoj vzťah ku Katici, spôsobuje rozruch. V kostole ako epicentre dedinského života získava jeho čin silu spoločenského posolstva: nie je to len osobné vyznanie, je to narušenie poriadku, ktoré vidí celá obec. Tento moment dramatizuje rozpor medzi súkromím a verejnosťou.

Smrť a pohreb Mateho

Pohreb nie je len rodinnou záležitosťou, ale udalosťou, do ktorej prehovára celá komunita. Dochádza k bilancii: kto bol dobrým človekom, kto prežil a odovzdal “meno”. Smrť patriarchu je zároveň varovaním, že žiadna tradícia nie je večná.

---

Možnosti interpretácie

Feministická perspektíva by poukázala na to, ako ženy (Jera, Katica, Dorica) nesú ťažobu rodinných povinností i spoločenských očakávaní, ale ich hlas je často potlačený otcom alebo komunitou. Sociologická analýza by skúmala, nakolko je román skôr kritikou alebo nostalgiou po tradičnom poriadku. Psychologický prístup by odkrýval vnútorné rozporuplnosti Katice a Niky, ktorí svoje pocity a traumy skrývajú v obrannej pýche a hanbe.

---

Záver

Kukučín v Doma v stráni zachytil pretrvávajúce napätia medzi rodinnými záväzkami a individuálnymi túžbami prostredníctvom postáv, ktorých rozhodnutia sú večne zviazané s dedičstvom pôdy, mena a minulosti. Román je výnimočný nielen v silných charakteroch, ale aj v citlivom jazykovom podaní a kompozičnej prepracovanosti vedúcej od rutiny dedinskej práce až po tragiku odchodu starej generácie. Jeho aktuálnosť nespočíva len v obraze minulosti, ale v univerzálnosti otázok: kde leží hranica medzi povinnosťou voči rodu a právom na vlastný sen? Kukučínova odpoveď nie je definitívna, avšak jeho dielo zostáva výnimočne živé práve pre schopnosť ukázať, že aj v malom dedinskom dome sa rozhoduje o osude celej spoločnosti a ľudskej dôstojnosti.

---

*Zvolenou tézou som ukázal, že konflikt tradície a ambície v Doma v stráni je zdrojom tragickosti i životnej sily postáv. Analyzoval som kľúčové znaky románu, literárne prostriedky a scény významné pre posolstvo diela. Kukučínov odkaz zostáva podnetom na rozmýšľanie — nielen o dedinskom svete, ktorý sa míňa, ale aj o každom jednotlivcovi, ktorý zápasí medzi minulosťou a budúcnosťou.*

Ukážkové otázky

Odpovede pripravil náš učiteľ

Aký je hlavný konflikt v Dom v stráni podľa analýzy Kukučína?

Hlavným konfliktom je stret tradície s individuálnymi túžbami, ktorý rozbíja rodinnú jednotu a vyvoláva vnútorné zápasy postáv.

Ako Dom v stráni zobrazuje rozdiely medzi tradíciou a modernými ambíciami?

Román ukazuje, že postavy sú rozpoltené medzi povinnosťou voči rodu a snahou o vlastné šťastie, čo spôsobuje napätie a neistotu pri odchode od dedinských hodnôt.

Ktoré postavy Domu v stráni najviac zosobňujú konflikt tradície a túžob?

Katica a Niko najvýraznejšie stelesňujú konflikt medzi rodinnými očakávaniami a vlastnými citmi či ambíciami, čím ilustrujú dramatický rozpor deja.

Ako symbolika domu a stráne v Dom v stráni podporuje tému konfliktu tradície a túžob?

Dom na stráni je symbolom stability i obmedzenia; stráň predstavuje hranicu medzi bezpečím tradície a neznámom túžob.

Čím je spôsobená tragickosť postáv v románe Dom v stráni podľa tejto analýzy?

Tragickosť postáv pramení z nemožnosti zladiť dedičné povinnosti s osobnými snami, čo vedie k osobným stratám aj rozporom v rodine.

Napíš za mňa analýzu

Tagi:#literatúra #domvstráni #analýza